Bolo veľmi nepravdepodobné, žeby stretnutie tridsaťpäťročného židovského makléra a príležitostného moderátora podcastov Ezru Cohena (Jonah Hill) s módnou návrhárkou moslimského pôvodu Amirou Mohammedovou (Lauren London) mohlo z pobaveného, nenápadného iskrenia prerásť až do podoby plnohodnotného vzťahu po necelom polroku smerujúceho priamo k svadbe. Stretli sa len chvíľku po tom, čo Ezru pri oslave Jom kipur tak trochu vytočilo správanie jeho matky Shelley (Julia Louis-Dreyfus), snažiacej sa za každých okolnosti tváriť mladistvo, chápavo, „cool“, podporovať väčšinu súčasných hnutí v súvislosti s Black Lives Matter, LGBT a podobne - len spravidla v tých najnevhodnejších chvíľach. Nastúpil vtedy k Amire do auta v domnienke, že ide o Uber, ktorý si objednal a bolo vymaľované...

Po následnej komickej výmene názorov, jej nakoniec pomohol nájsť správnu cestu k miestu, kde ju čakal plánovaný pracovný pohovor. Pozval ju na obed, aby sa jej ospravedlnil a... Chvíľu na to už spolu bývali na vlastnej adrese, napriek hlasnému oponovaniu jej otca Akbara (skvelý Eddie Murphy), ktorý si vždy predstavoval, že si jeho malá Amirka radšej zoberie za muža Moslima. Pretože prípadná žiadosť o ruku by mohla byť v rámci oboch rodín menšou obdobou niektorého z početných arabsko-izraelských konfliktov, rozhodne sa Ezra na radu svojej černošskej kamarátky a spolumoderátorky podcastu Mo (Sam Jay) zorganizovať zoznámenie sa svojej milovanej s vlastnými rodičmi a následne podstúpiť obdobnú tortúru u Mohammedovcov. Kým Cohenovci sú nadšení možno až príliš, dokonca tak veľmi, že sa Ezra až cíti trápne – obzvlášť, keď jeho matka vedie zase tie svoje super „tolerantné“ reči, prípadne otec Arnold (David Duchovny) na piano teatrálne zahrá a zaspieva pieseň populárneho černošského speváka, aby dal najavo, že nemá žiadne rasové predsudky, či keď to chvíľu vyzerá, že sa asi Ezrova lezbická sestra Liza (Molly Gordon) na prvý pohľad zamilovala do svojej budúcej švagrinej... Po stretnutí s Mohammedovcami na „neutrálnom“ území reštaurácie Roscoe's House, kedy zjavné neskrývané nepriateľstvo prísneho otca ešte chladne podporí aj Amirina matka Fatima (Nia Long), nastáva skutočné peklo. Mladým snúbencom nezostáva nič iné, len vnímať rodiny toho druhého ako určité „okno“, prostriedok na to, ako vôbec porozumieť odlišnej komunite, inej kultúre. Poodhaliť po celé generácie pri živote udržiavané predsudky, stále živé konflikty a obhájiť si pri tom všetkom svoj vzájomný vzťah, nebude ľahké. Nehovoriac už o tom, čo môže nastať vo chvíli, keď sa začnú „konštruktívne“ spoznávať aj ich zdanlivo nezmieriteľní rodičia...

Z iného cesta scenáristu a režiséra Kenya Barrisa na prvý pohľad pôsobí dojmom prvoplánovej „bečkovej“ komédie, snažiacej sa pomerne ľahkovážne skĺbiť dejové motívy komickej trápnosti napätého stretnutia s potenciálnymi budúcimi svokrovcami – ako v prípade populárnej filmovej série Svokor je lotor (2000 – 2010), kde si šli večne po krku Ben Stiller a Robert De Niro – a akéhosi súčasného, na netflixovské pomery o niečo schematickejšieho ekvivalentu slávneho Hádaj, kto príde na večeru režiséra Stanleyho Kramera z roku 1967. Zdanie však môže klamať a vo výsledku Barrisovo nenápadné dielko, formou vzbudzujúce dojem nezávislej snímky, je možné chápať aj ako o niečo serióznejšiu autorskú výpoveď. Film stojí a padá na hereckých výkonoch a svižných dialogických prestrelkách, na ktorých sa scenáristicky spolupodieľal okrem režiséra aj predstaviteľ Ezru Jonah Hill. Čo prakticky znamená, že pokiaľ sa postavy medzi sebou práve nezhovárajú, zmenu scény ako na divadelných doskách naznačujú Jamiem Nelsenom klipovo nastrihané dojmové „ilustráky“ ulíc, pouličného ľudského hmýrenia sa v rapových rytmoch, štýlovo dominujúcich hudbe Daniela Tannenbauma.

Kamera Marka Doering-Powella väčšinu času sleduje zo záberov nakrútených z ruky neustále niečo rozoberajúce „hovoriace hlavy“ - hercov, ktorí sa okrem komického pitvorenia sa zároveň pokúšajú pôsobiť civilne a autenticky. Čo je prekvapivé najmä v prípade hlavných oponentov svojimi prejavmi komplikujúcich zápletku a väčšinu dôležitých zvratov - Shelley Julie Louis-Dreyfus a Akbara Eddieho Murphyho. Pokým dialógy sú v niektorých momentoch dosť zahltené popkultúrnymi odkazmi a narážkami, ktoré nemusia byť nutne stráviteľné pre diváka v našom domácom kultúrnom prostredí, na svojej univerzálnej úrovni kombinujú sarkazmus s miernou vulgárnosťou obdobných snímok, aké zvykol nakrúcať aj v spolupráci s hercom Jonahom Hillom napríklad režisér Judd Apatow. A zatiaľ, čo si postavy rozhodne neberú servítky pred ústa, paradoxne sa v deji vplyvom určitého kontrapunktu na tých správnych miestach objaví aj nečakaná neha. Chémia medzi ústrednými milostným párom je úžasná. Dokonca ich vzťahové medzihry veľmi funkčne upokojujú situácie vyhrotené ostatnými ich príbuznými tak, že divák ani nemá inú možnosť ako držať protagonistom palce, aby to všetko ustáli.

Štruktúra príbehu priamo nabáda k úvahe o rozdieloch medzi jednotlivými rasami, kultúrami, náboženskými postojmi alebo sexuálnymi preferenciami, pričom v postavách Ezru a Amiry nachádza akýchsi rojkov, ktorí chcú byť jednoducho spolu a nevenovať spomínanej rozdielnosti viac pozornosti, než si v skutočnosti zaslúži. Zatiaľ, čo expozícia predstaví divákovi ústredný zamilovaný pár, či už samostatne alebo v blízkosti ich vlastných rodín, s motívom zásnub sa začínajú diať rozhodne nie bezobsažné rošády. Ona čelí jeho rodine, on tej jej. Ona čelí jeho komunite, on zažíva podobné peripetie. A potom zrazu dôjde na stret oboch rodín, v ktorom Ezra s Amirou akoby na moment zostali všetkými naokolo vytlačení do úzadia. Niekto by to v rámci konvencií romantickej komédie mohol chápať ako scenáristický nedostatok. Funguje to však v sociálno-kritickej myšlienkovej vrstve, ktorá ústrednú love story dopĺňa. Nakoniec je možno záverečná pointa v rukách úplne iných postáv, ako publiku prisľúbila žánrová príbuznosť Barrisovej snímky.

Kultivovanosť s akou sa pokúšala rozobrať rasové konflikty už citovaná filmová legenda Hádaj, kto príde na večeru, je pre Z iného cesta, samozrejme, priveľká, ťažko dosiahnuteľná méta. Občas by to chcelo niektoré scény skrátiť a poškrtať zopár replík nabádajúcich k opakovanému a sem-tak príliš doslovnému vysloveniu tej-ktorej myšlienky. Občas tiež pri niektorých „len“ atmosféru dotvárajúcich gagoch ubrať z dejovej popisnosti. Napriek tomu, že tvorcom nešlo o nič viac, ale zároveň ani o nič menej ako o ukážku príjemného žánrového remesla, jednoduchosť a priamosť režijného rukopisu Kenya Barrisa je osviežujúca. Dodáva snímke prekvapivú úprimnosť a hlavne veľké srdce. Výrazným plusom sú tiež atraktívne, väčšinou výstredné hipsterské kostýmy Michelle Cole, bizarne ladiace s tradičnými „rekvizitami“ náboženského presvedčenia kľúčových postáv. Výprava Maxine Shepard necháva diváka poodhaliť aj zákutia Los Angeles, ktoré bežne na striebornom plátne nie je zvykom vidieť. Dokonca ani Jonah Hill s Lauren London svojím vekom, vzhľadom, prípadne stvárňovanou povahou nezapadajú do škatuľky typického zamilovaného páru. Ale pristane im to spolu.

Z iného cesta (You People), USA, 2023
Dĺžka: 118 minút
Réžia: Kenya Barris
Scenár: Kenya Barris, Jonah Hill
Kamera: Mark Doering-Powell
Hudba: Daniel Tannenbaum
Scénografia: Maxine Shepard
Masky: Stacey Morris, Chelsea Orduno
Kostýmy: Michelle Cole
Producenti: Kenya Barris, Jonah Hill, Kevin Misher
Hrajú: Jonah Hill, Lauren London, Eddie Murphy, Julia Louis-Dreyfus, Sam Jay, Nia Long, Travis Bennett, David Duchovny, Molly Gordon, Deon Cole, Andrea Savage, Elliott Gould, Rhea Perlman, Mike Epps, La La Anthony, Bryan Greenberg, Jordan Firstman, Andrew Schulz, Matt Walsh, Emily Arlook, Hal Linden, Winnie Holzman, Richard Benjamin, Anthony Anderson, Nelson Franklin, Rob Huebel, Murray Gray, Felipe Esparza, Kym Whitley, Romy Reiner, Kenya Barris, Stacey Morris
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.