Byť taipanom drobnošupinatým, jedným z vôbec najjedovatejších hadov austrálskej divočiny, Maddie (v pôvodnom znení Isla Fisher) po jej prvom uvedení v Chazovej loveckej show pre zväčša nadšených návštevníkov Taronga Zoo na popularite veľmi nepridá. Inak milé stvorenie, ak sa ho človek aspoň pokúša trochu spoznať, zdá sa, divákov skôr desí. Materinsky sa prejavujúca „krokodílica“ Jackie (Jacki Weaver) sa ju však pokúša všemožne povzbudiť, aby si to tak nepripúšťala – a podobne radí aj iným nebezpečným zvieratám vo svojej blízkosti. Zvlášť by si nemali nič robiť z toho, že väčšinu popularity a internetových likeov na seba strháva na pohľad roztomilá, avšak charakterovo trochu pochybná koala Pretty Boy (Tim Minchin).

Či už ide o osamelého pavúka druhu atrax robustus Franka (Guy Pearce), frustrovaného z toho, že jeho druh práve zažíva obdobie párenia, len on nemá žiadnu partnerku... Sebavedomú samičku molocha tŕnitého Zoe (Miranda Tapsell), prípadne plachého škorpióna Nigela (Angus Imrie)... Všetkých sa nepríjemne dotkne, keď je samička morského krokodíla zo Zoo vyhostená. Jej pokus o záchranu malého správcovho syna Chazzieho (Diesel La Torraca), ktorý spadol do jazierka v jej výbehu, si totiž ľudia mylne vysvetľujú ako jednoznačný útok. Zvieratá si ešte pamätajú, ako im rozprávala o divočine s bájnymi tromi horami, kde vraj žijú stvorenia, ako sú oni. Čo takto pokúsiť sa zo Zoo spoločne uniknúť? Odhodlanie im rozhodne nechýba. Prvé kroky dopadnú celkom dobre. Avšak, keď ich koala Pretty Boy pri úteku prichytí, zhodnú sa, žeby možno bolo dobré omráčiť ho napríklad jedom škorpióna, aby ich neprezradil a, či sa mu to páči alebo nie, možno ho aj vziať so sebou. Nasleduje divoká naháňačka divočinou, so správcom (Eric Bana) nie nepodobným filmovému Krokodílovi Dundeemu a po akomsi animovanom ekvivalente zbesilej cesty, po ktorej sa už kedysi preháňal aj Šialený Max.

Naspäť do divočiny režisérov Harryho Crippsa a Clare Knight je farebnou, ľahkovážne veselou animovanou road movie, možno až príliš priamo hlásajúcou svoje výchovné posolstvo. Protagonistami sú, celkom atypicky vzhľadom odstrašujúce a inak nebezpečné zvieratá austrálskej divočiny, ktorým inak pomerne jednoduchá CGI animácia kontrastne pridáva na roztomilosti. Pod odstrašujúcim zovňajškom sa vraj môže skrývať veľmi priateľská a milá povaha. A had, škorpión, jašter s tŕňmi na tele, či mnoho ďalších nevzhľadných zvierat stretávaných na ceste vrátane žralokov, ropúch a podobne, sú sympatickými komickými figúrkami s potenciálom bez problémov si získať srdce detského diváka. Už menej ale diváka dospelého, očakávajúceho od animovaného filmu viac než len priamy, jednoduchý humor. V ostrom kontraste so spomínanými postavami stojí mimoriadne populárny Pretty Boy. Ako sa dá očakávať, je tak trochu sebec. Do divočiny sa mu veľmi nechce, veď kto by mu tam venoval pozornosť. Veľmi ho nepoteší ani zistenie, že po úteku ho ľudia majú za nebezpečného, trpiaceho besnotou a stále viac sa ho začínajú strániť.

Scenár Harryho Crippsa a Gregoryho Lessansa síce využíva postavy predstavené na jednoduchom princípe kontrastu medzi vzhľadom a charakterovými črtami, veľa však zachraňuje svojím využitím typickej naratívnej schémy cesty. Postavy sa ženú vpred za splnením si svojich vlastných cieľov, pričom na ceste musia prekonávať aj nejaké prekážky. S riešením problémov získavajú nové životné skúsenosti, učia sa zo svojich chýb a vďaka tomu tiež pomáhajú kultivovať aj detské publikum. Je jasné, že aj egoistická koala skôr, či neskôr bude musieť svoje pôvodné postoje prehodnotiť a okrem seba občas urobiť niečo aj pre svojich novo získaných priateľov. Podobne prechádza určitou hrdinskou demýtizáciou aj správca Chaz. Vo svojej loveckej show totiž spontánne získal imidž neohrozeného, nebojácneho hrdinu, ktorý si vie v každej problematickej situácií poradiť. Jeho malý syn Chazzie dokonca zažije akúsi iniciáciu do dospelosti. Redefinuje svoj vzťah k otcovi, ktorý sa zvrat od zvratu ukáže byť čoraz menej dokonalým, za to ale viac uveriteľne ľudským. Aby v následnej akcií sám prebral pár jeho „údajných“ charakteristických vlastností, dokonca svojho zidealizovaného rodiča vo všeličom prekonal. Vo výsledku sa ale veľa prekvapení od príbehu očakávať nedá...

Keď sa v roku 2003 postavy „pixarovky“ Hľadá sa Nemo pokúšali uniknúť z akvária v zubárskej ordinácií do svojho prirodzeného prostredia - austrálskeho koralového útesu, spomínaná dejová zápletka paralelne dopĺňala inú, nemenej dôležitú, o otcovom hľadaní syna plávajúceho mu v morských prúdoch naproti. Jeden motív s druhým sa výrazne dopĺňali a navzájom prehlbovali, čím tiež rozširovali zábavné možnosti filmu. Zápletka s únikom z „umelého“ domova v Zoo do prirodzenejšieho prostredia osamotene, bez paralelného dejového doplnenia o poznanie menej fungovala v neskoršom Madagaskare (2005) a jeho dvoch pokračovaniach, či spin-offe Tučniaci z Madagaskaru (2014) pomáhajúcom si navyše ešte špionážnymi parodickými odkazmi. Práve Madagaskar sa svojou podobnou, výrazovo „sploštenejšou“ dejovou štruktúrou publiku pripomenie pri sledovaní Naspäť do divočiny asi naviac.

Deti ocenia zámenu afrických živočíšnych druhov leva, zebry, žirafy, hrocha, lemura a iných za výber toho najjedovatejšieho, čo žije v Austrálií. Charakteristický tanec pavúka Franka, ktorý jeho druh predvádza samičkám v období párenia, vyvolá nejeden úsmev najmä svojim spravidla nevhodným načasovaním. Naspäť do divočiny využíva humor aj ako prostriedok na to, aby publikum naučil niečo nové. No dospelým to zrejme stačiť nebude... Intertextové narážky na spomínané austrálske filmové produkcie Krokodíl Dundee a sériu o Šialenom Maxovi, však majú potenciál stať sa vrcholnými momentmi. Obzvlášť záverečná humorne adrenalínová naháňačka svojou absurdnosťou dodáva príbehu príjemnú dynamiku. Pričom hudba Ruperta Gregsona-Williamsa jej určí rytmus a dobrodružne znejúce melódie o niečo viac zdôraznia charakteristiky austrálskej krajiny. Naspäť do divočiny je príjemná animovaná jednohubka, ktorá neurazí, ani veľmi nenadchne. Síce pripomenie niečo, čo už divák neraz videl, tlmočí určité morálne posolstvo, ktoré stojí za to si v dnešných „povrchných“ časoch občas pripomenúť.

Naspäť do divočiny (Back to the Outback), Austrálie, USA, 2021
Dĺžka: 92 minút
Réžia: Harry Cripps, Clare Knight
Scenár: Harry Cripps
Hudba: Rupert Gregson-Williams
Strih: Shawn Marcus Taylor
Zvuk: Ai-Ling Lee
Hrajú: Guy Pearce, Isla Fisher, Eric Bana, Wayne Knight, Tim Minchin, Rachel House, Jacki Weaver, Gia Carides, Angus Imrie, Keith Urban
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.