Film Modrou cestou je zasadený do veľmi aktuálneho kontextu: Brazília starne čoraz rýchlejšie, pričom takmer 11 percent populácie má už viac ako 65 rokov. Hoci demografický posun v tejto krajine ešte nedosiahol rozsahu európskych krajín, pôrodnosť v najväčšej krajine Latinskej Ameriky, ktorá sa pohybuje okolo 1,6 dieťaťa na ženu, je v súčasnosti na historickom minime. Zatiaľ čo je na mnohých miestach stále bežné, že sa deti starajú o svojich rodičov a starých rodičov, čoraz častejšie sa vynára otázka, ako sa v budúcnosti vysporiadať so starnúcou populáciou. Vo svojom štvrtom celovečernom filme ponúka režisér Gabriel Mascaro na túto otázku pomerne pesimistickú odpoveď a predstavuje nám satirickú dystopiu, v ktorej veková diskriminácia dosiahla novú úroveň.

Život už toho starším ľuďom veľa neprinesie – v podobnom duchu aspoň zmýšľa brazílska vláda, ktorá zavádza systém odsúvajúci dôchodcov na úroveň druhoradých občanov. Sú zverení do starostlivosti svojich detí a potrebujú ich povolenie na oficiálne záležitosti alebo cesty. Ak opustia svoje okolie, riskujú, že ich späť odvezú na tento účel špecializované zložky. Nakoniecsú nútení presťahovať sa do takzvanej „kolónie“ - komunity dôchodcov izolovanej od zvyšku spoločnosti. Tereza (Denise Weinberg), ktorá práve odišla do dôchodku, sa odmieta daným spôsobom „dôstojne rozlúčiť“ so svojím životom. Rozhodne sa utiecť, aby si splnila svoj sen...

Hoci Gabriel Mascaro predkladá rozmanitú paletu tém, dejová štruktúra jeho najnovšieho filmu pripomína predovšetkým road movie – len s loďou namiesto auta a riekou namiesto cesty. Začlenené sú typické motívy žánru, ako napríklad Terezino hľadanie slobody, stretnutia s rôznymi indivíduami, ktorí ju konfrontujú svojimi úvahami o živote, a vytúžený cieľ, ktorý sa, samozrejme, ukáže menej dôležitým ako samotná cesta. Keď zhora vidíme, ako sa tropické vody kľukatia džungľou, alebo keď sa kamera kĺže tesne nad hladinou a sleduje rieku a po nej pľujúcu loď, Mascarovi sa darí zachytiť genius loci prastarej krajiny a jej prirodzených farieb a svetla, ako aj surrealistického dojmu z prostredia bez prepracovaných kulís alebo CGI trikov: niekoľko scén s výraznými rekvizitami, soundtrack Mema Guerra pripomínajúci Vangelisovho Blade Runnera (1982) a zmienka o miestach, buď značne vzdialených od amazonskej oblasti, ktorou Tereza cestuje, či foneticky pozmenených, alebo rovno vôbec neexistujúcich, sú dostatočné.

Striedanie prirodzeného a neónového svetla zahaľuje svet do snového závoja a prispieva k celkovo melancholickej atmosfére, ktorá korešponduje s témou filmu. Trochu tak zamrzí, že sa Mascaro nikdy úplne nezbaví tendencie budovať svoje obrazy a scény okolo príliš zjavných metafor. Víťaz Strieborného medveďa z Berlinale 2025 sa však vyhýba nadmernému kriku a slzám (snáď s výnimkou občasných chvíľ úľavy alebo eufórie). Zatiaľ čo máme do činenia s neľudským svetom, oná neľudskosť sa javí ako ležérna, prejavovaná suchými poznámkami alebo nonšalantnými dodatkami. Snímka Modrou cestou žije a dýcha aj vďaka svojej hlavnej herečke Denise Weinberg, síce uznávanej vo svojej domovine, ale v zahraničí skôr menej známej. Šesťdesiatdeväťročná herečka stvárňuje Terezu ako obdivuhodne vzdorovitú a životom naplnenú ženu, ktorá nachádza excentrického spoločníka v takmer nerozpoznateľnom Rodrigovi Santorovi.

Modrou cestou predkladá tému starnutia v dystopickej budúcnosti bez toho, aby sa uchyľovalo k prílišnému moralizovaniu. Kombináciou vizuálnej jednoduchosti a emocionálnej ambivalencie podnecuje k zamysleniu sa nad dôstojnosťou, slobodou a postavením starších ľudí v spoločnosti. Trvalý dojem zanecháva nie prostredníctvom vypätej drámy, ale práve svojím umierneným a decentným spôsobom, ako aj prostredníctvom otázok, ktoré nastoľuje.

Modrou cestou (O Último Azul/The Blue Trail), Brazília, Mexiko, Holandsko, Čile, 2025
Dĺžka: 85 minút
Réžia Gabriel Mascaro
Scenár Gabriel Mascaro
Kamera: Guillermo Garza
Hudba: Memo Guerra
Strih: Omar Guzmán, Sebastián Sepúlveda
Produkcia: Rachel Ellis
Hrajú: Denise Weinberg, Rodrigo Santoro, Miriam Socarras, Clarissa Pinheiro, Rosa Malagueta, Heitor Lóris
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 18. decembra 2025
Foto: Film Europe