Nepočúvať od vzdialených príbuzných nič iné ako výčitky a prirovnávania k protivnému otcovi, ktorý v živote zlyhal na celej čiare, nie je pre pána Raymonda (v pôvodnom znení Matthew Goode) vôbec príjemné. Sebaľútosť nad chudobou vlastnej rodiny v tú noc preto poriadne zapije. Bezcieľne túlanie sa lesom v blízkosti príbytku mu však ukončí jedno bizarné stretnutie. Volá sa Van Schoonbeek (Barnaby Pilling), je architekt a ponúka Raymondovi nové bývanie na pomerne luxusnej adrese, ktoré sám navrhol a práve dokončuje. Samozrejme, pod podmienkou, že mu prenechá svoj pôvodný dom, okrem iného...

A tak sa muž zlákaný neobvyklou ponukou aj so svojom manželkou Penelope (Claudie Blakley), či dvoma dcérami presťahuje. Netrvá však dlho a malá premýšľavá Mabel (Mia Goth) si na dome všimne niečo čudné. Matka neustále šije na stroji - často ani nezaregistruje, že pri práci od únavy zaspala. Otec má problém vôbec zapáliť krb – teda pokiaľ mu Van Schoonbeekov asistent pán Thomas (Mark Heap) nepodá staré kusy nábytku z jeho pôvodného, priam bezcitne zavrhnutého bydliska. Aj keď sa pri ich postupnom pálení Raymond snaží hájiť argumentom, že niektoré kúsky nábytku boli v jeho rodine celé generácie... Stavitelia dokončujúci v niektorých miestnostiach posledné úpravy reagujú, akoby boli bez vlastnej vôle, len inštinktívne konajúce živé mŕtvoly. A schodiská sa noc čo noc ocitajú na úplne iných miestach, kde boli pred tým a často v ich usporiadaní nie je žiadna logika. Deje sa tam, skrátka, niečo podivné a je len na Mabel, či jej ešte menšej sestričke Isobel, aby to preskúmali skôr, než bude pre celú rodinku neskoro.

Taký je dej prvej kapitoly svojráznej britskej stop motion animovanej antológie Barak, pod ktorou je autorsky podpísaná scenáristka Enda Walsh. Kapitola má vlastný podnázov A počula som, ako sa lož vo vnútri obracia a vznikla pod režijným vedením Emmy De Swaef a Marca Jamesa Roelsa. Predstavuje divákovi melancholické, ľudské postavy v podobe bábok s maličkými, príliš blízko pri sebe zasadenými očami a snáď ešte menšími ústami. Stačí len maličký náznak pohybu a ich emócie sú jasne čitateľné. Nejedná sa pri tom o emócie jednoduché, typické pre všedný, deťom určený animovaný film. Barak je podivný, snovo surrealistický, naliehavo tragický, či absurdne humorný... Svojou introspekciou do vnútra postáva dokonca neraz vzbudzuje dojem existenciálneho poviedkového filmu, ktorý si zaumienil svoje publikum nijako nešetriť a v preskúmavaní skrytých významov ho tiež ani pohodlne „nevodí“ za ručičku. Atmosférou pripomenie tvorbu Stanleyho Kubrika (najmä vo svojej prvej kapitole nápadne pripomínajúcej jeho Osvietenie z roku 1980), Davida Lyncha, Charlieho Kaufmana, Wesa Andersona a iných podobne autorsky vyhranených tvorcov. Nejeden divák si pri sledovaní tiež možno spomenie na literárnu tvorbu Johanna Wolfganga Goetheho, prípadne Franza Kafku.

Druhá kapitola s názvom Potom je strata pravdou, nad ktorou sa nedá vyhrať režisérky Niki Lindroth von Bahr, zamieňa dobovú atmosféru predchodkyne na aktuálnu súčasnosť a ľudské postavy za zvieratá, komicky preberajúce ľudské vlastnosti. Protagonistom je potkan – developer (Jarvis Cocker), snažiaci sa zúfalo predať práve Van Schoonbeekov dom. Má finančné problémy, kvôli ktorým odvolal z prác na rekonštrukciu všetkých pomocných stavbárov. Rozhodnutý, že posledné úpravy už dokončí sám, však naráža na množstvo nečakaných problémov. Asi najznepokojujúcejším je to, že steny domu sa zdajú byť čoraz viac zamorené rôznym cudzopasným hmyzom a larvami. V deň obhliadky domu potenciálnymi kupcami, nech sa len snaží svojimi výkladmi o architektonicky premyslenej atraktívnosti jednotlivých miestností vzbudiť akokoľvek priaznivý dojem, sa paradoxne stretne s nečakaným, zdrvujúcim zlyhaním. Najmajetnejší kupci sú preč a banka vyvoláva, lebo očakáva od developera splatenie podnikateľského úveru. Poslednú nádej preňho predstavuje starý pár (Yvonne Lombard a Sven Wollter), naťahujúci predaj požiadavkou, žeby radi v dome na skúšku prespali. Majú totiž oň veľmi seriózny záujem, ako neustále opakujú. Tvarmi tiel sa však náramne podobajú hmyzím škodcom, ktoré sa pred tým developer tak urputne pokúšal v dome vykynožiť...

Kým prvá kapitola predstavila podivný dom ako jednu z kľúčových postáv celej snímky a tak trochu v tajomne hororovom duchu prostredníctvom kamery Malcolma Hadleyho preskúmavala jeho šerosvitné zákutia, druhá kapitola sleduje fascinujúcu animovanú mizanscénu navrhnutú Alexandrou Walker v podstatne svetlejšom tónovaní obrazu kameramana Jamesa Lewisa. Zatiaľ, čo prvý príbeh slúži Baraku ako určitá tematická premisa – naznačuje hrozbu, znepokojuje tým, ako ju iní nevidia a ľahko podľahnú prvoplánovým „faustovským“ zvodom, či nachádza v pár uvedomelých postavách nádej na vzdor a záchranu vlastnej duše, druhý na pohľad „svetlejší“ príbeh zachytáva nekontrolovateľný rozklad nielen starého Van Schoonbeekovho domu, ale predovšetkým osobnosti jeho potkanieho predajcu. Vrcholom – a to nielen v prípade konkrétnej kapitoly, ale tiež možno snímky ako celku – je choreograficky prepracovaná, nádherne hnusná a absurdne vtipná tanečná scéna, v ktorej šváby, larvy a iný škodlivý hmyz naplno developerovi odhalia svoje deštruktívne zámery. A potom je tu tretí príbeh, snáď prinášajúci aspoň akú takú nádej na pozitívnu zmenu...

Znovu počúvaj a hľadaj slnko režisérky Palomy Baeza je minimalisticky apokalyptickou víziou budúcnosti, v ktorej titulný Barak čelí zahaleniu hmlou a pozvoľnému zatopeniu. Šanca, žeby mu pomohlo vyhnúť sa nevyhnutnému tým, že bol postavený na inak vyvýšenom mieste na kopci, je nulová. Mačka – domovníčka Rosa (Susan Wokoma) v dome vyrastala. Má na život v ňom pekné spomienky, ktorých sa ale úzkostlivo odmieta vzdať. Rada by ho podobne ako developer v predchádzajúcom príbehu zrekonštruovala do pôvodnej podoby, avšak s vlhkosťou narúšajúcou múry, si veľmi poradiť nevie. Čerstvo nalepené tapety sa chvíľu na to zo stien odliepajú a má čo robiť, aby medzi nimi neuviazla.

Má dvoch nájomníkov – mladého rybára Eliasa (Will Sharpe), večne na mizine a platiaceho jej za ubytovanie tým, čo uloví a výstrednú ezoteričku Jen (Helena Bonham Carter), zasypávajúcu ju nevyžiadanými amuletmi. Bolo by fajn, keby Rose začali platiť skutočnými peniazmi, inak nebude mať na opravu všetkého, čo sa v dome vinou inak nevysvetlenej katastrofy pokazilo. Jedno ráno začne kúsok od vchodu stanovať Jenin známy guru Cosmos (Paul Kaye) a ponúkne sa, že pomôže s opravami. Lenže to by po chvíli nesmela Rosa zistiť, že Cosmova pomoc v sebe zahŕňa tiež vytrhávanie driev z podlahy na chodbách a ich využitie pri stavbe lode pre Eliasove nenápadné odplávanie... Čas sa kráti, voda stúpa a pred domovníčkou stojí dilema na rozriešenie: Bude sa tvrdohlavo držať minulosti a čeliť zatopeniu alebo sa vo svojom živote odhodlá konečne urobiť nejaký konštruktívny krok vpred?

Podstatne menej tieňmi zahltené nasvietenie obrazu Jamesa Lewisa v prostrednom príbehu, si kameraman udržiava aj tento raz. Hoci je titulné obydlie v záverečnej kapitole ohrozené asi najviac, príbeh v sebe paradoxne skrýva oveľa optimistickejšie vyústenie. Znepokojeniu sa ale rozhodne nevyhýba... Trom na prvý pohľad nezávislým samostatným kapitolám sa na základe drobných podobností, tematických variácií a vďaka odlišným rozhodnutiam postáv v kľúčových momentoch darí z Baraku ako celku „rozpútať“ akúsi úvahu o túžbe, sebaobetovaní a neraz chorobnom lipnutí na minulosti, či oprosteniu sa od nej. Každý nový príbeh dodáva celku nový významový rozmer. Pohráva sa s diváckym očakávaním a ponúka pomerne zábavne výstrednú stop motion animovanú skúsenosť, ktorá sa vymyká mainstreamovým filmovým štandardom. A niekde na pozadí sa ozývajú tiež tajuplné, pomaly sa divákovi pod kožu dostávajúce napäté melódie Gustava Santaolalla... Možno nie úplne každý si ich zapamätá aj po „odrolovaní“ sa záverečných titulkov. Ale to, ako pomáhajú prepracovanej scénografií interiérov vytvoriť z filmu jeden kompaktný atmosférický celok, len tak zabudnúť nejde.

Barak (The House), USA, 2022
Dĺžka: 97 minút
Réžia: Emma De Swaef, Marc Roels, Paloma Baeza, Niki Lindroth von Bahr
Scenár: Enda Walsh
Kamera: Malcold Hadley, James Lewis
Hudba: Gustavo Santaolalla
Strih: Barney Pilling
Zvuk: Brad Rees
Scénografia: Alexandra Walker
Hrajú: Matthew Goode, Miranda Richardson, Mia Goth, Claudie Blakley, Stephanie Cole, Mark Heap, Joshua McGuire, Helena Bonham Carter, Paul Kaye, Will Sharpe, Susan Wokoma, Jarvis Cocker, Sven Wollter, Yvonne Lombard, Dizzee Rascal
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.