Posádke vesmírnej misie MTS-42 - tvorenej veliteľkou Marinou Barnettovou (Toni Collette), biológom Davidom Kimom (Daniel Dae Kim) a lekárkou Zoe Levensonovou (Anna Kendrick) - sa práve podarilo úspešne odštartovať. Ich plánovaný let na Mars by mal trvať približne dva roky. Všetci s nadšením pripravujú svoj výskum na Červenej planéte. Nikto z nich si však v blízkosti tej najmodernejšej technológie, ktorú sa doposiaľ podarilo ľudstvu vynájsť, nepripustí ani len najmenšiu možnosť, žeby k cieľu nemuseli vôbec dôjsť.

Keď veliteľka Barnettová za jedným z elektronických panelov nájde nešťastne zaseknutého inžiniera technickej podpory pri štarte v bezvedomí, situácia sa pre posádku okamžite stane výzvou prebudiť k činnosti mozgové závity naozaj naplno. Nielenže bola MTS-42 pôvodne navrhnutá len pre dvoch kozmonautov a všetky potrebné látky na život toho tretieho mal zabezpečovať až predmet výskumu jednotlivých členov posádky, Michael Adams (Shamier Anderson) zamotaný v množstve káblov tiež neúmyselne poškodil zariadenie na filtrovanie oxidu uhličitého. Vrátiť sa späť na Zem už nemôžu. Či neskúsený Michael dokáže fyzicky a psychicky zvládnuť let až k cieľu je tiež dosť otázne. Zatiaľ, čo veliteľka sa radí s riadiacim centrom, David sa pokúša prostredníctvom rias vytvoriť ďalší kyslík. Stále viac však začína byť jasné, že ak nemajú jedny pľúca navyše spôsobiť udusenie ostatných, bude treba buď použiť injekciu na Michaelovo usmrtenie alebo sa odhodlať na riskantný 450 metrov dlhý výstup z lode k možným zásobám kyslíka v nosných raketách...

Čierny pasažier režiséra Joea Pennu je príbehom o prežití v nehostinných podmienkach vesmíru, v mnohom pripomínajúcim Marťana Ridleyho Scotta, kríženého s reálnou rekonštrukciou problematického letu Apolla 13 Rona Howarda. Podobne, ako sa Matt Damon v Marťanovi pokúšal pestovaním zemiakov si zabezpečiť potravu až do chvíle, keď by mohol byť vyzdvihnutý z nehostinnej planéty záchrannou misiou, aj posádka MTS-42 sa pokúša prostredníctvom rias a inými vedeckými postupmi zabezpečiť si dýchateľný kyslík, až kým nedosiahnu cieľ svojej cesty a s ním aj možnú záchranu. Čo je chvályhodné, tvorcovia sa nesnažia vysvetliť každý jeden krok posádky siahodlhými vedeckými prednáškami. Premisa príbehu zostáva podobná, hoci prostredie oboch filmov sa líši – aj vzhľadom na výrobné náklady. Podobne ako v prípade Apolla 13 aj Čierny pasažier sa pokúša nazerať na svoje postavy ako na ľudské, nie zidealizovane hrdinské bytosti v existenčne vyhrotenej situácií a prinútiť diváka premýšľať, ako by sa pri podobných udalostiach asi zachoval on sám. Prípadne, na ktorú stranu názorového spektra reprezentovaného konkrétnymi postavami by sa asi priklonil viac.

Hoci scenár Joea Penna a Ryana Morrisona odštartuje tlmočený príbeh zvratom, ktorý je už sám o sebe Deus ex machina a tak trochu pritiahnutý za vlasy, slúži skôr na definovanie zaujímavej a pomerne neriešiteľnej dilemy. V porovnaní s Apollom 13, ktoré disponovalo plnokrvnými a hlavne reálnymi postavami, Čierny pasažier je menej vierohodnou fikciou a poznať to. Postupné vyčerpávanie zdrojov potrebných na udržanie životných funkcií posádky však využíva ako nenápadnú metaforu s úmyslom upozorniť na narastajú ekologickú problematiku na Zemi. Využíva tiež postavy ako viac-menej nositeľov určitého názoru v rámci úvahy, ktorá z príbehu vzrastá. Kým veliteľka Barnettová zoznamuje posádku s problémom a hľadá riešenie akosi na diaľku, reprezentuje v deji skôr názorovú nestrannosť a pasivitu. Toni Collette postavu hrá s presvedčivosťou a remeselnou istotou sebe vlastnou, avšak nedokáže zamaskovať dojem určitej nadbytočnosti. Michael Shamiera Andersona je svojou prítomnosťou na palube kľúčovým problémom. O jeho život sa v podstate jedná najviac zo všetkých postáv. Na jeho pleciach je emocionálne ťažisko príbehu a herec neváha využiť každú možnosť, každý odtieň emócií, aký od neho v danom momente príbeh vyžaduje. Nechce byť na palube, hoci byť kozmonautom bol vždy jeho sen. Emocionálne ho zasiahne, že bez možnosti výberu nadlho musí opustiť vlastnú sestru. V podstate je jedinou postavou, ktorá prejavuje určitú väzbu na svoj pozemský domov. Nemá dostatok znalostí ani schopností, aby sa mohol rovnať kolegom. Jazva na trupe po zranení z detstva tiež naráža na možnosť, žeby nemusel byť ani fyzicky spôsobilý na zvládnutie letu.

David nazerá na vzniknutý problém ako racionálny realista, hoci pesimistickejšieho razenia. Každou hodinou, prípadne každým dňom, čo Michaela nechávajú nažive, sa zvyšuje riziko, že sa udusia aj tí členovia posádky, ktorí by mohli inak prežiť. Riešenie je podľa neho smrtiaca injekcia pre Michaela. Čo by v inom filme pôsobilo ako zjavný antagonistický postoj postavy, však v hereckom prevedení Daniela Dae Kima nestráca dojem triezvosti. Stále si udržuje určité sympatie ako človek neustále hľadajúci riešenie, aj keď vie, že pomôcť by mohol už asi len zázrak. Zoe energickej Anny Kendrick je oproti nemu optimistickým „slniečkom“ – s prihliadnutím na Davidov hrnček na kávu z Univerzity v Yale a charakteristickú zástavku Harvardu zdobiacu okraj jej postele – tlmí neúmyselne elitársky dojem z pôvodných členov posádky, aby obhájila Michaelovo právo na život. Ona je tá, kto iniciuje riskantný výstup do vesmíru, ochotná obetovať sa, ak by to bolo nutné.

Zatiaľ, čo divák po sľubne rozohranej expozícií zvažuje prostredníctvom spomínaných postáv situáciu raz z perspektívy jednej z nich, raz z druhej, film vykročí premýšľavejším smerom, a to je pomerne sympatické. Napriek tomu sa však zdá, že predkladanej úvahe stále niečo podstatné chýba a je v jadre ešte príliš zjednodušená. Práve preto prostredná časť akoby vypadla z úvodom naznačeného rytmu narácie. Aby film opäť chytil druhý dych vo chvíli, keď zamení kamerou Klemensa Beckera zachytené introspekcie postáv v stiesnených priestoroch MTS-42 za čisto adrenalínové prechádzky v skafandroch po jej vonkajšom plášti. Nastáva boj s časom v agorafobickom nekonečne nemilosrdného vesmíru, zatiaľ čo v pozadí hypnoticky znejú tóny Volkera Bertelmanna. Nie úplne všetko funguje tak, ako by si tvorcovia zrejme priali. Bipolárne členenie názorov na riešenie problému, ktorý film Čierny pasažier spúšťa, tiež predznamenáva akúsi vizuálnu odlišnosť jeho oboch polovíc. Kým prvá hodina sa obmedzuje sa scény v interiéry a premýšľavý dialóg, druhá nachádza toľko potrebné napätie v minimalisticky náznakovom, avšak pôsobivo stvárnenom výstupe do vesmíru. Je len na divákovi, o ktorú z oboch navzájom sa dopĺňajúcich stránok filmu prejaví väčší záujem.

Čierny pasažier (Stowaway), USA, Nemecko, 2021
Dĺžka: 116 minút
Réžia: Joe Penna
Scenár: Joe Penna, Ryan Morrison
Kamera: Klemens Becker
Hudba: Volker Bertelmann
Hrajú: Toni Collette, Anna Kendrick, Daniel Dae Kim, Shamier Anderson
Strih: Ryan Morrison
Scénografia: Marco Bittner Rosser
Producenti: Maximilian Leo, Nick Spicer, Clay Pecorin, Aram Tertzakian
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD. Cz. a Netflix