Ani Michael Mann, legendárny filmový režisér, ktorý dal svetu také skvosty ako Posledný Mohykán, Horlivosť, či hoci aj nie všetkými docenený Collateral sa nevyhýba televíznej scéne. Svojho času nakoniec zrežíroval i pilot seriálu Luck s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe a hoci mu šťastie nepriniesol (bol totiž zrušený po prvej sezóne z dôvodu uhynutia koňa behom produkcie), jeho meno patrí k tým, čo automaticky vzbudzujú pozornosť pri hocijakom projekte. Inak tomu nie je ani v prípade seriálu Tokyo Vice, akokoľvek nejde ani tentoraz o jeho vlastný projekt.

Novinka HBO Max, pod ktorou je ako showrunner podpísaný J. T. Rogers (oceňovaný divadelný dramatik, ktorý presedlal k televízii) priamo vychádza z rovnomennej knižnej predlohy od Jakea Adelsteina. Ide o sériu memoárov zachytávajúcich Adelsteinove pôsobenie ako prvého zahraničného novinára v jednom z najväčších tokijských denníkov. O ich stopercentnej pravdivosti síce možno viesť polemiky (a že sa nedávno i objavili), no faktom je, že kombinácia novinárskej problematiky, atraktívneho prostredia japonského veľkomesta a náhľadu na fungovanie Yakuzy vyznieva dostatočne atraktívne na to, aby si zaslúžila dôkladnejšie rozpracovanie.

Ako to už v podobných prípadoch býva zvykom, aj tu sa začalo pomerne skoro uvažovať o filmovej adaptácii, pričom samotného Adelsteina mal dokonca stvárniť filmový Harry Potter Daniel Radcliffe. K realizácii však nikdy nedošlo a až o niekoľko rokov bola miesto toho oznámená osemdielna séria s Anselom Elgortom v hlavnej úlohe. Toto rozhodnutie pritom osobne iba kvitujem. Seriálové spracovanie totiž dokáže dôkladnejšie pokryť podobne komplexnú predlohu a je iba pozitívne, že v poslednej dobe si čoraz viac tvorcov uvedomuje výhody, ktoré im poskytuje tento formát vo vybraných prípadoch.

Sila Tokyo Vice spočíva vo viacerých faktoroch. Tým prvým a zďaleka najdôležitejším je, pochopiteľne, kvalitný scenár. Už prvá scéna, po ktorej sa dej vráti o dva roky dozadu dokáže patrične navnadiť a hoci je tempo po zvyšok pilotnej časti pomalšie, nemožno jej upierať pôsobivo zachytené prostredie japonskej metropoly a zaujímavo načrtnuté charaktery. Pozvoľne gradujúca zápletka však dokáže svojim vývojom plne uspokojiť aj náročnejšieho diváka – a čo je podstatné, v kľúčových momentoch vie byť ako patrične napínavá, tak i dostatočne podmanivá, a to bez toho aby stavala na prvoplánovej efektnosti a najtradičnejších stereotypoch.

Práve autenticita je ďalším dôležitým aspektom, ktorý posúva Tokyo Vice nad viacero konkurečných projektov. A nie je to len o tom, že dej si dáva dostatok času, aby bližšie predstavil tamojšiu kultúru, novinársky svet, či vzťahy polície s Yakuzou. Zaujme už len samotné vykreslenie mesta, ktoré Američania nezriedka prezentujú prostredníctvom nočnej doby a všadeprítomných žiarivých néonov. Tomu sa však seriál úspešne vzpiera a miesto toho vidíme Tokio také aké je v skutočnosti. Teda klasické rušné veľkomesto s atraktívne i všednejšie pôsobiacimi oblasťami. Zaujme aj spôsob práce s jazykom, kde je angličtina využívaná takmer výhradne v scénach kde figuruje aspoň jedna postava z inej krajiny. V opačnom prípade postavy komunikujú japonsky (zaznie dokonca i kórejčina), čo celkovo atmosfére iba prospieva.

Zabúdať však nemožno ani na výbornú réžiu jednotlivých epizód. Tam nastaví už od začiatku mimoriadne vysokú latku Michael Mann, ktorý je aj jedným z výkonných producentov. A hoci ide o jedinú časť, na ktorej sa priamo podieľal, ani jeho nasledovníci (o zvyšok sa podelili Josef Kubota Wladyka, Hikari a Alan Poul) sa nenechávajú zahanbiť. K dispozícii majú navyše výborných hercov, ktorým v tomto prípade jednoznačne dominuje japonská časť obsadenia. Či už je to tradične skvelý Ken Watanabe ako nepodplatiteľný detektív, novinárka s tvárou Rinko Kikuchi, mafiánsky vymáhač Sato (Show Kasamatsu), alebo šéfovia konkurečných zločineckých organizácií (charizmatický Shun Sugata a na opačnej strane zase patrične démonický Ayumi Tanida). No i hlavný hrdina je zvolený dobre (spomínaný Ansel Elgort) a divák sa s ním dokáže stotožniť podobne ako aj s americkou hostestkou Samanthou (Rachel Keller). Vyložene slabý článok sa tak hľadá veľmi ťažko.

Najhoršie z toho paradoxne vychádza úplný záver, ktorý je sám o sebe pôsobivý, no neuzaviera vôbec nič. Úvodná scéna pritom naladí diváka na presný opak, do tohto bodu sa však autori zjavne nestihli dostať. Osudy niekoľkých postáv sú tak silne otázne, hrdinovia sa ocitajú na na mŕtvom bode a jediný, kto môže byť spokojný s vývojom zápletky je ústredný antagonista. Pokiaľ však dôjde k obnoveniu na ďalšiu sériu – zatiaľ k tomu stále nedošlo – tento menší nedostatok bude razom zabudnutý. Aj s ním však ide o jeden z najzaujímavejších seriálových projektov roka, ktorému sa rozhodne oplatí dať šancu.

Tokyo Vice, USA, 2022
Dĺžka 7 h 44 min (Minutáž: 54–64 min)
Manažér projektu: J.T. Rogers
Réžia: Michael Mann, Destin Daniel Cretton, Josef Kubota Wladyka, HIKARI, Alan Poul
Predloha: Jake Adelstein (kniha)
Scenár: J.T. Rogers, Jessica Brickman, Adam Stein, Karl Taro Greenfeld, Arthur Phillips, Naomi Iizuka
Kamera: Daniel Satinoff, John Grillo, Diego García
Hudba: Danny Bensi, Saunder Jurriaans
Strih: Ana García, Aaron Kuhn, Michael Berenbaum, Benjamin Rodriguez Jr., Tad Dennis, Mako Kamitsuna, David Rosenbloom
Zvuk: Ryotaro Harada
Scénografia: Jeff Mann, Kikuo Ohta, Raymond Talley
Masky: Kathrine Gordon
Kostýmy: Kumiko Ogawa
Produkcia: Alex Boden, Satch Watanabe, Brad Carpenter, Jessica Brickman, Ralph Winter, Arthur Phillips
Hrajú: Ansel Elgort, Ken Watanabe, Rachel Keller, Ella Rumpf, Rinko Kikuči, Hideaki Itó, Šó Kasamacu, Tomohisa Jamašita, Šun Sugata, Masato Hagiwara, Ajumi Tanida, Kósuke Tojohara, Noémie Nakai, Takaki Uda, Masayoshi Haneda, Eugene Nomura, Jóhei Macukado, Masana Bokuzó, Ken Jamamura, Ajumi Itó, Hanna Komacu
Distribúcia: HBO Max
Foto: ČSFD cz.