Najkontroverznejší Star Wars seriál, no súčasne asi dielo, ktoré je vhodné posúdiť na vlastnej koži než ho rovno odpíšete. Tak sa dá definovať Star Wars: Akolytka, ktorá to mala ťažké od samého začiatku. Kritika sa v jej prípade začala valiť od prvého traileru a nijak ju neumiernilo ani vydanie. Je to však skutočne až taká pohroma alebo je odpoveď trochu komplikovanejšia? To druhé je, samozrejme, správne.

O samotnom seriáli sa začalo hovoriť ešte v roku 2020, kedy bolo zároveň oznámené, že ako prvý z nadchádzajúcich projektov opustí dobre známu a trochu nadužívanú éru Skywalkerovcov. Miesto toho mal fanúšikov zaviesť do obdobia rozkvitajúcej Galaktickej republiky, približne 100 rokov pred prequelovou trilógiu. Autori tak od začiatku sľubovali iný pohľad na mimoriadne populárny svet a pri jeho tvorbe sa inšpirovali rôznymi dnes už nekanonickými hrami či románmi. Papierovo na to teda nešli vôbec zle.

Dej sa začína odohrávať na planéte Ueda, kde neznáma útočníčka napadne a vďaka šikovnému odvráteniu pozornosti i zabije mocnú Jedi majsterku Indaru (Carrie-Anne Moss), čo, logicky upúta väčšiu pozornosť. A hoci je vinníčka rýchlo identifikovaná ako bývalá padawanka rádu Osha (Amandla Stenberg), jej niekdajší majster Sol (Lee Jung-jae) tomu odmieta navzdory jasným dôkazom uveriť. Čo sa ukáže ako správna intuícia, keďže zodpovednosť za tento čin nesie Oshina sestra Mae, dlhé roky považovaná za mŕtvu. Prečo však dala o sebe znova vedieť takýmto spôsobom a prečo túži odstrániť všetkých Jediov, ktorí sa kedysi objavili na domovskej planete oboch dvojčat? Ťahá niekto v pozadí za nitky a ak áno, čo presne tým sleduje?

Akolytka pozostáva z ôsmich epizód, kde už úvod zaujme originálne spracovaným kontaktným súbojom bez využitia svetelného meča. Hlavná hrdinka je zaujímavo načrtnutá a detektívne ladená premisa s pátraním po pravom vinníkovi má rozhodne vzostupnú tendenciu, ktorá vrcholí vynikajúcim, až prekvapivo nekompromisným piatym dielom. K pozitívam možno taktiež zaradiť ústredného zloducha, ktorý po dlhšom pôsobí ako skutočná hrozba a v neposlednom rade i uzavretie zápletky, kde sa nešetrí emóciami a tragický osud jednej z postáv dokáže patrične zarezonovať. Ako sa hovorí, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a v tomto prípade to platí stopercentne.

Čo však až tak dobre nefunguje je využitie seriálového formátu. Daný materiál je pritom dostatočne nosný, no ak by z neho niekto poskladal dva a pol hodinový film, asi by to ničomu neuškodilo. Prečo sa napríklad flashbackový diel zopakuje znova s obohatením o dodatočný pohľad inej strany? Prečo sú niektoré cliffhangery nezaujímavo vystavané? A prečo sú jednotlivé diely až tak krátke, že v minimálne jednom prípade sa zjavne delilo nasilu, len aby seriál bežal dlhšie a tým zrejme zarobil viac z predplatného? To posledné však nie je iba problémom Akolytky, no trochu dlhodobejším symptómom.

Rozporuplné je i využitie vcelku vysokého, údajne až 180, miliónového rozpočtu. Výpravne ho len málokedy cítiť – väčšina diania sa odohráva buď v relatívne všedných interiéroch alebo skromne vystavaných vonkajších kulisách. Nájdu sa i výnimky, no celkovo seriál pôsobí až prekvapivo komorne, kde najväčšiu atraktivitu zaisťuje predovšetkým súbojová zložka. Tá je totiž skutočne vynikajúca a keď už dôjde na nejaký stret, divák sa má na čo tešiť. A to nielen po choreografickej stránke, zainteresovať vedia i prítomným emočným nábojom.

Rôznorodá je taktiež kvalita hereckých výkonov. Amandla Stenberg svoju dvojúlohu zvláda, vďaka čomu sa dá ľahšie zabudnúť, že scenáristi jej vždy nepíšu práve najpútavejšie dialógy. U mladšej verzií jej postáv je to podstatne slabšie, prejavom nezaujme ani postava Yorda (Charlie Barnett) a Sol, akokoľvek výborne vystavaný charakter, silne naráža na jazykovú bariéru hereckého predstaviteľa. Pochvalu si však zaslúži nečakane komplexný Qimir (Manny Jacinto) alebo chladne až vykalkulovane pôsobiaca Vernestra (Rebecca Henderson), ktorá je presným opakom toho, čo si divák predstavuje pod pojmom Jedi, no vo finále do seba všetko zapadne a jej správanie začne dávať dokonalý zmysel.

Akolytke by sa toho dalo určite vyčítať viac, no to že si showrunnerka Leslye Headland dovolila nepriamo kritizovať prequelové epizódy? Alebo že bola asistentkou problematického Harveyho Weinsteina? Alebo i to, že sa má seriál priveľmi viezť na liberálnej vlne a že svojimi nápadmi údajne pošliapava kánon? Často tak ide o malicherne pôsobiacu kritiku, no kto chce psa biť... I navzdory istým a nie úplne ľahko prehliadnuteľným nedostatkom je však vcelku pôsobivým pohľadom na počiatok úpadu rádu Jediov, čo je téma, ktorú filmy iba letmo načrtli, seriálové Klonové vojny trochu viac rozviedli, no až tu môže divák v plnej kráse zažiť pokrytectvo rádu a prečo bol vlastne odsúdený k zániku. A to je spolu s viacerými dobrými nápadmi (ako aj ukazovanie nových, doposiaľ nevyužívaných schopností Jediov) dostatočným dôvodom na to, prečo dať Akolytke šancu. Každému síce ani zďaleka nesadne, no keď už nič iné, aspoň sa pokúša o niečo iné. A to sa v dnešnej dobe počíta.

Star Wars: Akolytka (Star Wars: The Acolyte), USA, 2024
Dĺžka: 5 h 12 min (Minutáž: 35–44 min)
Manažér projektu: Leslye Headland
Réžia: Leslye Headland, Hanelle M. Culpepper, Alex Garcia Lopez, Kogonada
Scenár: Leslye Headland, Jason Micallef, Charmaine DeGrate, Eileen Shim, Jasmyne Flournoy, Jen Richards
Kamera: James Friend, Chris Teague
Hudba: Michael Abels
Casting: Carmen Cuba, Nina Gold
Strih: Miikka Leskinen, Cheryl Potter
Zvuk: Brian Chumney
Scénografia: Sophie Becher, Kevin Jenkins, Rob Cameron
Kostýmy: Jennifer L. Bryan
Producenti: Rayne Roberts, Eileen Shim, Rob Bredow, Damian Anderson
Hrajú: Amandla Stenberg, Jeong-jae Lee, Manny Jacinto, Dafne Keen, Jodie Turner-Smith, Rebecca Henderson, Charlie Barnett, Dean-Charles Chapman, Carrie-Anne Moss, Joonas Suotamo, Nick Court, Leah Brady, Jumayn Hunter, Anthony J. Abraham, Dan Milne, Thomas Coombes, Margarita Levijeva, Amy Tsang, Deborah Rosan, Harry Trevaldwyn, David Harewood
Distribúcia: Disney+
Foto: ČSFD cz.