Snímka Napoleon režisérskej legendy Ridleyho Scotta, maliara strieborného plátna, podľa všetkých očakávaní opäť sebavedomo predstaví tie najefektívnejšie naratívne spôsoby, ako stvárniť atraktívnu historickú látku do atmosférickej, priam hmatateľne sugestívnej filmovej podoby. Keďže väčšina tvorcov po režisérovom Gladiátorovi (2000) musí chtiac-nechtiac priznať, že bez inšpirácie jeho režijným rukopisom a do drobných detailov prepracovaným dôrazom na vizuálnu stránku by sa vo vlastných filmových náhľadoch do histórie veľmi dopredu nepohla, dá sa pre budúcnosť očakávať, že aj jeho najnovšie dielo si určite nájde značný počet štylistických následníkov, či napodobovateľov. Historici si síce trochu zahromžia, keď uvidia, že niektoré z životopisných a dobových faktov „padli“ pri realizácií na fronte s tvorivými možnosťami umeleckej licencie...

Príbeh vojenského veliteľa Napoleona Bonaparte (uhrančivý Joaquin Phoenix), ktorý má na svedomí 61 bitiek, tisícky mŕtvych na súperovej, či vlastnej strane, stal sa francúzskym cisárom a v knihách popisujúcich psychoanalytické diagnózy má pod svojím menom označený jeden konkrétny a rozhodne nie nezávažný komplex, bol už do filmovej podoby pretavený na desiatky rôznych spôsobov. Niekedy historicky verne, inokedy skôr voľnejšie, niekedy ako človek z mäsa a kostí, inokedy mrazivo všeobecne platný symbol. Každopádne, jedná sa o fascinujúcu postavu nabádajúcu tvorcov určitého špecifického zamerania k dôkladnému preskúmaniu, či už jeho vojenských, vzťahových, psychologických motivácií. Pričom nikdy nie je na škodu interpretovať jeho vplyv na masy, charizmatickú osobnosť, s patologicky deštruktívnymi rysmi, prípadne ho prirovnať k iným nielen dobovým vodcovským postavám a tyranom. Veď Ridley Scott už neraz vo svojej tvorbe dokázal skrz dobovú tematiku skritizovať problematické charakteristiky súčasnej politickej scény. Je preto naivné myslieť si, že sa o niečo podobné nepokúsil aj tento raz.

Určitú skepsu a premýšľavosť aktuálne osemdesiatšesťročného režiséra je poznať najmä z často tŕpne posmešných, jemne cynických gest problematického protagonistu, kde trojica Francúzsko – Josephine (vynikajúca Vanessa Kirby) – armáda nadobúda ambivalentné hodnotové prívlastky. Z predchádzajúcich interpretácií Napoleonovho života Scottova vízia určite neunikne kritickému porovnávaniu s legendárnou nemou (a hlavne päť a pol hodinovou) snímkou Abela Gancea z roku 1927, či s monumentálnou štvordielnou filmovou sériou Vojna a mier Sergeja Bondarčuka z rokov 1966-1967. Pre Ridleyho Scotta je však zdanlivo konvenčné spracovanie Bonaparteho curriculum vitae šancou vrátiť sa k úplným, naratívne minimalistickým tvorivým prístupom svojho filmového debutu Súperi (1977), avšak s rozpočtom a monumentálnou šírkou záberu, ktorú si mohol dovoliť až neskôr po úspechu už spomínaného Gladiátora.

Scenár Davida Scarpa núka divákovi nevyhnutný prológ zaoberajúci sa Francúzskou revolúciou a jej dopadmi na kľúčové postavy príbehu. Kým sa vtedy ešte mladý armádny dôstojník nezúčastnene prizerá efektivite, s akou sa dá využiť ostrá čepeľ gilotíny, uväznená aristokratka Josephine nemilosrdne získava potrebný background pre viac než len skeptické vnímanie nadchádzajúcich politických zvratov a vlastnej súkromnej intimity. Zoznamovanie sa, pozvoľné budovanie vzťahu, manželské peripetie, nemožnosť splodiť toľko očakávaného potomka a politického následníka, či ich vplyv na čoraz ambicióznejšie útoky na fronte – presne to reprezentuje emocionálne jadro Scottovho filmu. Toxická závislosť jedného v páre na druhom. Deštruktivita sexuálnych a emocionálnych túžob, strašiacich na pozadí jeho matkou a jej predchádzajúcim, v priebehu revolúcie popraveným manželom... Niekedy sadistické manipulovanie s partnerom, inokedy masochistické znášanie jeho vrtochov a mocenská zámena rolí. Neschopnosť byť tu a teraz v znesiteľnom partnerskom spojení a zároveň bolestne znášaná vzájomná odluka, keď zaúčinkuje neodolateľné vábenie vojenských povinností preňho a milostných záletov pre ňu.

Z vojnových ťažení problematického protagonistu sa do popredia dostáva šesť kľúčových bitiek, pútavo preverujúcich Napoleonove strategické schopnosti. Pomer úspechov a neúspechov však zámerne skresáva „obdivný“ pohľad na titulnú postavu, znáša ho z pomyselného piedestálu na pevnejšiu zem a v kontraste s osobnostnou výnimočnosťou dáva väčší priestor pre ľudskú všednosť, možno až trápne všeľudské nedokonalosti. Napoleonov nízky vzrast, ktorý si vraj navonok kompenzoval v rôznych životných sférach, vo filme nadobúda viacero významových vrstiev a konotácií. Protiváhu k úspešným bitkám reprezentuje kríza v manželskej spálni. Posadnutosť s akou Bonaparte pristupuje k tajným, priam zbožšteným zákutiam tela Josephine, s úmyslom prekonať vlastnú nereflektovanú impotenciu, aby sa konečne odhodlal „plodiť“, nie je nepodobná tomu, keď v Súperoch - taktiež sa odohrávajúcich v období napoleonských vojen - Gabriel Feraud Harveyho Keitela fanaticky opakovane vyzýval na súboj cti na život a na smrť Armanda d'Huberta Keitha Carradinea bez toho, žeby si ktokoľvek z nich vôbec pamätal zdôvodnenie ich sporu.

Aj keď aktuálne kritiky občas vyčítajú scenáru nedostatok politického kontextu v prípade vybraných bitiek, určitú skratkovitosť v charakterizácií postáv a zdanlivú náhodnosť prebiehajúcich udalostí od zvratu k zvratu – a odvolávajú sa na očakávaný štyri hodiny desať minúť trvajúci režisérsky zostrih pre streamovaciu platformu Apple TV – zdajú sa byť skôr predčasne publikovaným výrazom pohodlnosti súčasného diváka. Vzťah ústredného manželského páru je komplexný, plnokrvne uveriteľný, miešajúci nezdravú manipuláciu, psychické aj fyzické násilie so štipkou niečoho ťažko definovateľného, čo by nakoniec mohla byť aj láska. Ridley Scott však po rokoch viac naznačuje, akoby všetky potrebné informácie pre dej publiku podsúval priamo pod nos. Vyžaduje pozorne vnímajúceho diváka, čo si videné aj započuté dokáže spojiť dokopy sám bez nadbytočných formálnych barličiek – naratívny rys spoločný s jeho režijným debutom a vôbec prvou, menej producentsky kompromisnou fázou tvorby. Hluchšie miesta v deji sú, samozrejme, vinou skrátenia prítomné tiež. Súvisia včak skôr s politickými intrigami mužov pri moci, čo by svojho ambiciózneho generála radi zneužili na dosiahnutie vlastných plánov, než sa sám „vyšplhá“ po ich chrbtoch do čela dobového Francúzska. Tieto scény sem-tam pôsobia dojmom dialogickej „vaty“ vhodnejšej skôr pre potreby televíznej minisérie...

Vo chvíľach, keď sa do popredia dostáva ústredný manželský pár, Joaquin Phoenix s Vanessou Kirby herecky bez zaváhania ženú príbeh vpred tým najpútavejším možným spôsobom. Aby sa to absentujúce v nehe – a v prípade režiséra aj v rámci jeho prekvapivého minimalizmu – drasticky vykompenzovalo vo fascinujúco kameramanom Dariuszom Wolskim nasnímaných davových a bojových scénach s nádhernou hudbou Martina Phippsa, kde nie sú výprava Arthura Maxa, dobové kostýmy Davida Crossmana a Janty Yates iba pastvou pre oči, ale v drobných detailoch si žijú vlastným životom s náznakmi skrytých samostatných mikropríbehov. Napoleon nie je Scottovým majstrovským dielom, no tiež ani prázdnou žánrovou výplňou v rámci jeho filmografie. Opäť dokazuje, že z výtvarného hľadiska na striebornom plátne v stvárnení historických tém nemá konkurenciu. A ako rozprávač je tento raz takmer rovnako nekompromisný, ako vo svojich raných rokoch. Čím však zároveň riskuje, že publikum rozdelí možno do viacerých nezmieriteľných táborov.

Napoleon, USA ,Veľká Británia, 2023,
Dĺžka: 158 min (režisérsky strih: 270 min)
Réžia: Ridley Scott
Scenár: David Scarpa
Kamera: Dariusz Wolski
Hudba: Martin Phipps
Strih: Sam Restivo, Claire Simpson
Zvuk: Michael Fentum, James Harrison, Paul Massey, William Miller
Scénografia: Arthur Max
Masky: Jana Carboni
Kostýmy: Janty Yates
Produkcia: Mark Huffam, Ridley Scott, Kevin J. Walsh
Hrajú: Joaquin Phoenix, Vanessa Kirby, Tahar Rahim, Ben Miles, Ludivine Sagnier, Matthew Needham, Rupert Everett, Paul Rhys, Catherine Walker, Youssef Kerkour, Phil Cornwell, Edouard Philipponnat, Gavin Spokes, John Hollingworth, Mark Bonnar, Anna Mawn, Davide Tucci, Sam Crane, Scott Handy, Ian McNeice, Richard McCabe, Miles Jupp, Benjamin Chivers, Cormac Hyde-Corrin, Jonathan Barnwell, Harry Taurasi, David Verrey, Edward Mercieca, Maxime Durand, Benedict Martin
Distribúcia: Itafim
Premiéra v SR: 23. novembra 2023
Foto: Itafilm