Máloktorý obskúrny horor vyvolal v komunite fanúšikov tohto žánru, ale aj priaznivcov nekonvenčných nízkorozpočtových snímok taký diskurz, ako práve Skinamarink. Už len kryptický názov tohto diela napovedá o unikátnom hororovom zážitku, ktorý ponúka. Skinamirink je režijným debutom Kylea Edwarda Balla, ktorý vznikol s výnimočne nízkym rozpočtom iba 15 tisíc dolárov – čo je vzhľadom na jeho úspech obdivuhodné. Snímka vznikla pod záštitou streamovacej služby Shudder, ktorá sa na hororové filmy (aj tie veľmi zvláštne) vyslovene špecializuje. Film sa stal už po svojom festivalovom období a úniku na internet, virálnou senzáciou. Webové stránky zaoberajúce sa filmovými novinkami písali o Skinamarinku ako o snímke, ktorú by mal každý priaznivec žánru vidieť. Avšak aj napriek počiatočnému rozruchu, ide o veľmi experimentálny film, ktorý v konečnom dôsledku rozdelil divákov. V jednom z najrozporuplnejších hororov roka sa v hlavných rolách objavili Jaime Hill, Dali Rose Tetreault a Ross Paul.

Rok 1995. Detskí súrodenci Kevin (Ross Paul) a Kaylee (Dali Rose Tetreault) sa zobudia uprostred noci a zistia, že ich otec niekde zmizol. So snahou vyrovnať sa so situáciou sa stiahnu do obývačky, kde si pri televíznom svetle klasických rozprávok postavia tábor. S ich narastajúcim strachom začnú z domu z nevysvetliteľných dôvodov miznúť všetky okná a dvere. V temných chodbách a rohoch ich rodinného domu je totižto niečo, čo si žiada ich pozornosť.

Skinamarink nie je konvenčným hororom s jasnou naratívnom štruktúrou. Práve naopak. Táto experimentálna snímka ma od takéhoto filmového rozprávania poriadne ďaleko. Skinamarink je sériou znepokojujúcich, kryptických záberov nočného interiéru domu, v ktorom sledujeme, ako sa súrodenci Kevin a Kaylee vyrovnávajú so zúfalou situáciou. Obraz a zvuk je zámerne nedokonalý, z čoho vyplýva pôsobivá forma tohto filmu. I keď nejde o podžáner „found footage“ hororu, určite tieto filmy pripomína. Najmä Záhadu Blair Witch (1999) a to nie len technickou formou, ale aj rozprávaním deja, počas ktorého sa v podstate nič nestane, ale na konci sme stále vydesení.

Obraz je plný šumu a zámerne preexponovaných a podexponovaných záberov. Pripomína akoby kombináciu analógového filmu a VHS, čo odráža dobu, v ktorej sa snímka odohráva. Takisto zvuk a dialógy sú tak nedokonalé, až sú k nim potrebné titulky. Čo nepredstavuje veľmi problém, nakoľko je vo filme minimum hovoreného slova. Forma snímky pripomína taktiež krátkometrážne analógové horory, ktoré sa stali za posledných 10 rokov veľmi populárne na sociálnych sieťach. Pravidelne okolo nich vznikajú rôzne teórie a v niektorých prípadoch dokonca aj mytológia, čo môže byť jedným z dôvodov, prečo bol v tejto komunite Skinamarink tak obľúbený. Ak ste teda priaznivcami takejto tvorby, tento film by ste určite nemali vynechať.

Filmové rozprávanie sa v tomto prípade pocitovo približuje k nočnej more. Každá scéna čosi skrýva, alebo to aspoň naznačuje. Temné, ťažko rozpoznateľné siluety sa postupne zmocňujú divákovej predstavivosti a zhmotňujú sa v jeho najväčšie strachy. Z diela vyslovene srší zlomyseľnosť – ako to pri najlepších hororoch býva. Aj napriek nezvyčajnej forme a naratívnemu minimalizmu, film na konci dáva zmysel a nájdeme v ňom aj emocionálnu líniu. Čo je pri náture tejto snímky pomerne prekvapujúce, avšak vítané.

Skinamarink dokonca ponúka aj zopár veľmi efektných a vkusných „ľakačiek“, ktoré sa dajú očakávať skôr v konvenčnejších hororoch. Takže áno, divák na konci filmu dostane odpovede na svoje otázky, avšak spôsob a cesta na ktorú sa musí za nimi vydať, je extrémne nedivácka a dlhá. Z čoho vyplýva pár negatív. Skinamarink je vzhľadom na svoj repetitívny a nekonvenčný spôsob rozprávania deja, príliš dlhý. Pri svojej 100 minútovej stopáži si neudrží po celý čas napätie. 80-90 minút by bolo ideálnych. Taktiež, film už len vo svojej „undergroundovej“ podstate nebude pre každého a je úplne pochopiteľné, že má tak rozdielne hodnotenia. Polovica divákov o ňom hovorí ako o nudnom zážitku, v ktorom sa nič nestane a druhá polovica o majstrovskom diele nekonvenčného hororu. Avšak práve takýto diskurz prisľubuje jedinečný filmový zážitok. Tento experiment strachu sa teda oplatí vidieť, okrem iného už len ako inšpirácia, čo sa dá vytvoriť s minimálnym rozpočtom.

Skinamarink
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Kyle Edward Ball
Scenár: Kyle Edward Ball
Hrajú: Jaime Hill, Dali Rose Tetreault, Ross Paul
Distribúcia: Shudder
Foto: ČSFD cz.