Je už fakt o päť minút dvanásť, keď lekári oznámia Rayovi Cooperovi (Jason Momoa) a jeho dcére Rachel (Isabela Merced), že ich manželka a matka by mohla mať aspoň maličkú nádej na vyliečenie. Farmaceutická firma BioPrime totiž vyvinula nový liek, schopný vyliečiť istú zriedkavú formu rakoviny, ktorou Amanda (Adria Arjona) trpí. Liek však musí najskôr prejsť schvaľovacím procesom. Ako to už ale býva, objavia sa nečakané byrokratické komplikácie. A Ray nakoniec zo zúfalstva zavolá do televíznej talk show, kde spolu zapálene diskutujú generálny riaditeľ BioPrime Simon Keeley (Justin Bartha) s kongresmankou Dianou Morganovou (Amy Brenneman) o dôvodoch zdržania distribúcie: „Ak moja žena zomrie, nájdem si ťa a zabijem holými rukami.“

Odborník na prežitie v divočine, zdieraný dvomi pracovnými úväzkami, aby zabezpečil chorej manželke ako takú liečbu, hoci výrobné náklady na výrobu liečiva sú zanedbateľné – inak nepochybne slušný, zodpovedný človek – je tak stále viac hnaný do kúta a začína robiť nielen chyby. Manželku už pred nevyhnutným koncom, bohužiaľ, zachrániť nedokáže. Po šiestich mesiacoch neúspešných pokusov domôcť sa spravodlivosti oficiálnymi prostriedkami, ho však osloví novinár Martin Bennett (Nelson Franklin) s dôkazmi o trestnej činnosti problematickej farmaceutickej spoločnosti. Rachel otca na tajné a nie práve najbezpečnejšie stretnutie sleduje. Lenže, kým sa Rayovi podarí od novinára dozvedieť aspoň pár potrebných informácií, na všetkých troch dosť brutálne zaútočí nájomný vrah Amos Santos (Manuel Garcia-Rulfo). Po všetkých tých psychických, ale už aj fyzických ranách sa z Rayovej pomsty pomaly stane posadnutosť. Aby mu nakoniec s každým priblížením sa k Simonovi Keelymu boli v pätách zároveň odhodlaní vyšetrovatelia FBI John Rothman (Michael Raymond-James), či „materinsky“ sa prejavujúca Sarah Meekerová (Lex Scott Davis), s ktorou si Rachel tajne volá vždy, keď ju otcovo správanie znepokojuje. A ani tichý vražedný elegán Santos v ich prenasledovaní nijako zvlášť nezaháľa...

Sweet Girl režiséra Briana Andrewa Mendozu je štandardný „pomstychtivý“ thriller, schopný potešiť každého filmového nostalgika, čo sa podobnými zápletkami typickými pre 90. roky stále ešte neprejedol. Dôležité je vedieť, že Jason Momoa v hereckom obsadení reprezentuje funkčný ekvivalent staromódneho sympatického siláka a ozvláštňuje ho – aj v rámci jeho vlastnej filmografie – o prekvapivo jemnejšie, emocionálne kontúry, vhodné pre melodramatické motívy príbehu. Samozrejme, jeho hereckou dominantou je najmä fyzický výkon v inak adekvátne drsnej, choreograficky prepracovanej a realisticky hmatateľnej akcií. Na charakterové herectvo je vo Sweet Girl skôr charizmatická, tento rok dvadsaťjeden ročná Isabela Merced. Hoci jej výkonu značne kladie do cesty brvná to, akým spôsobom vykresľuje postavu malej Rachel scenár, nakoniec aj ona uštedrí súperom pár poriadne tvrdých a rozhodne presvedčivých rán... Takže, divák má aj v jej prípade o zábavu postarané. A potom je tu ešte skvelý Manuel Garcia-Rulfo - úsporný pri výmene slov v konverzáciách, aj z pohybového hľadiska pri svojich vražedných útokoch ako nájomný vrah Santos.

Hlavnou tvorivou dominantou filmu je však kamera Barryho Ackroyda, elegantne kombinujúca často kontaktnú akciu s emocionálnymi detailmi pôsobivo strápených tvárí hlavného dua protagonistov. Obzvlášť upúta nočnými scénami či už Pittsburgu alebo iných zákutí Pennsylvanie, po ktorých sa postavy vydajú funkčne kopírujúc snahy napríklad Utečenca režiséra Andrewa Davisa z roku 1993, ktorý nie nepodobne nechával Harrisona Forda unikať pred zákonom, zatiaľ čo sa pokúšal nájsť dôkazy na svoje očistenie, prípadne obvinenie zatiaľ neodhalených protivníkov. Hudba Stevena Pricea sympatickej obrazovej zložke Sweet Girl dodáva dunivé, nervózne rytmy aj k žánru akčného thrilleru vhodné melódie. Kamera aj hudba vo vzájomnej spolupráci pomáhajú snímke „vyšplhať“ sa na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Najväčšie nedostatky je totiž možné nájsť práve v pomerne žánrovo schizofrenickom scenári Gregga Hurwitza a Philipa Eisnera.

Príbeh Sweet Girl sa spočiatku odvíja ako štandardné napĺňanie diváckych žánrových očakávaní. Divák predpokladá, že sa duo protagonistov postupne prebojuje až k hlavnému antagonistovi. Prípadne k niekomu ešte negatívnejšiemu, koho doposiaľ nemali možnosť spoznať a celý čas niekde na pozadí ťahal za nitky... Práve táto premisa by v publiku aspoň vzbudzovala nostalgické pocity, ktorými by nahradila absenciu výraznejších prekvapení. K prekvapeniu však nakoniec dôjde a s ním už pomerne skoro v príbehu aj k doriešeniu spomínaných záležitostí. Riešenie jedného problému rozpútava druhý. Potom film razantne zmení „tvár“ a pokúsi sa doposiaľ stvárňované klišé pomerne neobratne inovovať. Zrazu je zo Sweet Girl akási úvaha o pomste a takmer bez vyhliadky možného konca vedie postavy od jedného cieľa k ďalšiemu. Do príbehu sa začne „vkrádať“ myšlienka, že každá pomsta – akokoľvek oprávnená – so sebou prináša aj nejaké následky. Vyšetrovatelia, ktorí hlavnému duu boli do tej doby na stope, si s nimi začnú mentorsky telefonovať – dokonca dávať Rachel rady, ako si zaobstarať mobil, cez ktorý ju sami nedokážu nájsť. A keď už Ray s Rachel naozaj nevedia pred Santosom uniknúť, čo takto sa s ním stretnúť na káve – podobne, ako si skočili na kus reči bankový lupič Robert De Niro a policajt na jeho stope Al Pacino v majstrovskom Neľútostnom súboji (1995) Michaela Manna...

Logika sa s pribúdajúcimi minútami začne z deja strácať. Navyše si divák začne klásť otázku, prečo sa snímka tvári tak vážne, keďže sa mu okrem prerozprávania všedného žánrového príbehu vlastne ani nepokúša nič dôležité povedať? A to by mohol, keďže záujmy farmaceutických spoločností sú dnes posudzovanou témou nielen v rámci zábavne paranoidných konšpirácií... Lenže potom film opäť zmení tematické smerovanie spôsobom, za ktorý by sa nehanbil ani M. Night Shyamalan v počiatkoch svojej režijnej tvorby. Všetky seriózne melodramatické scény rázom začnú pôsobiť komicky – ťažko však posúdiť, či z pohľadu tvorcov úmyselne alebo nechcene. Na vnútorných rozporoch v deji akosi prestane záležať a Sweet Girl sa zábavne dopracuje k záverečnému zúčtovaniu. Pričom niekde medzi tým všetkým je možné skutočne nájsť aj akési tvorivé náznaky oveľa ambicióznejšieho a lepšieho filmu. Púť Jasona Momou a Isabely Merced za pomstou mohla byť smerovaná priamo k spokojnosti publika. Avšak tvorcovia si úplne nepochopiteľne zvolili zbytočne prepletené vedľajšie cestičky na dosiahnutie vytúženého cieľa. Film vo výsledku nie je veľmi vydarený. V tom, ako sa nepodaril, je však občas možné nájsť aj niečo zaujímavé.

Sweet Girl, USA, 2021
Dĺžka: 109 minút
Réžia: Brian Andrew Mendoza
Scenár: Philip Eisner, Gregg Hurwitz, Will Staples
Kamera: Barry Ackroyd
Hudba: Steven Price
Strih: Brad Besser, Matt Chesse
Zvuk: Ron Bartlett
Scénografia: Andrew Menzies, Cynthia La Jeunesse, Dennis Lee Dressler
Masky: Rachel Geary
Kostýmy: Luca Mosca, Michael Ground
Producenti: Brian Andrew Mendoza, Jason Momoa, Brad Peyton, Jeffrey Fierson
Hrajú: Jason Momoa, Isabela Merced, Manuel Garcia-Rulfo, Amy Brenneman, Adria Arjona, Milena Rivero, Justin Bartha, Raza Jaffrey, Lex Scott Davis, Michael Raymond-James, Dominic Fumusa, Nelson Franklin, Reggie Lee, Jake Allyn, Katy M. O'Brian, Brian Howe, Will Blagrove, Carly Bruno, Chris Frank, Bruce M. Stockert
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.