Poľské seriály sa množia v našom okolí nenápadne, ale vytrvalo. V ponuke Netflixu je ich hneď niekoľko. Po druhej  vcelku vydarenej  sérii Ultrafialových je tu ďalší, opäť detektívny, s pochmúrnym  retro „lookom“ a dvoma hlavnými postavami, starým novinárskym vyslúžilcom Witoldom Wanyczom (Andrzej Seweryn) a mladým zelenáčom Piotrom Zarzyckim (Dawid Ogrodnik), pracujúcimi v redakcii regionálneho denníka v 80. rokoch kdesi v južnom Sliezsku.

V tomto nepríliš priateľskom prostredí sa v odohrá niekoľko vrážd, v lese nájdu mŕtvu prostitútku, v aute miestneho funkcionára, predsedu Zväzu mládeže Zbyszka Grochowiaka a pár mladých ľudí skočí zo strechy. Dievča je dcérou miestneho disidenta a Wanyczovho niekdajšieho priateľa Kazimierza Drewicza. Polícia zatkne domnelého vraha, ktorý skončí na psychiatrii. Pravda o príčinách úmrtí je zložitejšia a jej zverejnenie nie je v záujme mocných. Tajní sa starajú o patričné zastrašenie novinárov a zahladenie stôp po celom vražednom komplote. Na smrti Grochowiaka, ktorý trénoval dievčenské plavecké družstvo, mali záujem viaceré obete jeho brutálnych predátorských spôsobov.

Witold Wanycz sa pripravuje na odchod do Západného Nemecka, ale smrť dievčaťa ho zadrží. Cíti, že vinu z minulosti, kedy prezradil polícii informácie o tajnej tlačiarni, vedúce k zatknutiu  Drewicza, môže sčasti vyrovnať. Je postavou ako vystrihnutou z dobového portfólia príťažlivých polo outsiderov. Neboli to vyslovení stratenci, ale inteligentní oponenti, alebo aspoň kritici režimu, neomylne zaraditeľní zelenými kaki bundami. Wanycz stojí medzi dobrom a zlom a snaží sa manévrovať, lebo pozná slabosti jedného i druhého pólu. Magický Sewerynov pohľad je akoby súčasťou mlčanlivej, alebo lepšie umlčanej doby, keď platilo nepísané policajné tabu a platené uši boli všade. Piotr Zarzycki je skvelá figúra, syn krakovského komunistického funkcionára, ešte chlapčensky nemotorný bez šarmu vzbúrenca voči otcovmu imperatívnemu vplyvu, akosi márne snaživý a pritom dojímavo, nepremyslene čestný.  

Významnú rolu na kriminálnej kauze zohráva doba a prostredie, rozkladajúce sa malomesto s dlhými radmi čakajúcich pred obchodmi, skromnými komunistickými interiérmi, gýčovou televíznou zábavou a vybičovanou túžbou po troške dráždivej západnej exotiky, sústredenej do miestneho Pewexu, poľskej obdoby našich Tuzexov. Skladba tejto kulisy je nadmieru vydarená. Dodáva príbehu  aktívne a dôveryhodné pozadie, pripomínajúce pomalú, degeneratívnu silu, potápajúcu morálne imperatívy do bahna, z ktorého sa štverať bolo najťažšie až keď prišla sloboda. Cez postavu Wanycza sa do diania vpisuje ešte jedna zaujímavá rovina, rozširujúca výraz doby o historický rozmer. Po vojne sa pomsta sústredila na miestnych Nemcov. Vyviezli ich do provizórneho koncentračného tábora. Časť z nich ubili, časť umrela a zvyšok vyviezli do Nemecka. Prežila i Wanyczova láska Elsa Koepke. Jej kresby, pripomínajúce strašnú dobu a utrpenie, nájde novinár v knihe, ktorú si dá priviesť z Nemecka. Plán na opätovné stretnutie sa odkladá. Les, bažina a jej magické miesta s pamäťou, obrastené sputnávajúcou spleťou koreňov, nepustia. Metafora tejto patologickej gravitácie v priestore, utopenom v odpudzujúcich reáliách rozkladajúceho sa režimu, vcelku názorne ilustruje podmienky, v ktorých sa mala rozbiehať nová optimistická doba. Faktom je, že zďaleka neboli v postkomunistickom svete tie najhoršie.

Tento seriál je ďalším dôkazom ambiciózneho projektu, ktorý okrem žánru, rekonštruuje i obraz doby. Režisér Jan Holoubek v rozhovore po premiére hovoril o tom, že jej mračný rozmer nebolo treba nejako výraznejšie akcentovať, lebo taká jednoducho bola. Obsadenie dvoch vynikajúcich hercov do hlavných úloh  malo pre výsledný efekt seriálu kľúčový význam. Andrzej Seweryn sa preslávil vo filmoch Andrzeja Wajdu, Krzystofa Zanussiho a Jerzy Hoffmana a presťahoval sa do Francúzska, kde sa stal členom Comédie Francaise, ako druhý zahraničný herec v histórii tohto slávneho divadla. Dawida Ogrodnika sme videli v Ide (2013) Pawla Pawlikovského, festivalové publikum si ho môže pamätať z filmov Oleg (2019), Posledná rodina (2016) alebo Tichá noc (2017). Seriál pri udeľovaní domácich cien Orly výraznejšie nezabodoval, za rok 2019 to bola Wataha (prístupná na HBO Go) a v roku 2018 seriál Oslepení svetom (Blinded by Lights).

Bažina (Rojst/The Mire,  TV seriál), Polsko, 2018–2019
Dĺžka: 4 h 11 min (Minutáž: 49–52 min)
Réžia: Jan Holoubek
Scenár: Jan Holoubek, Kasper Bajon
Kamera: Bartłomiej Kaczmarek
Hudba: Jan Komar, Małgorzata Penkalla
Strih: Rafał Listopad
Zvuk: Jerzy Murawski, Kacper Habisiak, Marcin Kasiński
Scénografia: Marek Warszewski, Anna Marzęda (set dekoratér)
Masky: Mirela Zawiszewska, Justyna Osińska
Kostýmy: Weronika Orlińska
Producenti: Filip Bajon, Dariusz Sidor, Maciej Sojka, Jerzy Dzięgielewski, Edyta Krajewska  
Hrají: Andrzej Seweryn, Dawid Ogrodnik, Magdalena Walach, Zofia Wichłacz, Agnieszka Żulewska, Ireneusz Czop, Piotr Fronczewski, Gabriela Muskała, Zdzisław Wardejn, Zbigniew Waleryś, Artur Steranko, Ewelina Starejki, Tomasz Schimscheiner, Dominika Olędzka, Ireneusz Kozioł, Barbara Wypych, Kamil Przystał, Robert Czechowski, Cezary Kołacz, Kacper Dziubałko, Danuta Borsuk, Edyta Torhan, Sylwana Skarżyńska, Marta Goc, Dariusz Chojnacki, Janusz Łagodziński, Dominik Bąk, Przemysław Witowski, Jacek Beler, Nel Kaczmarek, Jan Cięciara, Marek Dyjak, Michał Kaleta, Andrzej Kłak, Elżbieta Okupska
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.