„V predchádzajúcej časti ste videli...“ Dosť zvláštne počuť tieto slová mimo formát televízneho seriálu. Ulica strachu – 2. časť: 1978 je síce celovečerný film nachádzajúci cestu k divákovi prostredníctvom streamovacieho giganta Netflixu, v krajine svojho vzniku bol však primárne určený tiež pre kinodistribúciu. Režisérka Leigh Janiak navyše predstavila ďalší adaptovaný diel z početnej knižnej hororovej série pre tínedžerov R. L. Stinea s osviežujúcou rýchlosťou. Pravoverný hororový fanúšik tak nemusel - ako býva v rámci žánru zvykom - čakať tradičný rok, či dva na pokračovanie. Stačil týždenný odstup od uvedenia prvej časti aj s prísľubom, že o ďalší týždeň sa príbehový oblúk dôkladne naplánovanej filmovej trilógie v dobrom aj zlom uzavrie...

Druhá časť s podtitulom 1978 pokračuje tam, kde skončil predchádzajúci príbeh. Súrodenci Deena (Kiana Madeira) a Josh (Benjamin Flores Jr.) sa po tom, čo prežili masaker v shadysideskom obchodnom dome, musia zmieriť s tým, že koniec ich krvavého boja je zatiaľ ešte v nedohľadne. Podľa vzoru dnes už dospelej C. Bermanovej (Gillian Jacobs) alias Ziggy naposledy zachraňovali Samanthu (Olivia Scott Welch) pred dôsledkami dávnej kliatby miestnej čarodejnice a rukami vrahov zvolanými na jej okamžitú likvidáciu. Ziggy v roku 1978 totiž prežila podobný útok prakticky len vďaka tomu, že na krátku chvíľu, kým sa ju nepodarilo zdravotníkom znovu oživiť, skutočne zomrela. Žiadne vedľajšie účinky sa u nej zatiaľ nedostavili – teda pokiaľ človek neráta akútnu paranoju, chorobnú uzavretosť, kompulzívne zamykanie dverí a okien v byte, či to, že sa živí zásadne len mikrovlnkou ohrievanými polotovarmi a pohárikom whiskey, vždy keď na ňu príde neprekonateľný záchvat paniky. V prípade Samanthy je ale situácia iná. Nielenže nemá strach, ale najradšej by svojich priateľov pri prvej príležitosti dobodala.

Je preto nutné vnoriť sa ešte hlbšie do tajuplnej histórie prekliateho mestečka Shadyside cez Ziggyne spomienky (aj na udalosti, ktorých sa osobne nezúčastnila) pútavo prerozprávané Deene, Joshovi a publiku, aj sa „regresívne“ vrátiť do minulosti hororového žánru, aby boli vyjasnené všetky dôležité aspekty pre Ulicu strachu kľúčovej kliatby. Väčšinu 2. časti tak predstavuje samostatný retrospektívny príbeh s vlastným dejovým cliffhangerom na konci, rámovaný prológom a epilógom odohrávajúcim sa v roku 1994. Ziggy (v jej mladšej verzií hraná Sadie Sink) je sympatickým outsiderom zo Shadysideu a v mnohom pripomína Carrie – titulnú postavu slávnej filmovej adaptácie prvého románu Stephena Kinga v réžií Briana De Palmu z roku 1976. Jej vzťahy s ostatnými animátormi letného tábora sú dosť vyhrotené. Agresívny rozmaznanci zo susedného Sunnyvale ju raz dokonca priviažu ako trest za údajnú krádež k stromu a začnú ju páliť zapaľovačom. Kto vie, ako by to dopadlo, keby ich nezahriakli táborový poradcovia... Jedným z nich je aj Nick Goode (Ted Sutherland), mladšia verzia postavy policajného šerifa z 1. časti a momentálne pre protagonistku prekvapivo objavená spriaznená duša.

Ziggy si dokonca nerozumie ani so svojou sestrou Cindy (Emily Rudd), snažiacou sa vlastnou prehnanou zodpovednosťou zalíškať sunnyvaleskej časti tábora. Keď podivná zdravotná sestra Mary Lane (Jordana Spiro) zdanlivo napadne Cindyninho priateľa Tommyho Slatera (McCabe Slye) a prorocky mu oznámi, že v ten večer zomrie, motivuje to viaceré postavy k premýšľaniu. Bola totiž matkou jednej z dávnejších shadysideských vrahýň a vo svojom denníku má množstvo nákresov a poznámok súvisiacich s v roku 1666 popravenou čarodejnicou Sarah Fierovou – vrátane možnej mapy k jej pôvodnému a dobre utajenému obydliu. Kým sa Ziggy pokúša vymyslieť dostatočne nepríjemnú avšak komickú odplatu za šikanu, ktorú v tábore dennodenne zažíva, jej sestra s pár zľahka nadrogovanými pomocníkmi Alice (Ryan Simpkins) a Arniem (Sam Brooks) nachádzajú jaskynné obydlie aj s vyrytými menami na stenách. A v tej chvíli si majiteľ posledného poznačeného mena - Tommy Slater – vezme do ruky poriadne ostrú sekeru...

Nový príbeh Ulice strachu predstavuje divákovi nové postavy, respektíve dopĺňa informácie z mladosti dôležitých vedľajších postáv z 1. časti. Zdá sa, že niektoré z nich ešte v rámci celej trilógie nepovedali posledné slovo. Dokonca je zrejme nutné ako pre protagonistov, tak pre diváka prehodnotiť niektoré do teraz zavedené vzťahy a väzby. Scenár Zaka Olkewicza a Leigha Janiaka opäť vracia do hry dnes tak módne témy šikany, rovnosti pohlaví a sexuálnej identity. Zbavuje ich nálepky samoúčelného spúšťača adrenalínových situácií a akčných scén, aby ich pevnejšie previazal s príbehom. Navyše ešte tematicky prehlbuje ekonomickú rivalitu prekliateho mestečka s jeho prosperujúcim, pre život bezpečným susedným Sunnyvaleom. Ulica strachu – 2. časť: 1978 veľmi dobre funguje ako samostatná serióznejšie myslená strašidelná historka, pričom nenápadne dodáva divákovi potrebné odpovede na zásadné otázky položené už v 1. časti. Expozícia je síce prítomnosťou prológu z roku 1994 popisnejšia a chvíľu trvá, kým v nej tvorcovia zadefinujú pre nový príbeh ten správny naratívny rytmus, všetky kvality predchádzajúceho filmu – vrátane určitej intertextovej hravosti a hry s diváckymi očakávaniami - zostávajú v pokračovaní zachované, ak nie ešte posilnené.

Nový príbeh sa nielen svojím zasadením do prostredia mládežníckeho kempu, poukázaním na tradičnú typológiu postáv (aj keď stále bez bojazlivého hovoriaceho psa z animovaného seriálu Scooby-Doo, kde si?) s možnosťou vyhnúť sa zavedeným žánrovým stereotypom a prítomnosťou pomerne primitívneho slasher hororového likvidátora odvoláva na sériu Piatok trinásteho. Mladí opäť pijú, sexujú, berú drogy a venujú sa všetkým tým „nekorektným“ činnostiam, ktorým sa spravidla venujú, ak nie je v blízkosti žiaden dospelý. A vrah trestajúci každú zjavnú neposlušnosť ich ako zosobnenie freudovského „kastračného komplexu“ postupne kosí s naliehavosťou Desiatich malých černoškov Agathy Christie podľa nemeniacej sa takmer pornografickej dejovej štruktúry jedného nie síce erotického, ale skôr vražedného „čísla“ za druhým. K tomu všetkému znejú dobové piesne od Davida Bowieho, The Velvet Underground, Blue Öyster Cult a iných interpretov dopĺňajúcich inštrumentálny soundtrack Marca Beltramiho a Brandona Robertsa. Zatiaľ, čo kamera Caleba Heymanna skúma tlmene sivé alebo sépiové prírodné exteriéry kempu, o dojem prebiehajúcich 70. rokov sa postarajú tiež o niečo farebnejšie kostýmy Amandy Ford.

Ulica strachu – 2. časť: 1978 (Fear Street Part 2: 1978), USA, 2021
Dĺžka: 109 minút
Réžia: Leigh Janiak
Predloha: R.L. Stine (kniha)
Scenár: Leigh Janiak, Roberto Patino, Zak Olkewicz
Kamera: Caleb Heymann
Hudba: Marco Beltrami, Brandon Roberts
Strih: Rachel Goodlett Katz
Scénografia: Scott Kuzio
Kostýmy: Amanda Ford
Producent: Peter Chernin
Hrajú: Sadie Sink, Emily Rudd, Ryan Simpkins, Ted Sutherland, McCabe Slye, Gillian Jacobs, Kiana Madeira, Benjamin Flores Jr., Ashley Zukerman, Olivia Scott Welch, Chiara Aurelia, Jordyn DiNatale, Drew Scheid, Matthew Zuk, Brandon Spink, Jana Allen, Dylan Gage, Jacqi Vene, Michael Provost, Julia Rehwald, Fred Hechinger, Elizabeth Scopel 
Distribúcia: Netfix
Foto: Netflix