Čo sme videli, čo sme počuli (Things Heard & Seen)

Hodnotenie používateľov: 3 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Poculi resizeManželstvo manhattanskej reštaurátorky výtvarného umenia Catherine Claireovej (Amanda Seyfried) nie je práve najideálnejšie, čo sa niekedy odráža na jej poruche stravovania. George (James Norton) práve úspešne obhájil svoju dizertačnú prácu, ktorá ho celé roky prednostne zamestnávala. Momentálne sa teší, že získal miesto pedagóga dejín umenia na Univerzite v Chosen v New Yorku. A tak sa manželia aj s malou dcérou Franny (Ana Sophia Heger) sťahujú na miestny statok. Keď Catherinina kamarátka vysloví pochybnosť o tom, či jej nevadí, že sa kvôli manželovi chystá vzdať svojej práce snov, Catherine odpovedá: „George pre nás veľa urobil. Je čas mu to konečne splatiť.“ Možno svojím slovám ale sama neverí.

Zatiaľ, čo si George v novom zamestnaní postupne získava obľúbenosť u študentov, aj vedúceho katedry so záľubou vo vyvolávaní duchov Floyda DeBeersa Poculi2 resize(F. Murray Abraham), Catherine sa cíti v dome zahalenom v šerosvite osamelá. Na niektorých miestach to občas hnilobne zapácha. Takmer na každom kroku naráža na biblickú symboliku, dokonca nájde akýsi zvláštny prsteň. Neraz má zvláštne svetelné halucinácie a malá Franny cíti v dome cudziu prítomnosť. Po Franniných opakovaných pokusoch spať s rodičmi v jednej posteli, ktoré Georgeovi nie sú veľmi po vôli, lebo mu často bránia v intímnostiach s manželkou, je len otázkou času, kedy si ich začne vynahrádzať vzťahom so študentkou Willis (Natalia Dyer). Tajné milostné pletky však neuniknú ani Georgeovej novej kolegyni Justine (Rhea Seehorn). „Keď je profesor pre svojich študentov modlou, je na ňom niečo podozrivé,“ tvrdí a sústredene sleduje Georgeove kroky v predtuche, že odhalí nejaké jeho ešte horšie tajomstvo. Pri dverách nového príbytku manželov tiež zazvonia dvaja chlapci núkajúci Catherine, že jej pomôžu spravovať pozemok v okolí domu. Sympatie si získa najmä Eddie (Alex Neustaedter), starší z bratov, ktorých rodičia vraj zahynuli pri autonehode. Zdá sa však, že osudy oboch neočakávaných pomocníkov sú s novým domom Clairovcov previazané oveľa pevnejšie, než Poculi3 resizedávajú všetkým najavo...

Čo sme videli, čo sme počuli je adaptáciou románu Všetko sa prestáva objavovať od Elizabeth Brundage. Žánrovo kombinuje akúsi psychologickú štúdiu zdanlivo harmonického, avšak pod povrchom toxického manželského vzťahu s hororovými zápletkami o duchoch a posmrtnom živote. Netrvá dlho a kľúčové postavy zistia, že duše, obývajúce ich nový domov, sú vlastne tiež manželský párom, ktorého vzťahová kríza sa nemilosrdne zvrtla. A ak nemajú dopadnúť podobne, budú im musieť porozumieť a neopakovať podobné chyby. Na druhej strane sa však reálne ľudské zlo javí omnoho nebezpečnejším než to nadprirodzené, zastávajúce v príbehu občas skôr ambivalentné postoje. Ako realistickejšia dejová linka, tak nadprirodzená sú medzi sebou významovo prepojené a dopĺňajú sa. Napriek tomu sa zdá, že sa pri adaptovaní pôvodnej predlohy v scenári Shari Springer Berman a Roberta Pulciniho niečo podstatné stratilo. Vierohodné ľudské zlo totiž dostáva nerovnomerne viac Poculi11 resizepriestoru a nadprirodzenú časť neúmyselne vytláča do úzadia len ako akúsi náladovo podmanivú kulisu.

Duchovia nevyvolávajú takú mieru strachu, ktorú by v divákovi s určitými žánrovými očakávaniami vzbudzovať mali. Prostredie, ktoré bežne vo filmovom svete obývajú však dáva najmä kameramanovi Larrymu Smithovi možnosť vizuálne upútať diváka hrou so svetlom a tieňom, využívať možnosti stiesneného priestoru starého domu, s nepreskúmanými zákutiami, skrytými rekvizitami odkazujúcimi na minulosť niekedy sa vymykajúcej 80. rokom, v ktorých sa príbeh odohráva. Svoje miesto v obrazovom navodení tajuplnej atmosféry majú tiež frustrujúce zmeny počasia, priestorný pozemok oddeľujúci obydlie manželov od iných domov v okolí, aj samotná príroda so smutne zvesenými konármi Poculi7 resizestromov. V kombinácií s jemne hypnotickou, melodickou hudbou Petra Raeburna to všetko má svoje špecifické čaro. Takže to, že sa hrôza vyčíňania duchov v deji neodstane k slovu tak intenzívne ako určitá chladnokrvnosť a manipulatívnosť živých, nakoniec až tak nevadí.

Množstvo dejových zvratov je skôr len pripomienkou toho, čo už divák mal možnosť vidieť v iných podobných žánrových filmoch. V postavách je však zjavný potenciál pre to, aby režiséri Shari Springer Berman a Robert Pulcini prerozprávali možno už známe a dôkladne opozerané zápletky naozaj pútavo. Kto sa spočiatku javí sympatickým, môže sa v priebehu deja ukázať ako antagonista a naopak. Nejaká obdivná vlastnosť ženúca zúčastnených vpred, môže byť tiež znepokojivou posadnutosťou. Trauma z minulosti spôsobom, ako prehodnotiť prebiehajúcu životnú udalosť dnes... Bohužiaľ, nie úplne Poculi10 resizevšetko funguje tak, ako by si tvorcovia priali. Niektoré situácie sú stvárnené príliš skratkovito. Dôležité informácie sa divák dozvie len sprostredkovane prostredníctvom prednesených replík, namiesto toho, aby im mohol byť svedkom v obraze a „prežiť“ ich s takou intenzitou, akú by si zaslúžili.

Zaujímavé je prepojenie manželských problémov s Catherininou anorexiou, aj to ako George reaguje na jej nedostatočné stravovacie návyky. Sám má výrazný podiel viny na tom, prečo jeho žena chorobou trpí. Nielenže jej nepomáha problematickú zdravotnú situáciu vyriešiť, skôr ju ešte viac využíva na prehĺbenie ich konfliktu. Dokonca v nej až vzbudzuje určitý pocit paranoje, akoby za všetky ich spoločné ťažkosti mohla vlastne ona sama a on sa tomu do tej doby len neohrabane bránil. Spočiatku tiež nie je jasné, prečo sa Catherine cíti manželovi tak zaviazaná. To v publiku síce môže vyvolať túžbu po uspokojivej odpovedi - a v dialógoch aj zaznie, že sa o Catherine aj malú dcérku počas svojho zdanlivo Poculi5 resizenekonečného štúdia staral. No obrazová zložka a najmä Georgeovo konanie skôr presviedča o opaku. Dokonca z neho robí až akéhosi parazita všetkých svojich blízkych naokolo.

V stvárnení ľudsky vierohodných postáv a pôsobivom rozohratí spomínaných, inak veľmi zaujímavých motívov film za svojou knižnou predlohou výrazne zaostáva. Skratkovitosť scenára nedáva postavám dostatočný priestor na „dýchanie“. V prípade Amandy Seyfried s jej chudou postavou a pomerne chladným, pochybovačným vystupovaním, ktoré opúšťa len vo vzácnych chvíľach porozumenia s mladým pomocníkom Alexa Neustaedtera, získava postava Catherine kontúry, ktoré jej scenár nebol schopný dodať. Oproti nej sa zas manipulatívny manžel Jamesa Nortona pod zdanlivo dôveryhodným zovňajškom v stvárnení stáva skôr antagonistom ako podľa predpísanej šablóny. Georgeov študentský Poculi8 resizemilostný záujem mierne provokatívnej Natalie Dyer je mladšou verziu inak rovnako silno sa javiacej, aktívnejšie sa prejavujúcej ženskej postavy kolegyne Rhey Seehorn, ktorú len tak niekto svojím úsmevom neoblafne. Zo skromného repertoáru mužských postáv sa asi najsympatickejším javí nečakane striedavo priateľský, striedavo zlovestný vedúci katedry F. Murraya Abrahama, ktorý už od začiatku vnáša do príbehu nejednu osudovú predtuchu. Napriek tomu trochu zamrzí, že pokiaľ ide o osudové predtuchy, so skutočnou desivosťou film Čo sme videli, čo sme počuli dokáže naplniť len niektoré z nich.

Poculi9 resizeČo sme videli, čo sme počuli (Things Heard & Seen), USA, 2021
Dĺžka: 121 minút
Réžia: Shari Springer Berman, Robert Pulcini
Predloha: Elizabeth Brundage (kniha)
Scenár: Shari Springer Berman, Robert Pulcini
Kamera: Larry Smith
Strih: Louise Ford
Scénografia: Lester Cohen
Kostýmy: April Napier
Producenti: Stefanie Azpiazu, Anthony Bregman
Hrajú: Amanda Seyfried, James Norton, Natalia Dyer, Rhea Seehorn, Karen Allen, F. Murray Abraham, Alex Neustaedter, Jack Gore, Cotter Smith, , Olivia Boreham-Wing, Emily Dorsch, Polly Lee, Marion McCorry, Larry Petersen, Ana Sophia Heger
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz. a Netflix

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.