Milovníkom populárnej série filmov Piráti z Karibiku ponúka historická seriálová dokudráma rekonštrukciu reálnych udalostí, odohrávajúcich sa v Karibskej oblasti v 17. storočí pod názvom Stratené kráľovstvo pirátov. Odráža sa v nich i dobová politická situácia. Oslabené Španielsko postupne stráca svoje mocenské pozície a jeho amerických kolónií sa zmocňuje Anglicko. Historická úloha pirátov pri budovaní britského impéria je zrejme nie príliš prevetrávanou témou, vzhľadom k ich neštandardnému zaradeniu do akejsi medzery medzi regulérnou armádou a rýchle sa rozvíjajúcim námorným obchodom. Keďže financovať oficiálne loďstvo na druhej pologuli bolo aj vzhľadom na komunikáciu zložité, koruna spoliehala na menej legitímne sily. Najímala si na mori armádu korzárov a tí oslabovali nepriateľa lúpeživými nájazdami. Možno by sme s trochou irónie mohli prirovnať pirátov k dnešným hackerom. K ich organizovaným útokom sa neprizná žiadny vládny orgán.

Ešte v 16. storočí prijíma najprv pirát, neskôr člen parlamentu, sir Francis Drake pokyny od anglickej kráľovny Alžbety, snažiacej sa vzdorovať nepríjemnému španielskemu tlaku. Katolícki Španieli viedli voči britským protestantom nielen obchodné, ale aj náboženské vojny. Z bohatých španielskych kolónií v Amerike sa do Európy sťahovalo všetko, čo malo nejakú cenu a, samozrejme, priťahovalo záujem, lebo tak prirodzene stúpala bojaschopnosť i ambície zlatom obťažkaných impérií. Hlavným španielskym protivníkom všaki bolo Portugalsko a tak pápež Alexander VI. v snahe zamedziť konfliktom medzi dvoma katolíckymi mocnosťami, rozdelil v roku 1493 ich "sféry vplyvu" takzvaným pápežským poludníkom. Prebiehal okolo Kapverdských ostrovov (západná časť Afriky) a Zeleného mysu (leží tam hlavné mesto Senegalu Dakar). Moria na západ od tejto hranice patrili Španielom a východ Portugalcom. Všetkých cudzích obchodníkov teda považovali za pirátov, čo, samozrejme, nebolo vôbec fér.

Historický rámec seriálu tvorí neskoršie obdobie, začiatok 18. storočia, keď aa končí vojna o španielske dedičstvo. V roku 1700 totiž umiera bezdetný kráľ Karo lI., posledný Habsburg vládnuci na španielskom tróne. Španielsko je v tom čase "globálnou konfederáciou", zahŕňa územia v severnej i južnej Amerike, patria mu Filipíny a v Európe veľké časti Talianska a vlastne i celé Holandsko. Pri novom rozdávaní kariet sa Anglicko snaží využiť na mori služby "voľných radikálov" a podporovať ich v lúpeživých útokoch na španielske obchodné lode. Po skončení vojny však ostáva na mori neoficiálna armáda bojaschopných a nezamestnaných námorníkov so zákazom útočiť na nepriateľov, tak ako to zaručila mierová zmluva. Veličenstvá už nemajú o ich služby záujem, ostali bez pozornosti, zásluh i penzií,  a tak pokračujú v profesii, ktorá prináša nemalý zisk. Ak aj spočiatku platila zásada neútočiť na anglické lode, piráti sa po čase zisťovaním štátnej príslušnosti už nezdržujú. Postupne sa dokážu organizovať a na Bahamách, dokonca vzniká v Nassau niečo ako hlavné mesto ich pirátskej republiky. Existujú podozrivé zhody medzi koncom vojny a vznikom lúpežných gangov, ktoré sa tak radi tasili tvrdením, že berú bohatým a rozdávajú chudobným. Karibskí piráti, tak nás o tom presviedča skupina komentujúcich historikov, neboli výnimkou. Ostatne Jánošík bol tiež kuruckým vojakom, odkázaným do výslužby.

V popredí je niekoľko reálnych postáv, predovšetkým ide o Benjamina Hornigolda (Sam Callis), ktorý príde s myšlienkou vyhlásiť Nassau na Bahamách za pirátsku republiku, organizovanú v duchu demokratických pravidiel, týkajúcich sa najmä voľby vládcu. Svojej funkcie sa má ujať na základe hlasovania obyvateľov Nassau, členov posádok pirátskych lodí. Súčasťou agendy je i sloboda pre čiernych otrokov. V tomto období k americkým brehom smerujú lode z Afriky, privážajúce na zakladané plantáže pracovnú silu. Tento krok sa neveľmi páči Henrymu Jenningsovi (Mark Gillis), ktorý si drží imidž anglického aristokrata. Pôvodne mal akúsi funkciu u guvernéra Jamajky, sídle jedeného z mála oporných centier britskej moci v Karibiku. Jennings je však vybavený všetkými vlastnosťami, potrebnými k bezohľadnému drancovaniu a za chrbtom má navyše istého Charlesa Vanea (Tom Padley), sadistu, s obľubou mučiaceho zajatcov. Obaja majú za sebou minulosť v  službách britskej koruny. Jennings predvedie svoje "nadanie" pri zápase o španielske zlato. Keď chceli svoje rozsiahle financie presťahovať z Ameriky domov, na pomoc kolabujúcej monarchii, početná flotila stroskotala v búrke a neďaleko brehov bolo možné bez problémov vyloviť zbytky jedného z najväčších pokladov, prepravovaných Atlantikom. Jennings sa ešte stihne s lupom zastaviť v Nassau, aby sa popýšil lacne získaným bohatstvom a odtiahne. Španieli s Britmi vyjednávajú a žiadajú vylovené zlato späť, čo zamestná dobových právnikov. Nie je celkom jasné, komu teda stroskotané zbytky patria. Problém s určením majiteľa rieši aj Jennings s cynickou otázkou, ako je to s vlastníctvom trofeje, ukradnutej iným pirátom, ktorí okradli anglickú obchodnú loď. Predsa zástupcom postihnutej zeme, nie? Vane tvrdí, že ak hostinský alebo prostitutka prijme platbu takýmito toliarmi, je táto záležitosť vyriešená. Tu kdesi sa už začína hovoriť o praní špinavých peňazí.

Označenie "privateers" sa prekladá ako lupiči, ale ich postavenie malo v istom zmysle legálnu autorizáciu. Hornigold sa aj po skončení vojny drží zásady neútočiť na anglické lode, ale posádky sa vzbúria a vyvolajú hlasovanie o zmene velenia. Voľba padne na Edwarda Thatcha nazvaného Čiernobradáč (James Olivier Wheatley), ale nakoniec sa všetko urovná. Thatch sa zachová voči Hornigoldovi loajálne. Útoky pokračujú a Londýn je znepokojený, pod tlakom obchodníkov a majiteľov lodí sa parlament rozhodne poveriť bojom proti pirátom Woodesa Rogersa (Kevin Howarth), bývalého "privateera", inak kapitána lode, ktorá zachránila stroskotanca Alexandra Selkirka, v románe Daniela Defoa známeho ako Robinson Crusoe. Rogers iniciuje zaujímavý krok, vláda navrhne pirátom generálny pardon, môžu si nechať svoje bohatstvo, s podmienkou, že prestanú so svojimi pirátskymi aktivitami a prijmú Rogersa ako guvernéra. Tento krok vyvolá v spoločnosti pirátov dilemu a nie všetci sú pripravení sa podriadiť. Priebeh zápasu slobodných pirátov s mocenskou politikou britskej koruny je sprevádzaný bohatou žánrovou výbavou, atmosférou námorníckych krčiem, osídlenou spektakulárnymi postavami pirátov, diskusiami o zbraniach a veľkolepo, s citom pre romantické potreby publika nakrútenými útokmi na lode, križujúce Karibik. V tomto zločinecom osadenstve sa objaví i žena. Je ňou Írka Anne Bonny (Mia Tomlinson), jedna z mála pirátok v celej histórii. Po zániku pirátskej kolónie bola odsúdená na smrť, ale zachránilo ju jej tehotenstvo.

Pirátska republika, s pozoruhodným demokratickým programom a zrušeným otroctvom, viedla dokonca jedného z komentujúcich historikov k tvrdeniu, že títo piráti vlastne boli čosi ako predvoj modernej Ameriky. Pátranie a priblíženie práve tohto momentu je jednou zo zanedbaných tém seriálu, lebo zjednodušený výklad takéhoto názoru má mierne bizarný nádych, hoci aj k nemu by sa mohli prihlásiť komunistickí velitelia. Neboli síce označovaní za pirátov, ale tiež bohatým brali a postarali sa, aby sme všetci boli spravodlivo chudobní. Hoci do americkej vojny za nezávislosť (1775-1772), kedy sa britské kolónie oslobodzujú a stávajú svojprávnymi Spojenými štátmi trvá ešte pár desaťročí je zrejmé, že myšlienky o rovnosti a slobode kdesi medzi divokými pirátmi už životaschopne kolovali. Oficiálne s heslami rovnosť -bratstvo-sloboda prichádza až Francúzska revolúcia v rokoch 1789-1799. 18. storočie bolo v tomto ohľade vskutku bohaté na prevratné myšlienky a ich zrod nemusel mať vždy vznešené kulisy.

Zaujímavé sú popisy obchodu s otrokmi, doložené i dobovými nákresmi. Prepravovali ich dlhé mesiace v podpalubí, často v priestoroch, kde sa nedalo ani stáť a mnohí umierali už po ceste. Británia patrila po Španielsku k najväčším obchodníkom s otrokmi, nasledovali Portugalsko a Francúzsko. Tam si ostatne svoju otrokársku minulosť pravidelne pripomínajú. Zrušili síce ako prví otroctvo vo svojej kolónii na Haiti v roku 1794, ale po ôsmich rokoch ho obnovil práve Napoleon a jeho výnosy sa tak pre Francúzsko predĺžili až do roku 1848. Aj to sú témy, ktoré sa v seriáli vynárajú a stoja za povšimnutie. Možno aj preto, aby sme lepšie chápali migračnú politiku zemí, ktorým pri pohĺade na časť svojej minulosti musí byť prinajmenšom úzko.

Stratené kráľovstvo pirátov (The Lost Pirate Kingdom, TV seriál, USA, Veľká Británia, 2021
Dĺžka: 4 h 19 min. (Minutáž: 42–44 min.)
Réžia: Patrick Dickinson, Stan Griffin
Scenár: Patrick Dickinson
Kamera: Martin Kobylarz
Hudba: Michael A. Levine
Hraju: James Oliver Wheatley, Sam Callis, Tom Padley, Miles Yekinni, Derek Gibbons, Kevin Howarth, Mia Tomlinson, Mark Gillis
Distribúcia: Netflix
Foto: Netflix a ČSFD cz