V ponuke streamovacej spoločnosti HBO GO sa objavil pomerne neznámy francúzsko-belgický triler s názvom Červená pôda a vzhľadom na jeho silnú ústrednú tému sa dá očakávať, že si v najbližšej dobe získa celkom slušnú pozornosť predplatiteľov. Ide totiž o takzvaný spoločensky angažovaný film založený na skutočných udalostiach a poukazujúci na nekalé praktiky nadnárodných korporácií. V tomto smere je zrejme najsilnejším príspevkom do spoločenskej diskusie vynikajúci Dark Waters Todda Haynesa z roku 2019, venujúci sa hrôzostrašnej a dodnes prebiehajúcej kauze spoločnosti DuPont v hlavnej úlohe s Markom Ruffalom. V prípade Červenej pôdy ide o podstatne menšiu produkciu bez hviezdnych mien a bez veľkolepej výpravy, napriek tomu po jej sledovaní s najväčšou pravdepodobnosťou nadobudnete dojem, že jej závažný obsah ospravedlní aj väčšie nedostatky formálnej stránky diela.

Dej sa točí okolo záhadných praktík istej chemickej továrne, kde dôjde k nepríjemným pracovným úrazom. Ide však iba o vrchol ľadovca, následné investigatívne vyšetrovanie odhalí presne to, čo by skúsený divák (nielen filmov, ale aj televíznych správ) očakával. Obrovské zisky firmy idú viac na účty vedenia spoločnosti, než do zabezpečenia bezpečnostných opatrení. O spomínané vyšetrovanie sa postará hlavná postava snímky, mladá zdravotná sestra Nour. Na svojej ceste za odhalením pravdy, samozrejme, nie je sama, napriek pomoci jednej novinárky však pôjde skôr o klasický súboj Dávida s Goliášom, či boj s veternými mlynmi, než hladký priebeh pri prekonávaní prekážok.

Ako sa pomerne napínavá snímka skončí, ale divák neznalý skutočných reálií, našťastie, nepríde skôr, než hlavná protagonistka. Tá má výhodu a zároveň aj nevýhodu na svojej ceste za cieľom v tom, že v továrni pracuje aj jej otec. No ak by na verejnosť prenikla informácia, že s narábaním priemyselného odpadu a bezpečnostných opatrení sa narába pomerne laxne, mohlo by to spôsobiť aj výrazný konflikt s vlastným otcom, snažiacim sa zabezpečiť rodinu. Nour tak viackrát počas sujetu bude stáť pred viacerými alternatívnymi riešeniami, z ktorých však v podstate každé bude pre jej najbližšie okolie buď zlé, alebo ešte horšie.

Červená pôda tak už podľa základného popisu deja vyznieva, ako pomerne neoriginálny príspevok do subžánru konšpiračných trilerov, kde sa postupne dozvedáme, že tentokrát nejde o konšpiráciu internetových bláznov, ale o holé fakty. Formálne spracovanie je na úrovni väčšej televíznej produkcie, čo však vzhľadom na intenzitu niektorých scén nemusí pôsobiť ako výraznejšie mínus. Režisér a scenárista Farid Bentoumi sa občas chytí barličiek ako scény, kde sa dostáva Nour do konfrontácie s nespokojnými zamestnancami továrne, pre ktorých je dôležitejšie zabezpečenie detí, než vlastné zdravie. Film sa v tomto prípade nestavia na jednu či druhú stranu, ale podobných scén sme už v žánri videli oveľa viac ako menšie množstvo a Bentoumi skrátka radšej kopíruje zavedené postupy a relatívne spoľahlivé klišé, než by si dal námahu vymyslieť pre svoj príbeh niečo skutočne osobité.

Najväčším kladom, mierne nadpriemernej snímky, je určite výkon hlavnej predstaviteľky. 32-ročná Zita Hanrot pôsobí ako zanietená aktivistka veľmi sympaticky. Nikdy jej postava nekoná ako ekologický fanatik, má pochopenie aj pre názory druhej strany a rozhodne nemá v úmysle ublížiť vlastnému otcovi. Jej úmyslom je predovšetkým zlepšenie pracovných podmienok pre zamestnancov a záchrana okolitej prírody, než že by primárne orodovala za zatvorenie podniku, alebo nebodaj túžila po publicite. Nour je kvalitne napísaná a zahraná postava, čo však na druhej strane odsúva ostatných protagonistov viac na druhú koľaj. Svojim výkonom poteší však aj Sami Boajila v úlohe jej otca, balancujúceho neustále na hranici oboch strán barikády.

Antagonisti; vedúci firmy, sú iba divákom sotva spozorovateľné vedľajšie jednorozmerné postavičky. Nemusí ísť primárne o výčitku, tvorcom zrejme išlo o to, aby sme vnímali nerovný boj Nour s konglomerátom, ako boj konkrétneho jedinca voči anonymnému zlu. Červená pôda rozhodne nemení žiadne pravidlá žánru, radšej sa drží zavedených klišé, ale skrátka už len fakt, že o jednom z mnohých prípadov, keď si nadnárodná spoločnosť myslela, že arogancia moci je akceptovateľným spoločenským štandardom, je nakrútenie filmu chvályhodné.

Červená pôda (Rouge), Francúzsko, Belgicko, 2020
Dĺžka: 86 minút
Réžia: Farid Bentoumi
Scenár: Farid Bentoumi
Kamera: Georges Lechaptois
Hudba: Pierre Desprats
Scénografia: David Faivre
Kostýmy: Caroline Spieth
Producent: Frédéric Jouve
Hrajú: Zita Hanrot, Sami Bouajila, Céline Sallette, Olivier Gourmet, Henri-Noël Tabary, Alka Balbir, Antonia Buresi
Distribúcia: HBO GO
Foto: ČSFD cz.