Vzali sa tesne pred tým, ako sa mal vrátiť na front. Constance Reidová (Emma Corrin) a Clifford Chatterley (Matthew Duckett), obaja rozhodne nie nevinní a s letmou spomienkou na minulých milencov, si ešte naposledy užili dotyky vlastných tiel, pretože situácia sa o pár týždňov neskôr mala nenávratne zmeniť. On skončil ochrnutý na vozíku a v podstate impotentný, ona odsúdená byť v rodinnom sídle jeho rodiny niekde vo Wragby za celodennú opatrovateľku. Hoci sám tvrdil, že si so svojím handicapom poradí... Ak si aj Connie našla chvíľku len pre seba, pár vzácnych momentov, keď nemusela zápasiť s manželovou tvrdohlavosťou, bolo to na prechádzkach po nádhernej okolitej krajine. Na harmonický život, ale iba duchovná náklonnosť jedného k druhému nestačí a skôr, či neskôr sa ozve aj telo so svojimi potrebami...

V ten deň ju Clifford zarazil: vraj by chcel mať dediča a uvedomujúc si pri tom vlastnú nedostatočnosť, navrhne Connie, aby si našla milenca čisto pre účely oplodnenia. Nesmie sa o tom však dozvedieť nikto v okolí. Aj miestnych by určite potešilo, že napriek invalidite ich baroneta existuje pre jeho rod aspoň aká taká nádej do budúcnosti. Pre krehkú a opatrovníctvom totálne vyčerpanú manželku by to už mohla byť posledná kvapka. No vtedy uskutoční v chatterleyovskom sídle ráznu intervenciu Conniena sestra Hilda (Faye Marsay) a navrhne Cliffordovi, aby ako posilu najal pomerne materinsky sa prejavujúcu pani Boltonovú (Joely Richardson), starajúcu sa oňho už v detstve. A hoci vzťah medzi nimi nie je práve z tých najzdravších, dokonca je možné pani Boltonovú považovať za určitú Cliffordovu neurotickú náhradu za večne po okolí sídla sa túlajúcu manželku, je nová opatrovateľka tiež dôležitým mostom medzi jednotlivými večne sa škriepiacimi spoločenskými triedami a má, zdá sa, veľké pochopenie pre Conniene citové potreby. Kým si Clifford, neschopný stvoriť čokoľvek živé, kompenzuje svoj nedostatok premýšľaním nad spôsobmi, ako novodobými mechanickými prostriedkami vylepšiť ťažbu v miestnom dole, mladá lady Chatterleyová sa teší z prírody, kvetov, prípadne vyliahnutia sa malých bažantov, o ktorých sa stará poľovník a tiež sklamaný vojnový veterán Oliver Mellors (Jack O'Connell). Jeho zranenia sú skôr psychické a predovšetkým citové. Manželka ho totiž nepočkala, kým bojoval za záujmy „gentlemanov“ na vyšších spoločenským priečkach. Nechce mu tiež povoliť rozvod a posiela za ním svojho agresívneho milenca Neda (Nicholas Bishop) kvôli peniazom, ktorých nemá nikdy dosť. A neštíti sa ani zlomyseľných klebiet... Pre Connie by však Oliver mohol byť viac než „len“ spriaznenou dušou.

Milenec lady Chatterleyovej režisérky Laure de Clermont-Tonnerre je ďalšou adaptáciou škandalózneho rovnomenného románu britského autora D. H. Lawrencea súkromne vydaného v Taliansku roku 1928, vo Francúzsku o rok neskôr, označeného za obscénny v USA a Kanade a do 60. rokov bez cenzorských úprav prakticky zakázaného v domácom britskom prostredí. Obzvlášť problematickým sa vtedy javil pre dej kľúčový motív cudzoložstva, vzťah medzi zástupcami odlišných spoločenských vrstiev, či pomerne explicitný popis erotických scén a občasné prejavy vulgarizmov v dialógoch medzi postavami. Z historického hľadiska sa stal tiež pamätným súdny proces vydavateľstva Penguin Books v súvislosti s britským zákonom o obscénnych publikáciách z roku 1959 – zrekonštruovaný v roku 2006 do podoby televíznej drámy z produkcie BBC Aféra Chatterley režiséra Jamesa Hawesa. Proces skončil v prospech obžalovaných vydavateľov a pre mnohých sa stal začiatkom kultúry tolerancie vo Veľkej Británii. Nezanedbateľný je aj vplyv románu na tzv. sexuálnu revolúciu v USA po jeho odobrenom publikovaní v 60. rokoch.

Z priamych adaptácií Lawrenceovho románu (existujú aj verzie inšpirované jeho skoršími návrhmi ako Prvá lady Chatterleyová, či John Thomas a lady Jane – už v názve odkazujúci na pohlavné orgány) vznikli v roku 1955 nevýrazný francúzsky L'Amant de lady Chatterley režiséra Marca Allégreta s Danielle Darrieux a Ernom Crisaom, v roku 1981 opäť francúzsky film Justa Jaeckina, niekdajšieho tvorcu erotickej Emmanuelle. Dodnes najpamätnejšia je však britská miniséria BBC Lady Chatterley (1993) v réžií Kena Russella s Joely Richardson (vtedy hrajúcou Connie) a Seanom Beanom. Okrem iného Zdena Studenková a Boris Rösner tvorili ústredný pár s českej televíznej verzií (1998) v réžií Viktora Polesného. Oceňovaným stvárnením jedného zo skorších návrhov pôvodného literárneho textu bola belgicko-francúzska Lady Chatterleyová (2006) Pascalea Ferrana, ktorá si vyslúžila Césara v kategórií najlepší film. A raritou v spomínanom výbere môže byť opäť televízna adaptácia z produkcie BBC z roku 2015 režiséra Jeda Mercuria s Holliday Grainger a Richardom Maddenom, ktorá je kontrastne oproti ostatným úplne bez nahoty.

Aktuálna adaptácia v réžií Laure de Clermont-Tonnerre nie je žiadnou verziou pre puritánov. Zostáva vernou ilustráciou svojho literárneho predobrazu. V zobrazení sexuálnych scén nešetrí, no zároveň nimi ani na dnešné pomery nemá veľmi možnosť akokoľvek provokovať. Štandardne zvedavý, konzumne povrchný voyer v publiku si príde na svoje, ale zároveň dostane možnosť oceniť, že zobrazovaná erotika nie je samoúčelná. Ako v pôvodnej predlohe je nástrojom na vyjadrenie autorskej myšlienky, navodenie určitého pocitu, či dojmu, ktorý následne ako umelecký prostriedok adekvátne poslúži komplexnému celku. Príbeh stojí a padá na presvedčivých, skvelo obsadených hereckých predstaviteľoch a ich nespochybniteľnej chémií. Dodávajú kľúčovým scénam živelnosť a uveriteľnú emocionalitu. Sex sa stáva nielen prejavom túžby po inej ľudskej bytosti, ale aj nehy. Je výrazom slobody, hravosti a v istom zmysle aj určitej nevinnosti v kontraste s obmedzujúcimi spoločenskými normami v zaznamenanej dobovej Británii. Je vyjadrením vnútorného hlasu, osobného názoru a tiež istou formou tichého dialógu. Pokým divák sleduje milujúci sa pár, má možnosť „meditovať“ nad nie práve jednoduchými témami, ktoré mu predkladá na riešenie viacero myšlienkových vrstiev prevzatých z literárneho predobrazu.

Scenár Davida Mageea, samozrejme, v niečom pôvodný text aj skracuje. Menej priestoru v deji má Oliverova predchádzajúca manželka a všetky milostné peripetie s ňou, ktoré ho viac-menej vytlačili do úzadia, či stali sa hlavným argumentom pre jeho samotársku povahu. Práve preto diváka neznalého originálny príbeh asi trochu prekvapí nástup nových, nepredstavených postáv v záverečnom dejstve – hoci o témach, s ktorými sú spomínané postavy významovo spájené, už v tom čase bude veľmi dobre vedieť. Pokým scenár predstaví všetky kľúčové postavy, vyvolá divácku zvedavosť, preklenie určité dôležité zvraty, aby vyvolal možnú predtuchu blížiacich sa tragédií – pokorne a v súlade s predlohou, je to práve režijný rukopis Laure de Clermont-Tonnerre, ktorý do filmu ako celku vnáša dojem autorskej interpretácie. Niečoho, čím režisérka pôvodný text ešte tvorivo dopĺňa o vlastný nezanedbateľný vklad... K tomu jej výraznou mierou dopomáha kamera Benoîta Delhommeho. Túla sa nádhernou krajinou v blízkosti starého rodinného sídla Chatterleyovcov, často pocitovo rozochvená za pomoci záberov nakrútených z ruky.

Niekedy v súlade s vnútorným prežívaním postáv potlačuje farby a využíva filtre, prípadne modré nasvietenie, aby v tých istých záberoch prekvapila náhlym objavením sa teplými farbami žiariacich lúčnych kvetov. Dobové kostýmy Emmy Fryer stroho naznačujú príslušnosť k tej-ktorej spoločenskej vrstve, aby sa zároveň od nej oprostili vo chvíľach, keď si ich ústrední milenci vplyvom náhlych prejavov vášne strhnú zo svojich tiel. Nádherne melodická, citlivá hudba Isabelly Summers v kombinácií so strihom Niny Annan a Géraldine Mangenot dáva jasne najavo, že tento raz aktuálnemu Milencovi lady Chatterleyovej nejde len o remeselne zručné prerozprávanie známeho príbehu. Dokáže tiež zapôsobiť na divácke pocity, vzbudiť často prekvapivé dojmy a prostredníctvom jedného na prvý povrchný pohľad možno trochu banálneho milostnému vzťahu, vyjadriť aj nejednu stále platnú, všeľudskú, nadčasovú myšlienku. Prípadne naznačiť, čo vo vtedajšej, ale niekedy sa zdá, že ešte aj v dnešnej spoločnosti nie je úplne v poriadku.

Milenec lady Chatterleyovej (Lady Chatterley's Lover), Veľká BritániA, USA, 2022
Dĺžka: 126 minút
Réžia: Laure de Clermont-Tonnerre
Predloha: D. H. Lawrence (kniha)
Scenár: David Magee
Kamera: Benoît Delhomme
Strih: Géraldine Mangenot, Nina Annan
Hudba: Isabelle Summers
Kostýmy: Emma Fryer
Producenti: Graham Broadbent, Peter Czernin, Laurence Mark
Hrajú: Emma Corrin, Jack O'Connell, Matthew Duckett, Joely Richardson, Faye Marsay, Ella Hunt, Anthony Brophy, Eugene O'Hare, Sandra Huggett, Marianne McIvor
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.