Keď jeden z vyššie postavených zamestnancov v newyorskej investičnej firme One Crest Capital s obdivuhodnou deštruktivitou využije golfovú palicu na povrchovú úpravu svojej súkromnej kancelárie, vyčarí to väčšine jeho podriadených úsmev na perách. Skôr, či neskôr sa totiž jednému z nich pošťastí nahradiť ho na práve stratenej pozícií. Miestna „šuškanda“ nachádza možného nástupcu v ambicióznom Lukeovi Edmundsovi (Alden Ehrenreich). Aspoň tak to započuje Emily Meyersová (Phoebe Dynevor), oficiálne „len“ kolegyňa, avšak v rozpore s internými firemnými pravidlami tiež tajná spolubývajúca v rámci spoločnej domácnosti, milujúca, postup mu prajúca priateľka a aktuálne s ním čerstvo po zásnubách. Lenže skôr, než spoločne stihnú radostnú novinku osláviť, zavolá Emily generálny riaditeľ spoločnosti Campbell (Eddie Marsan) a na následne dohodnutom nočnom stretnutí v bare jej oznámi, že novým povýšeným má byť v skutočnosti ona. Bez postranných úmyslov, čisto pre jej profesné výsledky a hlavne preto, že každé jej rozhodnutie je v súlade s fair play...

Samozrejme, že Lukeovmu egu to veľmi nezalahodí a myslí si o tom svoje. Spočiatku sa však premôže a je aspoň navonok za Emily šťastný. Nočné sexuálne prostocviky svojej partnerke zatrhne ako prvé - raz lebo sa snaží nájsť inšpiráciu pre svoje pracovné sebazdokonalenie skrytý za notebookom, inokedy neopatrne vyslovenými výčitkami voči Emiliným čoraz častejším nočným výletom ako s Campbellom, tak s vedúcim pracovníkom hedgeového fondu Paulom (Rich Sommer), za ktoré, skrátka, sama nemôže. Vyžaduje si ich totiž jej nová pozícia... Na druhej strane by mu Emily mohla dať jasne najavo, čo si o ňom v skutočnosti myslia ostatní kolegovia. Na to však nemá dostatočne zlomyseľnú povahu a skôr jeho neefektívne pracovné rozhodnutia ešte kryje. Šéfovia by ho najradšej vyhodili a na ten jeden veľkolepo teatrálny prejav o lojálnosti, čo raz impulzívne predvedie, nazerajú skôr s pocitmi trápnosti. Vo chvíli, keď Luke uskutoční zlú obchodnú výzvu s 25 miliónovou stratou, má Emily dostatok dôvodov pochybovať, či za tým je „len“ partnerova chyba alebo zjavný pokus stiahnuť ju vo firemnej hierarchií so sebou ku dnu. Jeho následný pokus všetko napraviť je síce pekný, avšak zaváňa ilegálnymi praktikami. A tak Emily po prvý raz odmietne návrh svojho podriadeného analytika a odporučí šéfom, aby radšej „rozobrali“ inú, ako ním navrhovanú spoločnosť tesne pred krachom - čo sa nakoniec ukáže byť tým správnym ťahom na zvrátenie finančnej straty. Emily dokonca za to dostane tučnú províziu. Ako dlho však bude Lukeovi trvať, kým po neúspechu v práci, prejde do už neskrývaného protiútoku v súkromí? A čo, keď začne detailmi z ich osobného, v práci „zakázaného“ života prepierať priamo pred očami ostatných kolegov?

Snímka Fér hra scenáristky a doposiaľ skôr televíznej režisérky aktuálne debutujúcej na striebornom plátne Chloe Domont je rafinovanou psychologickou štúdiou narušenej dôvery v milostnom vzťahu, ktorá to úspešne „dotiahla“ až na uvedenie v tohtoročnej súťažnej sekcií festivalu Sundance. Nachádza veľavýznamné myšlienkové prepojenia s korporátnou politikou investičných spoločností, prakticky zarábajúcich na krachu iných spoločností. Rozpad spočiatku nádejne vyzerajúceho vzťahu je pre ňu osudovou nevyhnutnosťou a divák ho vidí už niekoľko zvratov dopredu. To však nie je žiadnym naratívnym nedostatkom. Naopak témou ženúcou príbeh vpred sú paralely medzi osobným a profesným životom, prieniky z jednej sféry do druhej a hlavne úvaha o tom, aké „ťahy“ sú ešte vôbec možné v rámci férovej hry. Prípadne, keď už niekto zvolí nečestný prístup, je skutočne nutné, aby ten druhý kontroval podľa obmedzujúcich pravidiel? Bez hereckého dua Phoebe Dynevor – Alden Ehrenreich, ich vzájomnej chémie a toho, ako cez nenápadné gestá v tom správnom, dramaturgicky najvhodnejšom momente nechávajú navonok prenikať potlačované emócie z vnútra nejednoznačných postáv, by snímka prišla o podstatnú mieru svojho varovne naliehavého intímneho kúzla.

Hoci si film neberie servítky pred ústa v dialogických popisoch sexuálnych praktík, v odhalení nahoty zostáva pomerne krotký. Psychologicky však ústredný pár obnažuje až na kosť. Pocitovo vedená kamera Mennoa Mansa sa zameriava na minimalistické náznaky, kde kostýmy Kate Forbes striedavo zakrývajú, striedavo odhaľujú skutočnú podstatu postáv a priesvitné sklenené steny kancelárií navrhnuté autorom výpravy Steveom Summersgillom už vopred naznačujú, že pred akoukoľvek vo vnútri pred ostatnými, či pred sebou samým skrývanou pravdou nie je vlastne ani kam uniknúť. Hudobné tóny Briana McOmbera sú krehké aj naliehavo znepokojivé a neraz im v účinku vypomôžu aj piesne od Donny Summer, Inger Lise a iných. V jemných dejových narážkach je možné odčítať akési žánrové ozveny posteľovo-spoločenských dobrodružstiev Michaela Douglasa s Glenn Close v Osudovej príťažlivosti (1987) režiséra Adriana Lynea o deštruktívnych aspektoch erotickej závislosti, či s Demi Moore v Škandalóznom odhalení (1994) Barryho Levinsona, kde sa na sex nahliadalo ako na nástroj vydobytia si požadovanej firemnej moci.

Svoj nezanedbateľný vplyv na stvárnenie spomínaných, žánrovo preverených motívov má aj aktualizovaný pohľad na podstatne aktívnejšie sa prejavujúce, ambiciózne ženské postavy v časoch hnutia MeToo, odmietajúce byť už viac obeťami mužskej bezohľadnosti... Príznaky nezdravej závislosti, priam posadnutosti sú tento raz dominantou zhrdeného mužského ega. Hoci tak, ako v už spomínaných tituloch prelomu 80. a 90. rokov nieslo za väčšinu tematických komplikácií v deji určitú mieru spoluviny aj opačné pohlavie, ani tento raz v tom hlavná protagonistka nie je tak úplne nevinne. A, úprimne, divák sa občas môže pristihnúť aj pri snáď aspoň trochu previnilom prianí, aby vo svojom ráznejšom sebavyjadrení ešte o niečo pritvrdila...

Skvelým, aj keď pre časť publika zrejme rozdeľujúcim, je záverečné dejstvo, ktoré eskaluje na pomerne násilnú úroveň a viac v móde súčasných filmov upúšťa od konzumnej lákavosti erotických podtextov. Tvorcovia Fér hry sú vtedy odhodlaní osloviť skôr premýšľavého diváka. Slová a činy ústredného páru sa stanú viac nezávislými na sebe navzájom, až priam kontrastnými. Očakávania publika vygraduje väčšia miera neistoty až naratívnej paranoje. Pričom intenzita záverečného rozuzlenia má potenciál v divákovi doznievať ešte dlho po odrolovaní sa záverečných titulkov. Všetci budú tušiť, čo sa asi stane. Málokto však dopredu odhalí, ako to bude prebiehať.

Fér hra (Fair Play), USA, 2023
Dĺžka: 113 minút
Réžia: Chloe Domont
Scenár: Chloe Domont
Kamera: Menno Mans
Hudba: Brian McOmber
Strih: Franklin Peterson
Scénografia: Steve Summersgill
Kostýmy: Kate Forbes
Producenti: Ben LeClair, Allan Mandelbaum, Tim White, Trevor White
Hrajú: Alden Ehrenreich, Phoebe Dynevor, Eddie Marsan, Rich Sommer, Geraldine Somerville, Sebastian De Souza, Jim Sturgeon, Brandon Bassir, Sia Alipour, Patrick Fischler, Jovana Miletic, Jelena Stupljanin
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.