Od filmu Chudiatko delí Očný zub štrnásť rokov a zdá sa, že téma nezrelosti, či nedospelosti prekonala vo filmoch režiséra Yorgosa Lanthimosa zaujímavý vývoj. Kým v Očnom zube sledujeme rodinu v izolácii, garantovanej otcom, patriarchom, dôsledne udržujúcom svojich troch potomkov, dve dcéry a syna v stave vynútenej poslušnosti, ktorá má za následok ich bizarnú retardáciu, v Zabití posvätného jeleňa je šestnásťročný Martin, excelentne zosobnený Barry Keoghanom, „pustený z reťaze“ a slobodne terorizuje bezmocnú rodinu svojich dobrodincov s neomylným inštinktom hravého likvidátora. V Chudiatku je už Bella umelo stvoreným homunkulom s mozgom nenarodeného dieťaťa. Ten jej po smrti voperoval doktor Baxter a Bella v celej škále excentrického chovania predvádza svoje spektakulárne kúsky neovládateľného pseudodieťaťa.

Už v úvode sme svedkami edukačného surrealizmu, v duchu ktorého je formovaná trojica dokonale izolovaných potomkov. Kdesi v kúpeľni počúvajú lekciu z pásky. Obsahuje explikácie jednotlivých slov. Je zrejmé, že ich významy sú nezmyslami. More je kožené kreslo s drevenými nohami, také, aké je v obývačke. Podobné vysvetlenie nasleduje so slovami diaľnica alebo brokovnica. Rovnaký charakter má i poučenie z geometrie. Dom, kde rodina žije vyzerá blahobytne, majú veľkú záhradu s bazénom a pohyb po vyhradenom území vyvoláva zdanie normálnosti. Tieto záchvevy však striedajú podivné výkony dospelých detí. Jedna z dcér nožnicami strihá gumenú bábiku a náruživo pri tom vrieska. Disciplinovane nastupujú na večeru a otec vyhlasuje víťaza súťaže. Má právo zvoliť večerný program pre celú rodinu. Rozhodne sa sledovať kolektívne rodinné video.

Otec vezie domov mladú ženu so zakrytými očami. Volá sa Christine a jej prítomnosť je zjavná. Bez slova s ňou v posteli súloží syn. Potom sa v obývačke koná nakrúcanie na video. Christine na večeru neostane, aj keď sú hamburgery. Tie by si aj dala, ale otec ju odváža preč a podáva jej „honorár“. Pracuje ako ostraha v  podniku, kam evidentne do práce každý deň jazdí otec autom. Dokonale mystifikuje spolupracovníka. Tvrdí, že manželka je na vozíku a nikam nechce chodiť, ani prijímať návštevy. O deťoch nepadne ani slovo. Otec dôsledne buduje psychologický systém, zabraňujúci úniku. Príde s hrozbou, ktorá ich má viesť k ostražitosti, lebo netvor má pazúry a neštíti sa ničoho. Preto je lepšie sa zdržovať radšej vo vnútri. Tým krvilačným útočníkom je mačka. Dobrým odstrašujúcim signálom je štekot a tak si to poctivo nacvičujú a mačku, ktorá sa na záhrade zjaví odvážne zlikvidujú.

Pri večeri sa bavia o tom, kedy je dieťa pripravené opustiť dom rodičov. Odpovedajú správne, keď mu vypadne očný zub. Odísť sa môže jedine autom a šoférovať môže dieťa až vtedy, keď mu vyrastie nový očný zub. Lekciu z biológie a telovedy zakončí otázka jednej z dcér. Pýta sa, čo je to kunda. „Je to veľká lampa. Vypne sa a zem ostane bez svetla.“ Podivné okolnosti izolácie však postupne dospievajú ku vzdoru. Jedna z dcér si vyrazí činkou zub a ukryje sa do otcovho auta. Ráno síce zastane v areáli továrne, kde pracuje, ale v kufri sa nič nehne. Únik je tak len ďalšou chimérou. Asi môžeme zmysel tohto príbehu vidieť v snahe artikulovať myšlienku o dôsledkoch nejakého druhu sebavedome nastoleného patriarchátu, keď otec jednoducho cíti moc a potrebu vytvoriť realitu, ktorú ovláda. Určuje jej pravidlá a logiku podľa vlastných vyšinutých predstáv. Svojím deťom zabezpečí bývanie, stravu i vzdelanie, stará sa o ich bezpečnosť. Aj tak to ale nestačí. Každý systém totálneho ovládnutia nakoniec zlyháva.

Ale o nejaký zámer do hodnotenia a odsúdenia istého rodinného a spoločenského modelu Lanthimosovi s najväčšou pravdepodobnosťou nešlo. Vytvoril herné pole pre voľný prienik vlastnej imaginácie, určenej len rámcovo situáciou izolácie a ovládnutia, bez akýchkoľvek ďalších presahov do úrovní psychologických, sociologických alebo kultúrnych. Fabuluje a pohráva sa s predstavami o tom, aké vzťahy môžu medzi súrodencami v takejto situácii vznikať, čím ich otec môže motivovať alebo trestať. Nezaoberá sa jeho motiváciou, príčinami, alebo dôsledkami. Predostiera divákom ilúziu možného, ruší logiku pravdepodobnosti a názorne demonštruje, že odohrať sa môže úplne všetko. Odbúrava hranice racionality a otvára priestor pre prúd iracionality. Otec vytvára a buduje nový poriadok a všetko, čím ho napĺňa, sú atribúty, vzdialene pripomínajúce pravidlá vonkajšieho sveta. Ten podľa neho pravdepodobne stratil nárok na jeho uznanie. Preto sa rozhodol svoje deti od neho izolovať.

Nejde samozrejme len o nezáväznú hru. Rýchlo si pri takejto interpretácii spomenieme na všetky režimy a systémy, ktoré boli odhodlané takéto nové svety a poriadky v mene láskavej ochrany a spravodlivosti pre všetkých realizovať a donútiť celé národy chovať sa podľa predstáv šialencov. Tak trochu je tento Lanthimosov film reversom všetkým tyranom s fantáziou a kreatívnym pátosom, s ktorým vládli a sputnávali duše a telá svojich poddaných, synov i dcér.

Očný zub (Kynodontas), Grécko, 2009
Dĺžka: 94 minút
Réžia: Yorgos Lanthimos
Scenár: Yorgos Lanthimos, Efthymis Filippou
Kamera: Thimios Bakatakis
Hrajú: Christos Stergioglou, Michele Valley, Angeliki Papoulia, Mary Tsoni, Hristos Passalis, Alexander Voulgaris, Anna Kalaitzidou, Steve Krikris
Strih: Yorgos Mavropsaridis
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 6. novembra 2025
Foto: ČSFD cz.