V žánri vojnového filmu medzi severskými krajinami jednoznačne kraľujú Fíni. Majú v tejto oblasti bohaté historické skúsenosti z povestnej Zimnej vojny so Sovietskym zväzom a zodpovedá tomu i množstvo nakrútených filmov, z najznámejších je to Neznámy vojak (2017) režiséra Aku Louhimiesa. Ďalej si určite pamätáme na skvelé nórske televízne seriály Boj o ťažkú vodu (2015) a tiež Cestu cez Atlantik (2020). Švédi sa v tomto krátkom zozname môžu prihlásiť filmom Za hranicami (2015) Richarda Holma. Z dánskeho portfólia sme toho veľa v našich kinách a televízii nevideli a preto je Bombardovanie, v anglickej verzii uvádzané aj pod názvom Tieň v mojich očiach, zaujímavý.

Ešte krátky exkurz do udalostí druhej svetovej vojny. Nemci Dánsko napadli a obsadili 9. apríla 1940 a v roku 2015 nakrútil režisér Roni Ezra film s identickým dátumom v názve. Približuje atmosféru a okolnosti márneho a krátkeho odporu, ktorý kládli Dáni na bicykloch, nemeckým motostreleckým a tankovým práporom. Ďalšie vojnové filmy sa týkajú najmä odboja proti okupantom. Už v roku 1945 bol nakrútený film Červené lúky s hrdinom Michaelom, ktorý si pred popravou spomína vo väzení na svoj život, naplnený bojom a láskou k milovanej Ruth. Od romantických príbehov sa dánsky film posunul k realizmu, zo života odbojárov je vcelku zaujímavá snímka Plameň a Citrón (2008) o dvojici kamarátov, z ktorých práve Citróna si zahral Mads Mikkelsen. Asi najpôsobivejším vojnovým, či skôr povojnovým filmom bol Land of Mine ( Pod pieskom, 2015) režiséra Martina Zandvlieta o osudoch nemeckých vojnových zajatcov, čistiacich pobrežie mora od mín. O tom, že záujem Dánov o vojnové udalosti trvá, svedči i film Erna vo vojne (2020), ktorý s Trine Dyrholm (Margrete- kráľovná severu, Komúna) v hlavnej roli, nakrútil Henrik Ruben Genz.

Z reálnych udalostí, 21. marca v roku 1945, vychádza i film Bombardovanie. Na žiadosť dánskeho odboja, ktorému hrozila plošná likvidácia, rozhodla sa britská RAF bombardovať budovu Shellhus, sídlo Gestapa v Kodani. Cieľom bolo zničiť tamojší archív a zároveň oslobodiť osemnásť väzňov, zadržaných a mučených Gestapom. K podobným akciám sa Briti odhodlali v meste Aarhus, ale aj vo Francúzsku a Nórsku, kde tiež šlo o budovu Gestapa. V Kodani ale došlo k omylu, letci vypustili bomby aj na na francúzsku školu v susedstve. Zahynulo tam 86 detí a 18 dospelých vrátane mníšok, učiteliek.

Príbeh sa režisér a zároveň scenárista rozhodol vyrozprávať cez fragmenty postáv, prostredí i situácií. Chlapec Henry, ktorý vezie na bicykli v košíku vajíčka, je svedkom útoku britských letcov na taxík. Vezie skupinku dievčat na svadbu a neprežije vôbec nikto. Z britskej strany ide evidentne o omyl. Henry pri pohľade do auta onemie. Matka skúša lekárov, ale nikto mu nedokáže pomôcť. Nechá ho teda u rodiny v Kodani. Ich dcéra Rigmor a jej kamarátka Eva, sprevádzajú Henrika do školy a sú jeho oddané kamarátky. Snažia sa mu pomôcť, ale chlapec má psychologický blok, bojí sa i otvoreného priestranstva. Ďalej sme s britskými letcami, ktorí plánujú útok na kodanské Gestapo. Študujú reálie a v štábe majú postavenú maketu mesta. Bombardovanie budovy Gestapa sa blíži.

V škole, kam chodí trojica detí, učia mníšky. Mladá novicka Tereza (dcéra režiséra Fanny Bornedal) je oddaná bohu, ale chce viac, chce cítiť jeho blízkosť a byť súčasťou jeho plánu. Hľadá cesty ako túto vzdialenosť prekonať. Preto sa bičuje a utrpením sa snaží vyvolať to, po čom túži. Stretáva sa s ďalšou blúdiacou dušou, je to mladý člen HIPO, čo boli dánske pomocné zbory, založené a školené Gestapom. Mali za úlohu likvidovať akékoľvek prejavy domáceho odporu. Frederik (predstaviteľ Ivara Bezkostého zo seriálu Vikingovia Alex Hogh Andersen) neverí zmyslu svojej práce a vlastne ani života a preto ho stretnutie s Terezou vnútorne oblaží. Všetky tieto línie smerujú k výbuchu. Jeho následky sledujeme v hrozných, ale esteticky nesmierne pôsobivých obrazoch.

Je nesporné, že film predviedol skvelý filmársky štýl, schopnosť zachytiť obrazmi kumuláciu emócií i situačných a dobových súradníc. Spôsob, akým bol scenáristicky uchopený však nebol práve najlepší. Mal jasne literárnu štruktúru, rozvetvený dej, znižujúci dramatickú energiu a nakoniec i emocionálny dosah príbehu. Rozdielne dejové korpusy navyše kúskovali poetiku scén a situácií, tak sme chvíľu v nejakej kláštornej metafyzike a vzápätí v detskom horore (scéna s kupovaním šišiek u obludnej predavačky).

Film vyvolal i negatívne reakcie zo strany Británie, ozval sa istý filmový konzultant Derek Carter. Režisér mu údajne ponúkal spoluprácu, ale on ju odmietol. Vyčítal filmu historické nepresnosti, týkajúce sa uniforiem i toho, že piloti merali vzdialenosti v metroch a kilometroch namiesto míľ. Hlavnou výhradou ale bola zmienka o konkrétnom príslušníkovi RAF, s poukazom na jeho navigačnú nedostatočnosť. Tak to vraj v skutočnosti nebolo.

Dánske vojnové filmy dokážu preniesť do príbehov, ktoré sú viacmenej akosi prirodzene schematizované vzhľadom k tomu, o čom rozprávajú, takmer vždy nejakú novú kvalitu. Ide o umenie vytvoriť vzrušujúci príbeh s originálnymi postavami a životmi. Zdanlivo jednoduché, ale stačí sa pozrieť do domácich “naratívnych” pomerov a je jasné, že dosiahnuť práve onú jednoduchosť je veľmi zložité. Bystrejší možno skonštatujú, že má za sebou ďalekú cestu.

Bombardovanie, Dánsko, 2021
Dĺžka: 107 minút
Réžia: Ole Bornedal
Scenár: Ole Bornedal
Kamera: Lasse Frank
Hudba: Marco Beltrami, Ceiri Torjussen, Buck Sanders
Strih: Anders Villadsen
Zvuk: Martin Saabye Andersen, Nino Jacobsen
Scénografia: Sabine Hviid
Masky: Elisabeth Bukkehave, Pavla Frýdová
Kostýmy: Sofie Rage Larsen, Manon Rasmussen
Produkcia: Peter Bose, Jonas Allen
Hrajú: Alex Høgh Andersen, Danica Curcic, Mads Riisom, Fanny Leander Bornedal, Jens Frederik Sætter-Lassen, Malene Beltoft Olsen, Joen Højerslev, Kristian Ibler, Tereza Danihlíková, Tereza Režnarová, Nicklas Søderberg Lundstrøm, Anita Mihalová, Kristýna Petráková, Inge Sofie Skovbo, Lukáš Borik, Malthe Jagd Miehe-Renard, Malena Lucia Lodahl, Iva Šindelková, Anna Čtvrtníčková, Zbyšek Humpolec
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.