Veľa kriku pre nič. Azda nič tak výstižne necharakterizuje prijatie francúzskeho filmu Mačičky režisérky Maïmouny Doucouré. Najprv veľká slávna na festivale v Sundance kde film dostal Cenu za réžiu, potom vrelé prijatie na tohtoročnom Berlinále a potom uvedenie v septembri (u nás) na Netflixe . A škandál bol na svete. Rozhorčení moralisti tvrdili, že je to navádzanie na pornografiu, propagácia pedofílie, prosto  lavína hlúposti a zadubenosti sa pohla. Až som žasla, keď som sa dočítala, že americká televízna rada rodičov (Parents Television Council) vyzvala Netflix k stiahnutiu filmu a údajne státisíce ľudí v petícii vyzvali používateľov, aby zrušili predplatné.

Nechce sa mi veriť, že sa také niečo môže stať v 21. storočí, a to pri filme na hony vzdialenom od propagácie detskej pornografie. Vo filme je niekoľko šteklivých, lascívnych scén, ale tých je oveľa viac v iných filmoch. Ten kto nepochopil podstatu snímky, s tým je zbytočné sa hádať a diskutovať – tento fakt musím prijať. No o čo teda ide. Debut talentovanej francúzskej režisérky, ktorej už meno naznačuje senegalské korene, Maïmouny Doucouré čerpá na jednej strane z jej detstva, na druhej ju vraj inšpirovala aj tanečná prehliadka mladých amatérov. Hlavná hrdinka filmu Amy Diop (Fathia Youssouf Abdillahi) žije s matkou a dvomi súrodencami na parížskom predmestí. Moslimská rodina pochádzajúca zo Senegalu sa nevzdáva svojich tradícii a schyľuje sa k rozhodnému kroku, lebo otec rodiny sa rozhodol priniesť si zo Senegalu druhú ženu. Amy, ktorá otca milovala a obdivovala, je sklamaná a zakríknuté dievča zrazu túži po spoločnosti. Na pomoc jej príde rovesníčka z domu, trochu výstredná rebelka Angelica (Medina El Aidi –Azouni). Tajne sa síce spriatelia, ale do partie štyroch dievčat, pripravujúcich sa na tanečné preteky, ju zo začiatku neprijmú. Pomôže náhoda, keď sa dievčatá pobijú a Yasmine (Myriam Hamma) vyhodia. Amy sa tak stane štvrtou členkou tanečnej skupiny – Amy, Angelica, Coumba (Esther Gohourou) a Jess (Ilanah Cami- Goursolas). Túžba vyhrať v miestnej súťaži je pre 11- ročné dievčatá v predpubertálnom veku, ktorý s nimi už poriadne máva, tak veľká, že obetujú tomuto snu každú chvíľu. Naučia sa nakoniec od Amy twerkovať (pohadzovať zadočkom) a ide im to ako po masle. Lenže Amy má aj iné starosti, oscilácia medzi dvomi kultúrami ňou možno viac máva ako začínajúca puberta. K jej hľadaniu seba samej jej dopomôže aj odcudzený mobilný telefón a zrazu zistí čo všetko chrlia sociálne siete, a to ju ešte viac mätie. Hľadanie vlastnej identity a cesta, ktorou sa chce v živote uberať je hlavnou témou filmu, o ktorom rozhorčení pseudomoralisti písali ako o pedofilnom porne, chorom multikulturalizme, dokonca o neomarxizme. Dlho som uvažovala kde sa hovorí o marxizme, ale ani náhodou som ho nenašla. Neprísť na to, že je to vzbura hlavnej hrdinky voči konvenciám a o strastiplnom hľadaní seba samej medzi dvomi svetmi, teda dvomi odlišnými kultúrami – je skutočne na vážne zamyslenie sa na stavom sveta i spoločnosti.

Režisérka Maïmouna Doucouré v nijakom prípade nechcela ničím provokovať, jej snahou bolo ukázať svet očami predpubertálnych dievčat tak, ako ho oni vidia, oni vnímajú. Vidia ho veľmi presne, snažia sa uspieť a vedia čo od nich spoločnosť očakáva. Že sa k svojmu cieľu dopracujú nie vždy najkorektnejšie patrí už k problémom dospievania. Amy neberie ohľad na nikoho a na nič, ide si tvrdohlavo svojou cestou. Darmo sa ju rodina snaží zlomiť, byť úspešnou tanečnicou je prvoradé. No len do istého momentu.  Dievča vychádza zo strastiplného procesu sebapoznania silnejšia a bohatšia a jedno je isté ona už nebude žiť pod jednou strechou s manželom, ktorý bude mať popri nej aj druhú ženu. To je údel jej matky. No aj to je diskutabilné, či to vydrží. Mimoriadne sugestívne sú nakrútené sekvencie nacvičovania tanečného čísla, v priebehu ktorých sa v náznakoch odhalia charaktery aktérov. Mladé herečky sa svojich úloh zhostili na výbornú, ale Fathia Youssouf Abdillahi ako Amy a Medina El Aidi – Azouni v úlohe Angeliky vyčnievali. Sú to dnes už zrelé herečky, pred ktorými, ak sa rozhodnú v tejto profesii pokračovať, sú zrejme dvere dokorán otvorené. Všetkých päť protagonistiek však pochopili svoje party, rozumeli o čom hrajú, a tak dodali príbehu patričnú hodnovernosť. Ich premeny, vnútorný svet, pochybnosti, verne zachytila aj vynachádzavá kamera Yanna Maritauda a vhodne podfarbila hudba Nicolasa Nocchiho.

 Snímka Mačičky, (v Česku Kočičky) si zbytočne a vrchovato užila jedovitej kritiky. Len preto, že režisérka mala tú odvahu nazrieť do sveta dospievajúcej mládeže, ktorá sa pod tlakom rodinných problémov, vplyvom rôznych názorov a ideológii v tomto bláznivom a rozpoltenom svete, hľadá kúsok šťastia, pohody a lásky. Spomeňte si len na svoju mladosť, nechceli ste a nesnažili ste sa presne o to iste? Odpoveď normálneho, zdravého, vyrovnaného, nezakomplexovaného, ničím nezaťaženého človeka, bude kladná. Fanatici, moralisti a radikáli tí budú frflať a chrliť lávu ďalej. No a komu táto nenávistná kampaň pomohla? No predovšetkým Netflixu, lebo o Mačičky bol enormný záujem a takisto filmu, lebo ho videlo veľa divákov.

Kočičky (Mignonnes/Cuties), Francúzsko, 2020
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Maïmouna Doucouré
Scenár: Maïmouna Doucouré
Kamera: Yann Maritaud
Hudba: Nicolas Nocchi
Strih: Stéphane Mazalaigue, Mathilde Van de Moortel
Producent: Sylvain De Zangroniz
Hrajú: Fathia Youssouf Abdillahi, Medina El Aidi -Azouni, Esther Gohourou, Ilanah Cami-Goursolas, Myriam Hamma, Mbissine Thérèse Diop, Demba Diaw, Maïmouna Gueye, Mamadou Samaké
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.