Replikovať nápad s farbami, označujúcimi jednotlivé diely, je po slávnej trilógii Krzystofa Kieślowského Tri farby: biela, modrá a červená (1993-1994) už akosi automaticky podozrivý. Autorka detektívnych románov Malgorzata Olivia Sobczak ich síce označila ako Farby zla a vybrala si bielu, červenú, žltú a čiernu. Ide teda o tetralógiu s hlavnou postavou, prokurátorom Leopoldom Bilskim (Jakub Gierszal). Prvú časť Farby zla: Červená zrejme budú nasledovať ďalšie. O čo v nich pôjde nevedia ani českí, či slovenskí čitatelia, lebo Sobczakovej romány zatiaľ u nás v prekladoch nevyšli. Autorka je zaraditeľná do množstevného označenia „huby po daždi“, takto ju častuje jeden a možno viacerí poľskí kritici. V tomto „kvalitatívnom duchu“ sa nesie i film. Ťažko povedať, do akej miery sa na predvedenej recyklácii podieľal román a do akej formičky Netflixu, ale výsledok je možno uspokojivý pre divákov, ktorí práve objavili, že v Poľsku vznikajú aj detektívky.

Na morskom brehu v Gdaňsku, sa objaví mŕtve telo so známkami brutálnych zásahov, má odrezané pery a na pitevni sa objavia ďalšie stopy násilia. Patrí mladej žene, Monike Boguckej (Zofia Jastrzembska), dcére sudkyne Boguckej (Maja Ostaszewska) a advokáta Boguckého (Andrzej Zieliński). V úvode ju vidíme v bare, hľadá prácu a po chvíli sa oddáva sexuálnym radostiam s nadriadeným. Bar však patrí Kazarovi, kriminálnej autorite, obchodujúcej s drogami. Monika upúta pozornosť bossa a dostáva sa do „sféry jeho záujmu“. Donúti ju k sexuálnym službám a ich nahrávky slúžia aj na vydieraní otca právnika. Dievča sa po chvíli zmieta v zovretí aktérov kriminálneho biznisu. Vyšetrovanie vraždy pokračuje, Bilsky ide za pomoci Boguckej po Kazarovi a jeho bande. Spôsob, akým bola Monika zohavená, pripomína podobnú, nevyšetrenú vraždu a keď sa na ruke Kazara nájde po zatknutí náramok z kože prvej obete, zdá sa, že vrah je odhalený. Bogucká, ktorá odhalí spoluprácu muža s Kazarom, zamieri k patológovi Dubielovi (Andrzej Konopka), svojej niekdajšej láske. Jeho syn Mario sa s Monikou poznal a kamarátil. Na záver dôjde k zásadnému obratu v deji a ukáže sa, že všetko bolo trochu inak.

Špičkové herecké obsadenie síce dokáže zastrieť jednoduchý mechanizmus konštrukcie deja, ku ktorému patrí aj predvídateľný záverečný obrat, súčasť „povinných tancov“ detektívnej produkcie. Kopíruje povrchné znaky nordic noir, zbierku šokujúcich ukážok brutálnej fantázie vrahov i náznaky temných zákutí, ovládaných organizovanou sieťou zločinu, ale filmu chýba širší realistický kontext, obraz kolísavého rozhrania sveta normálneho a patologického, kde sa môže odohrať čokoľvek. Autorka predlohy i scenáristi, režisér Adrian Panek a Lukasz M. Maciejewski zrejme našli inšpiráciu v reálnych kauzách, vraždách mladých žien z konca 90. rokov a snažili sa pracovať s ozvenou true crime, ale filmu to veľmi nepomohlo. Prekvapuje to najmä v súvislosti so skúseným scenáristom Maciejewským, spoluautorom filmov ako Červený pavúk (2015) ale aj historizujúcej Bielej odvahy (2024).

Poľskí filmoví i seriáloví tvorcovia sa môžu oprieť o silnú literárnu žánrovú detektívnu scénu, kde figurujú autori ako Remigiusz Mróz. Jeho dva romány Nenalezená a Expozícia boli preložené do češtiny i slovenčiny, Katarzyna Puzyńska (Motýl, česky), Katarzyna Bonda (Dívka o půlnoci, česky), alebo Robert Malecki a ďalší. Tentoraz však siahli evidentne do spodnej autorskej zásuvky.

V súčasnosti beží na ČT detektívny seriál Kruk (2018-2022), na ktorom sa režijne spolu s Maciejom Pieprzycom podieľal aj režisér filmu Adrian Panek. Spolu s výrazným seriálom Bažina (2019-2023) na Netflixe a filmom Michala Otlowského z roku 2014 Jeziorak, jasne signalizujú dôležitosť miestnych reálií i priestoru, v ktorom sa odohráva dej príbehov. Kruk je situovaný na poľsko-bieloruskú hranicu, kde sa vyšetrovateľ Kruk snaží pochytať účastníkov pašeráckeho gangu a zároveň sa v ňom odrážajú dôsledky mračnej minulosti. S týmito presahmi pracuje aj Bažina. Dej je situovaný do presne určeného priestoru, južného Sliezska a rovnako je zrejmá i časová rovina, 80. roky a prítomnosť komunistického režimu zohráva dôležitú úlohu. Malomestské prostredie v okolí mazurských jazier zase presne určuje filmovú atmosféru filmu Jeziorak. Tieto súradnice chýbajú filmu Farba zla: Červená Vieme síce, že sa odohráva v Gdaňsku, ale okrem brehu mora tu niet žiadnych bližších konkrétností. Zo zločinu, ktorý je vždy sociálne podmienený a jeho špecifické rysy dokresľuje i miesto, kde sa odohráva, tak zostal len všeobecný mechanizmus, bežiaci naprázdno, opakujúci sa bez akéhokoľvek kreatívneho, originálneho vkladu.

Farby zla: Červená, (Kolory zła: Czerwień/Colors of Evil: Red), Poľsko, 2024
Dĺžka: 112 minút
Réžia: Adrian Panek
Predloha: Małgorzata Oliwia Sobczak (kniha)
Scenár: Adrian Panek, Łukasz M. Maciejewski
Kamera: Tomasz Augustynek
Hudba: Bartosz Chajdecki
Casting Nadia Lebik
Strih: Piotr Kmiecik
Zvuk: Sebastian Kordasz, Wojciech Mielimąka
Scénografia: Daria Dwornik, Katarzyna Dobrowolska
Masky: Agnieszka Hodowana
Kostýmy: Marta Ostrowicz
Producenti: Aneta Cebula-Hickinbotham, Leszek Bodzak
Hrajú: Jakub Gierszał, Maja Ostaszewska, Zofia Jastrzębska, Andrzej Konopka, Przemysław Bluszcz, Wojciech Zieliński, Andrzej Zieliński, Jan Wieteska, Michał Karmowski, Natalia Sitarska, Daniel Dobosz, Łukasz Pawłowski, Wojciech Kalita, Krzysztof Satała, Sylwia Góra-Weber, Michał Burdan, Zbigniew Stryj, Szymon Czacki, Jolanta Banak, Sławomir Popek, Tomasz Budyta, Jacek Mąka, Krzysztof Grabowski, Izabela Baran
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.