Matúš Vizár (1985) je slovenský filmár, výtvarník a ilustrátor denníku SME. Študoval na katedre animovanej tvorby na pražskej FAMU. Film Pandy je jeho absolventskou prácou a debutovým filmom.

Film Pandy, okrem brilantného výtvarna a vtipných postrehov, spracováva aktuálnu spoločenskú tematiku. Čo vás na tejto téme lákaloa čo bolo impulzom pre vznik filmu?
Na počiatku bol nápad, že pandy už chcú ukončiť svoju životnú mizériu, ale ľudia ich veselo zachraňujú ďalej proti ich vôli. Pôvodná hlavná téma bola otázka „speciezmu“, prisudzovanie rôznej hodnoty rozličným živočíšnym druhom. To vo filme stále je, ale nakoniec som opustil niekoľko vedľajších línií, ktoré ju mali rozvíjať ďalej. V skratke, je to satirický pohľad na všetko možné aj na veľkolepú otázku zmyslu života. Pochybovačov totiž prírodný výber prirodzene vytriedi.

Ako dlho film vznikal?
Zabudol som, koľko mi to trvalo. Niektorí tvrdia, že 3 roky, mne sa stále zdá, že to muselo byť menej. Film som aj animoval, ale najdlhšie pasáže sú prekreslené scény od mojich fellas. Vďaka: Dan Stanchev, Dalibor Kristek,
Adrian Hnát, Marek Pokorný.

Je film komentárom k problematike záchrany pánd?
Zľahka. Scény z filmu majú reálny základ. Číňania prenajímajú pandy do svetových ZOO za milióny dolárov. Rovnako pokusy pandy rozmožiť v zajatí sú v skutočnosti ďaleko vtipnejšie, než to animovaný film dokáže priblížiť. Ale
rozhodne sa nechcem zastávať názor, že záchrana pánd sú vyhodené peniaze. Isteže s tými peniazmi by sa dalo zachrániť niekoľko desiatok iných, menej známych druhov, ale už len samotné chránené oblasti pomáhajú aj
inému živočístvu, ktoré by si na svoju ochranu zďaleka tak nezarobilo. A vôbec, tá snaha je pochopiteľná už len v rovine symbolu a reprezentácie. Ak je pochopiteľné, že Taliani platia za uchovanie špecifického uhla naklonenosti
veži v Pise.

Film má ľahký sci-fi podtext. Ako chápete uplatnenie tohto typu fikcie vo filme a aký je váš vzťah k sci-fi?
Ten pocit asi vychádza z preháňania reality a fantázie. Niečo, čo je animovanému filmu vlastné. Ale sci-fi je pre mňa veľmi príťažlivé, dajú sa v ňom pekne ukázať následky dnešných akcií a môžem sa nechať unášať predstavivosťou.

 Máte svojho obľúbeného tvorcu animovaných filmov, ktorého tvorba vás zaujíma a baví?
Ani si teraz neviem vybrať, ale napríklad to, čo robí v animovanom filme David O´Reilly ma uchvacuje. Vyzerá to prekrásne.

 Ste tiež komiksový tvorca a karikaturista, čo je poznať na výtvarnej stránke filmu. Ako dlho sa komiksu a karikatúre venujete?
Hlavne sa komiksu venujem neuspokojivo. Pritom je to moje obľúbenejšie médium, než je animovaný film.

Akým smerom sa chcete pohybovať? Čo momentálne pripravujete?
Chcel by som urobiť ďalší film, dať tak zmysel trápeniu a zúročiť prvé skúsenosti. Nehrniem sa však do toho hneď. Predstavujem si to tak, že teraz necham chvíľu čas nápadom dvoriť sa mi.

Peter Badač (1986) je absolventom Katedry produkcie na FAMU v Prahe a momentálne pôsobí ako producent v českej spoločnosti nutprodukce a slovenskej spoločnosti BFILM. Pandy je jeho absolventskou prácou debutovým filmom.

Ako ste sa dostali k filmu Pandy? Boli ste v ňom zainteresovaný od začiatku?
S Matúšom sa poznáme ešte z VŠMU a študovali sme spolu aj na FAMU. Po jednej hodine španielčiny za mnou Matúš prišiel a povedal mi o svojom nápade. Spolu s mojim spolužiakom Tomášom Hrubým, ktorý je koproducentom filmu, sme pracovali s Matúšom na scenári a snažili sa mu vytvoriť, čo možno najlepšie podmienky na prácu.

Ako prebieha výroba animovaných filmov? Čo rieši producent počas realizácie?
Úprimne nezávidím tvorcom animovaných filmov. Je to náročná práce, pri ktorej sú často sami, nervózni a unavení, pod neustálym tlakom, pretože proces tvorby a výroby ide pomalšie ako pri hranom alebo dokumentárnom filme. Musíme k tomu pripočítať zlé finančné podmienky, kde sú tvorcovi odkázaní na príjmy z komerčnej sféry z reklám, aby si mohli zabezpečiť svoje živobytie alebo na granty z Audiovizuálneho fondu, aby sa mohli plnohodnotne venovať svojmu projektu. Ja producenta v animovanom filme chápem tak, že sa má snažiť byť autorom oporou a zabezpečiť im podmienky, aby sa mohli plne koncentrovať na kreatívnu prácu a nemuseli riešiť otázky každodenného prežitia alebo detaily výroby, ktoré by ich rozptyľovali.

V akej sume sa pohybuje rozpočet na výrobu krátkeho animovaného filmu na Slovensku?
V našom prípade je veľmi ťažké vyčísliť konkrétnu sumu, nakoľko množstvo položiek rozpočtu má nepeňažitý charakter. Ide najmä o kreatívny vklad autorov a ľudskú prácu, ktorú naši spolupracovníci do projektu investovali len za minimálnu finančnú odmenu, za čo sa im chcem aj touto cestou poďakovať. Realizácia projektu bola podporená Audiovizuálnym fondom vo výške 10 000 € a finančné zdroje poskytla aj FAMU, ktorá je koproducentom filmu. Z týchto zdrojov sme pokryli najnutnejšie výdavky ako technické vybavenie alebo výrobu digitálnej premietacej kópie, vďaka ktorej môžeme
film premietať na zahraničných festivaloch.

Aký je váš vzťah k animovanej tvorbe?
Nemám rád, keď sa animované filmy snažia napodobovať hrané filmy a sú veľmi realistické. Zaujímavosť animovanej tvorbe podľa mňa tkvie práve vo využívaní nerealistických výrazových prostriedkov a rozprávaní v náznakoch a metaforách, čím rozvíja fantáziu divákov. Čo ma mrzí je, že je často spájaná s tvorbou pre deti, čo sa síce postupne mení, ale bude ešte chvíľu trvať, dokiaľ divákov presvedčíme, že animované filmy môžu baviť aj dospelých.
Osobne obdivujem všetkých autorov aj pre ich zručnosť a trpezlivosť. Ja bysom asi nebol veľmi dobrým animátorom.

Aké sú vaše ďalšie plány?
S animákmi určite nekončím, práve naopak. Momentálne pripravujeme s Dankou Krajčovou jej ďalší film Stabilita, ktorý by mal nadviazať na úspech jej posledného filmu Blue Red a spolu s viacerými slovenskými animátormi a Vierou Čakányovou pripravujeme celovečerný animovaný film, ktorý by mal byť adaptáciou Dobšinského rozprávok, ale to je ešte nadlho.