Hovoríme s umeleckým riaditeľom Cinematiku Vladimírom Štricom

2009-08-24_Cinematik_tlacovka-76_resizeŠtvrtý ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch (10.-15.9.2009) prinesie veľa zaujímavostí, ale najmä dobrých filmov. To bola príležitosť položiť niekoľko otázok umeleckému riaditeľovi festivalu Vladimírovi Štricovi, absolventovi filmovej a televíznej réžie pražskej FAMU a tiež režisérovi dokumentárnych filmov ako Iba deň, Ulice bez mena a Mednyánszky.

Vlaňajší tretí ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik bol nad očakávanie úspešný aj po obsahovej stránke, ale najmä diváckej. Radostne ste konštatovali: A máme festival ! Po tomto rozlete vás tohto roku trochu priškrtila kríza, alebo sa vás podstatne nedotkla ?

Kríza nám pripravila niekoľko horúcich chvíľok, ale, našťastie, nakoniec máme, hlavne vďaka našej čestnej riaditeľke Božidare Turzonovovej a našim priaznivcom, približne rovnaký objem finančných prostriedkov, ako minulý rok. Som presvedčený, že festival, je, (ak vezmeme do úvahy pomer kvalita-cena) na špičke slovenských festivalov.

Hlavnou súťažnou kategóriou je Meeting Point Europe (Miesto stretnutia Európa), v ktorej bude 15 kritikov z 15 európskych krajín posudzovať kolekciu najlepších filmov vyrobených v roku 2008. Mnohé z nich sme už videli, a preto bude zaujímavý najmä víťaz, čo ešte teraz nevieme. Čo by ste nám však zaujímavé prezradili o sekciách Rešpekt, v ktorej uvidíme filmy Francois Ozóna a DoKma: La Vida Loca vyhradená pre dokumenty.

Francois Ozon je podľa môjho názoru jeden z najtalentovanejších súčasných filmových režisérov, ktorý svojimi filmami dokazuje, že sa vysoká úroveň filmovej kultúry dá udržať v rôznych témach a produkciách. Venovali sme príprave tejto sekcie veľa času a diplomatického rokovania a výsledkom je takmer kompletná kolekcia jeho filmov, vrátane prvých diel, vďaka ktorým sa stal slávnym (Sitcom, Zločineckí milenci), ale uvedieme tiež v slovenskej premiére jeho zatiaľ posledný film, Ricky. Ešte stále rokujeme s našimi francúzskymi partnermi o tom, kto príde film do Piešťan uviesť.

Sekcia, venovaná dokumentárnemu filmu, sa od minulého roku nazýva DokMa a tento rok má podtitul La vida loca, Bláznivý život. Prináša štyri mimoriadne kvalitné dokumenty, odohrávajúce sa na troch kontinentoch ( Afrika, Ázia, Amerika ) s témami, ktoré dokazujú, že žijeme vo svete, kde sa odohrávajú veci, ktoré dosť často nedávajú zmysel. Skutočným lídrom kolekcie z portfólia spoločnosti Eide Management, je rovnomenný dokument - La vida loca - o neuveriteľne brutálnych gangoch mladistvých v Strednej Amerike. To, ako sa režisér filmu, Christian Poveda, dostal blízko ku svojím protagonistom, je niečo neuveriteľné.

Vo vašich materiáloch sa hovorí, že pre sekciu Hore dolu prúdom ste vyberali novinky tvorcov, na ktoré sa dlho čakalo. Ktoré to budú ?

Hore dolu prúdom je sekcia venovaná predpremiéram, ale tiež oceneným filmom a filmom renomovaných tvorcov. Za všetky aspoň jeden – tešíme sa na Jarmuschov nový film Hranice ovládania.

Čo vás inšpirovalo k uvedeniu profilu významného výtvarníka pod názvom Profil: Andrej Rudavský ?

Predovšetkým vďaka šťastnej náhode, dostali sme totiž priamu ponuku odpremietať jeho filmy. Niektoré z nich, samozrejme, poznám ( hudobné klipy Jany Kirschner, alebo Dead Can Dance ), iné som už akceptoval do súťaže festivalu, kde som robil predtým, takže nebol dôvod váhať. Dielo Ondreja Rudavského predstavuje skutočne svetovú extratriedu v animácii, ale výborné sú aj jeho experimentálne filmy, čerpajúce z klasickej grotesky.

Čo nového prináša tohtoročný štvrtý ročník Cinematik a ako si predstavujete jeho ďalší vývoj ?

Nového nie je až tak veľa, pokračujeme v snahe naplniť ciel, ktorý sme niekoľkokrát deklarovali – zlepšovať kvalitu festivalu . Rozhodne nechceme festival rozširovať. Pre mňa je ideálny stav premietnuť 5 kvalitných filmov, pokiaľ možno premiér a pozvať k nim hostí, ktorí ich prídu predstaviť. A to všetko poprekladať koncertmi, výstavami, seminármi, ale rozhodne tiež nesmieme zanedbávať ležanie vo výbornej termálnej vode piešťanských kúpeľov.

Po dvoch rokoch sa opäť predstavíte aj ako režisér. Na festivale bude mať premiéru vás 60 minútový dokument Hostia o Karpatských Nemcoch. Čím vás osobitne zaujala táto téma a prečo ?

Hlavný dôvod je, že to je výborná téma, ktorá obsahuje veľa zvratov a dramatičnosti a dodnes sa o nej vo všeobecnosti veľa nevie. Nemci prichádzali na územie dnešného Slovenska vo vlnách už od prelomu prvého a druhého tisícročia, výrazne sa podieľali na kultivácii a ekonomickom rozvoji krajiny, zakladali mestá (a prinášali tak ducha slobody), aby ich nakoniec zmietli besy boja medzi dvomi najväčšími gangstermi 20. storočia – Hitlerom a Stalinom. Pred 2. svetovou vojnou bolo na Slovensku 140 000 Nemcov, dnes ani nie 5000. A určitú rolu možno hralo tiež to, že moji prapredkovia boli Nemci, ktorí prišli do Španej doliny niekedy okolo 16. storočia.

Zdá sa, že Jánošík ani vám nedá pokoj, lebo očakávanú premiéru najnovšieho filmu predbehol komiks Jánošík s vašim textom. Ako vy interpretujete jeho legendu ?

Predovšetkým komiks „Jánošík – Ako sa Jurko stal zbojníckym kapitánom„ vznikol dávno pred tým, ako scenár hraného filmu, ktorý prichádza do kín. Čo sa týka interpretácie legendy, myslím, že v žánri, ako je komiks pre deti od 6 do 66 rokov, sa ani trochu nedá byť vážny. Na jednej strane je celé historické pozadie založené na dochovaných faktoch (Jurko ako vojak kuruckej armády, posledná bitka kurucov pri Trenčíne, Jurko ako vojak cisárskej armády, stretnutie a vyslobodenie Tomáša Uhorčíka z väzenia na zámku v Bytčii), ale je v ňom aj množstvo motívov z legiend (postavička víly – Jurkovej ochrankyne). My (Peter Stankovič – autor ilustrácií a ja) ale máme Jurka radi a chceli sme, aby ho mali radi aj čitatelia komiksu. Verím, že sa nám to podarilo.

Pripravila: Emília Kincelová

Foto: Marek Szold

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.