Každý z nich má na svedomí nejaký zločin. Niektorí úmyselne, iní viac-menej nedopatrením. Boli síce právoplatne odsúdení, no dostali na výber, akým spôsobom si svoj trest odpykajú. Konvenčné mreže väzenia vymenili za futuristicky neosobné, akosi zvláštne minimalistické priestory laboratória na ostrove nachádzajúcom sa na presnejšie neidentifikovanom mieste. Vraj to tam riadi nejaká korporácia. Tých pár vedcov skúmajúcich na „dobrovoľníkoch“ psychotropné látky vplývajúce na ich emocionálne prežívanie, sú viac-menej len komparzisti plniaci príkazy. Jeff (Miles Teller) si užíva voľnosť v rámci definovaných možností, zábavu, ku ktorej by sa vo väzení určite nedostal, jedlo, ktoré má okrem bežnej výživovej hodnoty dokonca aj chuť. Jeho emócie mu však patria len vo vyhradenom čase...

Kedysi šoféroval auto pod vplyvom alkoholu a možno aj ďalších látok, ktoré mu na triezvom vnímaní sveta okolo seba veľmi nepridali. Vrazil vtedy do stromu a neúmyselne tým spôsobil smrť kamaráta a svojej životnej lásky (BeBe Bettencourt). Abnesti (Chris Hemsworth) mu na tie najproblematickejšie emócie, ktorým sa pri každej príležitosti pokúša uniknúť, môže dať „oblbovák“. Na spodnej časti chrbtice má s miechou prepojený prístroj s ampulkami obsahujúcimi látky schopné samovoľne donútiť človeka smiať sa vo chvíli, kedy by sa najradšej trochu priškrtil opaskom. Úprimne vyjadriť, čo cíti, hoci by radšej mlčal alebo predstieral opak - prípadne by nebol schopný byť úprimný ani sám k sebe... Zamilovať sa aj do človeka, ktorí sa mu hnusí ako Sarah (Angie Milliken), či v prípade Heather (Tess Haubrich) dokonca nekorešponduje s jej sexuálnou orientáciou. Zahnaný do kúta sa báť aj neškodnej kancelárskej zošívačky položenej na stole uprostred miestnosti, aj vzdorovať najsilnejším výpadom depresie, kedy by sa radšej celý na povrchu zapálil, len aby necítil bolesť vnútornej sebadeštrukcie. Toto všetko sú fázy výskumu, ktorými musí prejsť, aby si opäť zaslúžil slobodu. Vytvára si popri tom vzťahy s ostatnými, čo sa nachádzajú v podobnej situácií – či už vzťahy spontánne ako s Lizzy (Jurnee Smollett) alebo vytvorené „pod vplyvom“. A potom sa okrem toho, čo všetko zažíva na vlastnej koži, musí prizerať, ako jednotlivými fázami prechádzajú jemu blízki. Nebolo by mu predsa len lepšie v konvenčnom väzení? A zodpovedá ešte vôbec takáto strata osobnosti ako jeho osobný trest zločinu, ktorý spáchal?

Spiderhead režiséra Josepha Kosinskiho (naposledy Top Gun: Maverick) je ambicióznou, premýšľavou sci-fi, ktorá si vystačí s pomerne skromným priestorom vedeckého komplexu – pôsobivo navrhnutým autorom výpravy Jeremym Hindleom a dotvoreným dekoráciami Nancy McIlvaney, detailne prepracovanými a z rôznych perspektív posudzovanými rozhovormi, zneisťujúcim, napätie gradujúcim motívom manipulácie a kontroverznými poznatkami „sociálnej“ psychológie o účinku psychotropných látok na ľudskú psyché. Netreba žiadnu rozsiahlu akciu, ani strácať čas s prepracovanými CGI efektmi. Herci si vystačia sami svojou vzájomnou interakciou, pričom ich kultivovane a s ľahkosťou sleduje kamera Claudia Mirandu. Zatiaľ, čo rytmus scénam dodáva pár hitových piesní predchádzajúcich dekád, či minimalistické tóny Josepha Trapaneseho.

Miles Teller je ako protagonista Jeff napriek zjavným životným chybám a problematickým názorovým postojom sympatickou postavou, s ktorou sa divák nemá problém stotožniť a spolu s ním premýšľať nad reflektovanými témami príbehu. Zvrat od zvratu by mu divák možno aj rád doprial toľko vytúžené odpustenie za jeho minulé „hriechy“. Lizzy Jurnee Smollett vnáša do vzťahovo sterilného prostredia laboratória určitú hravosť, ľudské teplo, ale aj uveriteľnú tragiku. Antagonistický Abnesti Chrisa Hemswortha asi trochu preverí schopnosť viery publika v to, žeby človek s podobnými fyzickými proporciami mohol byť naozaj vedcom – nosenie okuliarov na zdôraznenie intelektuálnych rysov postavy zrejme nestačí. V stvárnení lahôdkovo zlovestnej manipulatívnosti a najmä prejavmi určitej arogancie vedca hrajúceho sa na Boha je však herec známy predovšetkým stvárnením nadpozemského hrdinu zo severskej mytológie Thora v komiksovom Marvel univerze ako doma...

Scenár Rhetta Reesea a Paula Wernicka adaptuje poviedku Útek zo Spiderhead Georgea Saundersa. Začína veľmi prehľadne, predstavuje postavy poznačené vlastnou minulosťou a pocitmi viny, aby ich nenápadne odlíšil od iných, za ktorých konaním nebola nešťastná náhoda, nesprávne životné rozhodnutia alebo momentálny afekt, ale jednoznačný úmysel. Predstavuje divákovi postupne jednu z pomerne vtipne nazvaných experimentálnych látok za druhou. Pokiaľ sa ten zoznamuje s novými informáciami o postavách, retrospektívne odhaľuje ich úzkostlivo skrývané tajomstvá a reakcie na, či už drogu lásky, Darkenfloxx alebo „podriaďovač“ B-6, všetko je v rámci naratívneho prístupu tvorcov v poriadku. Neskôr sa ale film začne nepríjemne opakovať. Zo scén sa stane zbytočne popisná variácia na už pred tým v príbehu videné. Z niektorých vedľajších postáv sa stanú len nositelia zjavného názoru akoby len na jedno použitie a aj vnútorná motivácia antagonistu k činom začne strácať na účinku. Tam, kde publikum očakáva presvedčivé, ľudsky uveriteľné dôvody, je prednesených pár stereotypných, zjednodušene „otrepaných“ fráz o traumách z detstva a podobne.

Spiderhead by pri tom mohol byť popkultúrne „zjemneným“, divácky provoplánovo atraktívnejším tematickým príbuzným napríklad Mechanického pomaranča (1971) režiséra Stanleyho Kubricka – obmedzujúceho vplyvom „chémie“ a audiovizuálneho stimulu ľudskú túžbu páchať násilie, či deštruktívne zneužívať všetkých naokolo až do takej miery, že jeho ústredný problematický „protagonista“ prichádza o schopnosť brániť sa útokom ostatných. Potenciál témy sa mu však ani zďaleka nedarí naplniť. Štruktúra jednotlivých sedení a reakcií na konkrétne vedcami umelo vytvorené podnety zas pripomenie hrátky režiséra Alexa Garlanda s umelou inteligenciou vytvorenou ďalším vedcom s božským komplexom vo filme Ex Machina z roku 2015. Vplyvom obmedzujúcich alebo k činom motivujúcich chemických látok sa z postáv rozhodujúcich sa do vtedy vlastnou slobodnou vôľou, v Spiderhead stávajú „len“ organické stroje, reagujúce na manipulatívne príkazy. Ale na to šikovnému manipulátorovi stačí aj znalosť pocitov viny, pred ktorými sa všetci naokolo snažia v panike unikať... Opäť, aj v porovnaní s týmto titulom, zostáva Kosinskiho snímka akosi na povrchu. Je to zaujímavý film - atraktívny, žánrovo aj náladovo ťažko popísateľný. Na ceste za svojím rozhodne nie bezmyšlienkovým cieľom však pár krát nepríjemne zakopne.

Spiderhead, USA, 2022
Dĺžka: 107 minút
Réžia: Joseph Kosinski
Predloha: George Saunders (poviedka)
Scenár: Rhett Reese, Paul Wernick
Kamera: Claudio Miranda
Hudba: Joseph Trapanese
Strih: Stephen Mirrione
Scénografia: Jeremy Hindle
Producenti: Chris Hemsworth, Eric Newman, Jeremy Steckler
Hrajú: Miles Teller, Chris Hemsworth, Jurnee Smollett, Charles Parnell, Tess Haubrich, Nathan Jones, BeBe Bettencourt, Angie Milliken, Sam Delich, Ashleigh Lawrence, Stephen Tongun, Daniel Booko, Joey Vieira
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz. a Netflix