Keď je armádny tím Johna Kellyho (Michael B. Jordan) vyslaný do sýrskeho Aleppa s úmyslom vyslobodiť zajatého agenta CIA, nik z nich ani len netuší, ako sa celá misia neskôr obráti proti nim. Agent nielenže nebol väznený domácimi žoldniermi, ale ruskými vojakmi, ktorí sa za nich len vydávali. Navyše v celej akcií nešlo ani tak o to oslobodiť dôležitého zajatca, ako skôr o vyprovokovanie potrebnej zámienky pre likvidáciu ruského skladu zbraní. John Kelly sa cíti podvedený, no iný agent CIA Robert Ritter (Jamie Bell) stále trvá na svojej oficiálnej verzií: „Žiadnych Rusov tu nevidím.“

O tri mesiace neskôr nadobudne celá vyhrotená situácia tragické následky. Niekoľko členov Kellyho tímu je zlikvidovaných, sám Kelly unikne smrti len o vlások. Bohužiaľ, jeho tehotná manželka Pam (Lauren London) už toľko šťastia nemala. A tak sa John pohltený vlastnými pocitmi vydáva na cestu pomsty. To, že útočníkmi boli agenti ruskej FSB a zabíjali na území USA, vyvoláva medzi oboma krajinami politické trenice. Po Johnovej rafinovanej likvidácií ruského diplomata, ktorý údajne útočníkom zariadil pasy na vstup do krajiny a zistení mena ďalšieho človeka zapleteného do rozsiahlej politickej konšpirácie, je John síce uväznený, no minister obrany Thomas Clay (Guy Pearce) v tom vidí výhodu. Keďže má k činom osobnú, nie politickú motiváciu a momentálne je oficiálne väzňom, môže podľa jeho slov „urobiť to, čo my urobiť nemôžeme.“

Fiktívny svet Jacka Ryana, analytika CIA stvoreného z pera Toma Clancyho, v jeho často mimoriadne rozsiahlych románoch, je zabývaný množstvom dôležitých vedľajších postáv. Kým on nachádzal potrebné informácie na boj s terorizmom skôr medzi štyrmi stenami vlastnej kancelárie a zadával iným zložité strategické pokyny nie nepodobné šachovej partií, ako svojich protivníkov zneškodniť, boj v teréne bol skôr doménou postavy Johna Clarka, respektíve postavy agenta CIA, ktorou sa stal po svojej fingovanej smrti niekdajší John Kelly. Hoci sa Jack Ryan po prvý raz a zatiaľ kriticky najúspešnejšie objavil na filmovom plátne v roku 1990 v réžií Johna McTiernana a s tvárou Aleca Baldwina v Honbe na ponorku, vo Vysokej hre patriotov (1992) a Jasnom nebezpečenstve (1994), oboch v réžii Phillipa Noycea a stvárnený Harrisonom Fordom, sa tešil ešte výraznejšej popularite. Filmy jednak zobrazovali teroristickú tematiku o niečo realistickejšou optikou než väčšina dobovej konkurencie, no podarilo sa im tiež zachytiť určitú charakteristickú predvídavosť románových predlôh v tom, kam až môže zájsť reálna situácia v boji so svetovým terorizmom.

Nasledovali dva pokusy o reštart – Najhoršie obavy (2002) režiséra Phila Aldena Robinsona s Benom Affleckom a Jack Ryan: V utajení (2014) Kennetha Branagha s Chrisom Pineom. Kým prvý spomínaný sa rok po útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku svojím prinavrátením tematiky Studenej vojny javil už trochu „staromódnejším“ než tvorcovia zamýšľali, romány Toma Clancyho začali byť tiež politicky spájané s „militantnejšími“ názormi na americký boj s terorizmom. S tým však určitá časť ich publika nebola úplne stotožnená. Druhý reštart, hoci sa na početné knižné predlohy výdatne odvolával, už nebol adaptáciou žiadnej z nich. Clancyho fanúšikov možno trochu odradil výraznejším zostručnením deja a väčšou účasťou titulnej postavy v akčných scénach. Nič to však nemenilo na tom, že ide o zrejme najvydarenejšie pokračovanie od čias Honby na ponorku. Od roku 2018, zatiaľ v rámci dvoch sérií a opäť úplne nanovo, stvárňuje titulnú postavu John Krasinski v seriáli Jack Ryan streamovacej služby Prime Video.

Postava Johna Clarka, bývalého príslušníka Navy SEAL, sa síce po prvý raz objavila v zatiaľ nesfilmovanom ryanovskom románovom dobrodružstve Kardinál z Kremľa, svoj filmový debut si však - zatiaľ asi najvýraznejšie - „vydobyla“ v Jasnom nebezpečenstve, kde ju stvárnil Willem Dafoe. Vo filme Najhoršie obavy herca nahradil Liev Schreiber. Clancyho román Tom Clancy: Bez výčitiek dejovo predchádzal všetkým spomínaným príbehom, pričom k celej sérií dopĺňal akúsi rozsiahlejšiu expozíciu Johna Clarka. Jack Ryan bol tentoraz len spomenutý ako okrajová postava. Dej sa odohrával v 70. rokoch striedavo na území USA a vo Vietname, zatiaľ čo jeho filmová adaptácia v réžií Stefana Sollima volí súčasnosť a Vietnam zamieňa za boje v Sýrií. Základná premisa románu, že udalosti odohrávajúce sa v USA dodávajú hlavnej postave akési „krytie“ pre udalosti odohrávajúce sa vo Vietname, tvorí aj premisu filmového príbehu, hoci už nie je taká nápadná. Zostal tiež dejový motív oslobodenia vojnového zajatca, aj keď s ním scenár Taylora Sheridana a Willa Staplesa pracuje v odlišnom kontexte. Dokonca sa odohrá v inej časti príbehu...

Zostala tiež pre žáner špionážneho thrilleru očakávaná paranoidná hra medzi jednotlivými operatívcami a postupné odhaľovanie, kto z nich je v skutočnosti na ktorej strane konkurenčného tábora. Množstvo nepredvídateľných, občas aj už prekombinovaných zvratov a dejových súvislostí, v ktorých nie je ťažké sa stratiť... Filmová adaptácia sa v rámci modernizácie látky pokúša o pár zmien v rase a pohlaví niektorých postáv, čo vôbec nie je na škodu. Zásadnejšie zmeny prebiehajú však práve v realizácií Clarkovej výpravy za pomstou. Film tento motív výraznejšie zjednodušuje a presúva „ťažisko“ príbehu iným smerom. V pôvodnom románe Clarkova tehotná manželka tragicky zomiera pri autonehode a terčom útoku antagonistov sa paradoxne stáva až ďalšia žena, ktorej sa podarí získať si náklonnosť smútiaceho protagonistu. Vo chvíli, keď ho viac-menej vráti do života, sa stane obeťou podsvetia. Útok na priateľku však súvisel viac s jej minulosťou než s Clarkovými bojovými misiami.

Film robí motív pomsty útokom antagonistov na Clarkovu manželku osobnejším a, bohužiaľ, aj fádnejším. Tým, že zdôrazňuje priamu súvislosť manželkinej vraždy s práve prebiehajúcou misiou hlavnej postavy, už konšpiračné, skrz-naskrz paranoidné podtexty celej špionážnej zápletky tlačí až na hranicu diváckej stráviteľnosti. Pri pokuse o zjednodušenie z hľadiska dejových motívov bohato rozvinutej predlohy, si tvorcovia, zdá sa, nechtiac mnohé ešte viac skomplikovali. Scenár sa síce pokúša charakterizovať hlavnú postavu ľudsky čo najvierohodnejšie – a herecky mu v tom Michael B. Jordan neobmedzujúci sa len na obdivuhodný fyzický výkon bohato dopomáha – predsa len sú vo filme momenty, kedy sa divák môže cítiť s narastajúcim počtom neprehľadných špionážnych hier a konšpirácií zmätený, emocionálne od videného „odpútaný“ a možno aj trochu podvedený. Jodie Turner-Smith ako členka Clarkovho pôvodného tímu, na prvý pohľad nepriateľský agent CIA Jamieho Bella, či minister obrany Guya Pearcea možno nedostávajú toľko hereckého priestoru, koľko by si zaslúžili. Každý z nich však výkonom prejavuje svoju remeselnú istotu.

Čo však filmovú verziu Tom Clancy: Bez výčitiek zdobí asi najviac, je režijný prístup Stefana Sollima. To, ako pre naratívne potreby a nie len preto, žeby to mohlo byť pre oko publika prvoplánovo atraktívne, využíva drobné vizuálne detaily. Svietiaca baterka prevaľujúca sa v oblúku po podlahe tak, že divákovi naznačuje mieru zranenia protagonistu, či jeho protivníka po bolestnej konfrontácií. Núdzové pristátie lietadla na vode po zostrelení a jeho sugestívne ponáranie sa a prevaľovanie vo vode z pohľadu postavy uväznenej v jeho útrobách. Detail na posledné bublinky vzduchu stlačené pri strope ako posledná nádej protagonistu pre posledný potrebný nádych. Rozhovor s nepriateľom vo vnútri horiaceho auta zatiaľ, čo sa na oknách vytvárajú pavučinové vzory pukajúceho skla. Len pár drobností dokladujúcich, že aj akčný thriller môže divákovi ponúknuť viac nápaditosti, keď vzniká v rukách inteligentného tvorcu, pre ktorého nemusí byť jeho výsledný film len akousi rutinnou konzumnou zábavou.

Kamera Philippea Rousselota sa pokúša zachytiť emócie v intímnejších scénach, tváre hercov, drobné gestá, ale aj dynamickú akciu. Rozpadnuté múry sýrskych obydlí, kde prebieha väčšina najťažších bojov, pôsobia klaustrofobicky až desivo. Hudba Jona Thora Birgissona pôsobivo dokresľuje hypnotickú atmosféru tichších scén, aj udáva rytmus akcií. V žiadnom prípade nie je tak patetickou kulisou, ako v niektorých iných predchádzajúcich sfilmovaných Clancyho príbehoch.

Tom Clancy: Bez výčitek (Tom Clancy's Without Remorse), USA, 2021
Dĺžka:109 minút
Réžia: Stefano Sollima
Predloha: Tom Clancy (kniha)
Scenár: Taylor Sheridan, Will Staples
Kamera: Philippe Rousselot
Hudba: Brandon Roberts, Jón Þór Birgisson
Strih: Matthew Newman
Scénografia: Kevin Kavanaugh
Masky: Heike Merker
Kostýmy: Tiffany Hasbourne
Producenti: Josh Appelbaum, Akiva Goldsman, Michael B. Jordan, André Nemec
Hrajú: Michael B. Jordan, Jodie Turner-Smith, Guy Pearce, Jamie Bell, Michael Akinsulire, George Asprey, Lucy Russell, Stephanie McIntyre, Cam Gigandet, Gina Jun, Lauren London, Jacob Scipio, Todd Lasance, Jack Kesy, Luke Mitchell, Artjom Gilz, Brett Gelman, Merab Ninidze, Colman Domingo, Angus McGruther, Mel Fair
Distribúcia: Prime video, HBO GO
Foto: ČSFD cz.