V portfóliu filmov na streamovacích platformách by sme asi ťažko hľadali festivalové tituly z teritórií mimo euro-atlantického okruhu, možno s výnimkou Japonska. Jednako sa však v ponuke HBO Max objavil film Hasan popredného tureckého režiséra Semiha Kaplanoğlua, po Nuri Bilge Ceylanovi asi najznámejšej postavy tamojšej filmovej scény. Pripomenúť si ho môžeme filmom Med (2010), za ktorý dostal na MFF Berlinale Zlatého medveďa. Hasan súťažil minulého roku na MFF Cannes v sekcii Un certain regard. Jeho film Zrno (2017) sa premietal i na Febiofeste. Od metaforicko-apokalyptickej sci-fi sa v nasledujúcom filme Odhodlanie (Asli, 2019), posunul k téme realistickej každodennosti a ostal pri nej i v Hasanovi.

Ide o jednoduchý príbeh farmára Hasana (Umut Karadag). Pestuje paradajky a ako-tak prosperuje. Problémy sa dostavia s inžinierom, ktorý mu oznámi, že na jeho poli bude stáť veža vedúca drôty s vysokým napätím. Je to komplikácia, znehodnocujúca produkciu a počas stavby i celé pole. Žiada zmenu, chce aby veža stála na vedľajšom pozemku, kde jeho majiteľ nič nepestuje, ale miestny byrokrat ho nepočúva. Zamieri teda k známemu právnikovi. Zároveň sa uchádza o kúpu pozemkov krachujúceho suseda. Ten investoval do pestovania broskýň, vzal si v banke pôžičku a nestačí ju splácať. Hasan zistí, že túžba jeho ženy Emine, vykonať púť do Mekky, sa môže splniť. Uspeli v losovaní, systéme výberu veriacich, uchádzajúcich sa o cestu, ktorú by mal každý moslim absolvovať aspoň raz v živote. Podmienkou však je vysporiadať sa so všetkými ľuďmi, s ktorými sa dostal do konfliktu alebo im niečo dlhuje. Splatí teda dlh u obuvníka a zamieri i k svojmu bývalému zamestnancovi s ospravedlnením kvôli niekdajšiemu sporu. Turgut tvrdí, že ho ohováral a obviňoval z okrádania. Hasan chce požehnanie, ale musí si vypočuť ťaživý monológ ublíženého. Najťažšou úlohou je vysporiadanie sporu s bratom ohľadne dedičstva. Navštívi už ťažko chorého človeka s miznúcou pamäťou.

Príbeh je introspekciou do sveta jednoduchého roľníka, jeho rodinných i spoločenských väzieb a vzťahu k prírode, prostrediu, ktoré mu dáva obživu a zároveň podmieňuje jeho existenčný kruh večným kolobehom obnovy a zániku. Kaplanoğlu ho nenásilne pojednáva v náboženských súvislostiach. Je v ich popise konkrétny, vidíme prípravné školenia, ako sa pohybovať na svätých miestach, účastníci nacvičujú pochod okolo Káby, stavby zahalenej čiernym brokátom, uprostred veľkej mešity, najposvätnejšom mieste veriacich. Rezervujú si ubytovanie a pripravujú i oblečenie. Príprave na púť predchádza aj istý druh očisty od negatívnych vzťahov a ich dôsledkov. Rozprávanie sa pohybuje na jemnej osi medzi praktickým a duchovným, hľadá nejaký druh rovnováhy. Hasan je šikovným gazdom, dokáže vyjednať s nákupcom z Istanbulu lepšiu cenu paradajok a vie, čo je zisk. Cíti krehkú hranicu medzi vinou a nevinou, ideálnou čistotou a jej odrazom v prírode a zložitými životnými okolnosťami. Kaplanoğlu túto metafyzickú dilemu vizualizuje. Hasana v jabloňovom sade ako nemé výčitky zasypávajú vo vetre jablká, zamyslene ponára ruky do vodného prúdu a unavene zaspáva na láne, vypáleného slnkom. Kľúčovou je záverečná scéna, keď prichádza za bratom. Myslí si, že je to jeho kamarát z vojny a nadšene ho vedie do polí. Na odpustenie je už neskoro. Výnimočným je vo filme herecký výkon predstaviteľa Hasana Umuta Karadaga, v Turecku momentálne populárneho kvôli historickému seriálu Kurulus: Osman (2019-2022) o formovaní Osmanskej ríše koncom 13. storočia , kde vytvoril postavu beja Yavlaka Arslana.

Poetiku spirituálneho mysticizmu, vychádzajúceho z prieniku medzi človekom a prírodou asi najlepšie ovládajú Iránci a bola neustále prítomná vo filmoch Abbása Kiarostamiho ako podtext, ďalší význam, produkovaný na základe detailného realistického popisu, v mnohom poučeného talianskym povojnovým neorealizmom. Turecká varianta má trochu inú konfiguráciu metafyzického poetizmu s podobným tragickým podtónom, ozvučeným najmä po rozpade Osmanskej ríše po prvej svetovej vojne. V umeleckých textoch sa dostavili pocity existenčného ohrozenia, vizualizovaného často metaforou prázdneho, opusteného domu. Nastupujúca modernizácia v prísnom diktátorskom štýle prezidenta Ataturka ho, samozrejme, zintenzívnila. V Hasanovi môžeme zachytiť ozveny modernistickej „invázie“ v podobe megastavby, ale ide tu okrem iného aj o decentné kriesenie étosu, vychádzajúceho z náboženstva. Nad spiacim Hasanom sa symbolicky vznáša vykorenený strom a s jeho návratom k duchovným imperatívom islámu sa vracia na svoje miesto do zeme. O režisérovi je známe, že stojí na strane obnovy náboženského štátu a zvlášť vrelo ho vítajú v Iráne. Film nemá podobu jednoduchej propagandy, ale jeho islámsky tón je vo filme jasný a treba doplniť, že takéto filmy v Turecku ešte pred piatimi rokmi nevznikali. Ich rétorika bola vždy viac sekulárna ako náboženská.

Hasan (Bağlılık Hasan/ Commitment Hasan), Turecko, 2021
Dĺžka: 147 minút
Réžia: Semih Kaplanoğlu
Scenár: Semih Kaplanoğlu
Kamera: Özgür Eken
Produkcia: Semih Kaplanoğlu, Furkan Yeşilnur
Hrajú: Umut Karadağ, Gökhan Azlağ, Mahir Günşiray, Hakan Altıner, Devrim Özder Akın, Hasan Aslangiray, Hasan Atalay, Mehmet Avdan, Bedir Bedir, Yasemen Büyükağaoğlu, Sinan Demirer, Somer Karvan, Tuncay Kaynak, Zeynep Kaçar, Şahin Sancak, Doğa Yaltırık, Kürşat Karaman, Filiz Bozok, Ayşe Günyüz Demirci
Distribúcia: HBO Max
Foto: ČSFD cz.