Andor to nemal zo začiatku vôbec jednoduché. Najzbytočnejšie sa javiaci Star Wars seriál s nijak zvlásť výnimočným ústredným protagonistom sa však začal paradoxne profilovať na zrejme najzaujímavejší seriál z obdobia „kedysi dávno v jednej preďalekej galaxii“. A to sa po jeho vydaní potvrdilo, akokoľvek by bolo asi naivné tvrdiť, že naplno uspokojí každého fanúšika tejto slávnej série. S kvalitami to však výnimočne nesúvisí.

Štvrtý hraný Star Wars seriál (predošlými boli Mandalorian, Boba Fett: Zákon podsvetia a Obi-Wan Kenobi) priamo vychádza z fanúšikmi asi najlepšie prijatého novodobého filmu Rogue One: A Star Wars Story (2016). Ten ako prvý zamieril do trochu iných kútov galaxie a predstavil divákom vcelku rôznorodú skupinku rebelov snažiacich sa získať plány Hviezdy Smrti. Prequel úplne prvých Hviezdny vojen zaujal hlavne odklonom od tradičného štýlu smerom k špionážno-vojenskej problematike, akokoľvek platí, že nové postavy zaujali viac svojou charakterizáciou než skutočnou hĺbkou. Andor však tento neduh vcelku dôsledne napráva.

Dej sa začína odohrávať 5 rokov pred udalosťami Rogue One. Cassian Andor (Diego Luna) má ešte ďaleko od rebela, akého sme spoznali v spomínanom filme a miesto toho sa len snaží prežiť vo svete utláčanom čoraz viac rozpínajúcim sa Galaktickým impériom. Jeho však trápia úplne iné ako veci – ako túžba nájsť svoju sestru, od ktorej bol v mladosti odlúčený, no práve pri snahe zistiť viac sa na planéte Morlana One nechtiac zapletie s dvoma imperiálnymi dôstojníkmi. To, že tento stret končí ich smrťou by pritom nemusel byť až taký problém, no to by sa vyšetrovania nemohol ujať aj navzdory jasnému zákazu prehnane motivovaný zástupca šéfa bezpečnosti Syril Karn. Cassian sa tak náhle ocitá v hľadáčiku imperiálnej rozviedky a to všetko je iba začiatkom ďaleko väčších udalostí. Udalostí, ktoré budú mať výrazný dopad na celú galaxiu...

Akokoľvek to pritom môže navodzovať dojem ďalšieho výpravného epického dobrodružstva, realita je úplne iná. Andor je totiž až prekvapivo civilne ladený projekt, ktorý sa navyše nakrúcal v skutočných lokalitách a nie pred zeleným plátnom. Nevyhýba sa síce ani výpravnejším momentom, či trikovým scénam, tie však slúžia bezvýhradne príbehu a dochádza k nim iba keď je to naozaj nutné. Obzvlášť prvé dve epizódy pôsobia navzdory očakávaniam až nezvyčajne komorným dojmom. Tie z pohľadu bežného diváka nevylepší ani extrémne pomalé tempo, vďaka čomu môže rýchlo nadobudnúť dojem, že sa v nich dohromady  nič nedeje. Po povinnom rozjazde však seriál predsa len neberie väčšie obrátky a hoci dej vo väčšine dielov nijak zvlášť neuháňa dopredu, darí sa mu to hlavné – kvalitne budovať fiktívny svet a zapĺňať ho zaujímavými, respektíve živo pôsobiacimi postavami.

Zároveň sa hodí poznamenať, že toto konštatovanie sa dotýka oboch strán barikády. Žiadna z postáv nie je vyložene čiernobiela a hoci sa seriál nesnaží nikoho presviedčať, že by malo byť Impérium v práve, jeho zástupcovia sú nezriedka vykresľovaní ako normálni ľudia z mäsa a kostí. Ľudia, ktorí skrátka radi stoja na víťaznej strane alebo (slepo) veriaci v samotný režim. Do druhej skupiny spadá aj Syril Karn (Kyle Soller), ktorý nie je vo výsledku najzaujímavejším záporným charakterom iba o malý chlp. Ešte lepší dojem totiž dokáže vzbudzovať chladná a nekompromisne pôsobiaca poručíčka Dedra Meero (Denise Gough), ktorá pritom sama do istej miery bojuje s klasickou byrokraciou. Tak či tak, z impéria ide i vďaka podobným charakterom konečne rešpekt.

Na strane rebelov zase stojí vypočítavý Luthen Rael (Stellan Skarsgård), ktorý neváha likvidovať každého, kto by ho mohol ohroziť a pre vyššie dobro je často ochotný obetovať aj zopár pešiakov na galaktickej šachovnici. Podstatne väčší priestor dostáva aj neskoršia líderka rebelov, v tej dobe ešte senátorka Mon Mothma. Vo filmoch až trestuhodne nevyužitá postava disponuje vcelku pozoruhodným dejovým oblúkom, vďaka ktorému môže divák bližšie nahliadnuť do politického zákulisia. Výraznú postavu si pripísal na konto i dobre známy Andy Serkis ako jeden z väzňov na planéte Narkina 5 či Cassianova adoptívna matka Maarva (Fiona Shaw).

Realistickejšie spracovaná zápletka ide v ruka v ruke i s výbornými dialógmi. Andora totiž dostal na starosť Tony Gilroy a tentokrát mal na rozdiel od Rogue One, kde bol iba jedným zo spoluautorov scenára, podstatne väčšiu voľnosť. Sám napísal rovno päticu epizód, o zvyšné sa postarali jeho brat Dan Gilroy (film Sliedič), Stephen Schiff (seriál V službách KGB) a Beau Willimon (seriál House of Cards). Už z toho je zrejmé, že Andor nie je politicko-špionážnym thrillerom náhodou, no odklon od tradičnej rozprávky, kde sa hrdinovia oháňajú svetelnými mečmi, vie byť patrične osviežujuci.

Toto sa však dá brať aj ako nie úplne zanedbateľnému negatívum. Seriál totiž nijak netrhal čísla sledovanosti a jedným z dôvodov je, že miestami už skrátka ani nepripomína Hviezdne vojny. Tradičné prvky tú síce sú, no je ich pomenej a nezriedka je cítiť skôr inšpiráciu inými sci-fi – medzi inými i Blade Runner, na ktorého odkazuje úplný úvod.

Najväčšou slabinou je však paradoxne ústredný protagonista. Oproti Rogue One je pritom jeho postava o poznanie životnejšia a kvalitnejšie vykreslená, no vcelku dlho trvá, kým dej naplno opodstatní názov seriálu. A akokoľvek sa Diego Luna snaží, oproti väčšine ďalších dôležitých postáv ťahá za kratší koniec a tie si tak pred seba popri ňom kradnú nejednu scénu. Ťažko povedať, či na tom niečo zmení už oznámená druhá séria, osobne sa bojím, že skôr nie.

Tak či tak, Andor je skrátka dôkazom, že netreba súdiť knihu vopred podľa obalu a radšej si počkať na finálny výsledok. Ten je v tomto prípade viac než pôsobivý a dobrou správou je, že scenáristi ho ani neplánujú zbytočne rozdrobovať. Druhá séria má byť totiž záverečnou a priamo premostí dej k udalostiam Rogue One. A to je len dobre, pri slabšej sledovanosti by sme sa tretej beztak nedočkali.

Andor (TV seriál), USA, (2022–2023)
Dĺžka: 20 h 42 min (Minutáž: 38–57 min)
Manažér projektu: Tony Gilroy
Réžia: Toby Haynes, Susanna White, Benjamin Caron
Scenár: Tony Gilroy, Stephen Schiff, Dan Gilroy, Beau Willimon
Kamera: Adriano Goldman, Frank Lamm, Damian Garcia
Hudba: Nicholas Britell
Strih: Frances Parker, John Gilroy, Tim Porter, Dan Roberts, Matthew Cannings, Simon Smith, Yan Miles
Zvuk: David Acord
Scénografia: Luke Hull, Richard Campling, Andrea Borland, Toby Britton, Will Coubrough, Claire Fleming, Richard Hardy, Max Klaentschi, Darren Tubby, Su Whitaker, Rebecca Alleway, Mark Harris
Masky: Holly Caddy, Niall Monteith-Mann, Daniele Nastasi, Julio Parodi
Kostýmy: Michael Wilkinson
Producenti: Kate Hazell, David Meanti, Kathleen Kennedy
Hrajú: Diego Luna, Genevieve O'Reilly, Stellan Skarsgård, Kyle Soller, Denise Gough, Adria Arjona, James McArdle, Rupert Vansittart, Joplin Sibtain, Alastair Mackenzie, Forest Whitaker, Fiona Shaw, Alex Ferns, Gary Beadle, Alex Lawther, Ebon Moss-Bachrach, Gershwyn Eustache Jnr, Stanley Townsend, David Hayman, Richard Katz, Faye Marsay, Varada Sethu, Dan Li, Michelle Duncan, Nick Blood, Luke Baker, Chris Ryman, Michael Akinsulire, Jacob James Beswick, Anton Lesser, Michael Jenn, Robert Emms, Lucy Russell, Ben Bailey Smith, Nick Owenford, Kathryn Hunter, Bronte Carmichael, Wilf Scolding
Distribúcia: Disney+
Foto: ČSFD cz.