Už názov filmu určuje, čomu sa príbeh bude venovať. Telo Andrey Absolonovej, špičkovej športovkyne a následne, po úraze chrbtice a konci kariéry pornoherečky, je ústrednou „rekvizitou“, dvojzmyselným symbolom výkonu, športovej i sexuálnej performance, priťahujúcej divákov takmer rovnakou silou, túžbou po dokonalosti na dvoch úrovniach ľudskej aktivity. Vzájomne sa podporujú a často podmieňujú. Športovci a vlastne i športovkyne sa vďaka svojim telám stávajú sex symbolmi a hrdinami „národného populárneho vedomia“. Boj o telo, o jeho pozemské i nadpozemské funkcie v histórii, zvádzalo náboženstvo a rovnako je predmetom politických zápasov i dnes, a to v otázke do akej miery majú ženy právo o ňom rozhodovať, napríklad vo veci interrupcií.

Jej telo jej patrí, ona sama rozhoduje, čo sa s ním bude diať. Dospieť do tohto štádia však nie je celkom jednoduché. Na jej športovú kariéru má vplyv trénerka (Zuzana Stivínová), ona rozhoduje, čo sa s ním bude diať, podiel Andrey na jeho vlastníctve (Natália Germani) je nízky, musí sa bezpodmienečne podriadiť. Ďalšou nátlakovou skupinou je rodina a hlavne matka (Zuzana Mauréry). Projektuje do nej svoje nerealizované a všelijaké iné predstavy o tom, ako má vyzerať šťastie, krása i víťazstvo. Otec je hrdý a decentne mlčí. Sestra (Denisa Barešová) sa jej snaží vyrovnať, skoky do vody sú ich spoločným športovým osudom. Všetko ide hladko, telo podáva správne výkony a jeho majiteľka sa ho snaží držať pod kontrolou, lebo súčasťou víťazného ťaženia za metálmi, je i jeho správna váha. Tieto vektory sa občas dostanú do konfliktu, matke sa zdá, že málo je a obáva sa o zdravie jej tela, núti ju večerať, a tak sa Andrea demonštratívne napchá špagetami a hneď sa ich v bulimickom záchvate snaží vyvrátiť. Po úraze je jej telo pre trénerku nezaujímavé a rýchle ho nahradí novým. Andrea je bezradná, odrazu nie je nikým, predošlý život sa vyparil a nič už o dokonalosti jej tela a jeho výkonu neplatí. Padá voľným pádom na úroveň pracujúcej námezdnej sily. Je mladá a telo má ambície začať nový život a siahnuť si na slávu trochu inak. Zistí, že jej priateľ (Cyril Dobrý) nie je len fotograf, ale venuje sa nakrúcaniu pornofilmov. Dovedie ju pred kamery a stáva sa z nej hviezda. „Som herečka“, oznamuje so samozrejmou vážnosťou.

Príbeh tragického života reálnej Andrey Absolonovej s neobyčajnou amplitúdou víťazstiev a prehier, vrcholov a pádov, i prekvapujúcim kariérnym obratom so smutným finále, ponúkala bohatý materiál: triumf krásneho víťazného tela, keď sa zo svätice stáva padlý anjel, kurtizána, predávajúca svoje telo na trhu márnosti, ale aj všelijako inak, demonštrácia ženskej vôle, po búraní morálnych bariér a spoločenských zábran v mene slobody tela a vlastne i duše, mohla to byť akákoľvek idea, všetko by bolo zaujímavejšie, než vyprázdnená a povrchná floskula, bez minimálnej snahy čosi univerzálnejšie cez tento príbeh povedať. Zostalo pri faktoch, situáciách, ktoré sa asi takto nejako odohrali, akoby bolo mapovanie jedného života všetko, o čo sa tvorkyne snažili. Čistá kazuistika, ktorá zrejme spoliehala na to, že význam vyplynie z materiálu akosi samočinne. To sa stáva veľmi zriedka a ak tvorkyne nemajú túto širšiu a hlbšiu optiku, nič ju nenahradí. Spočíva v orchestrácii jednotlivých situácií, dialógov a vizuálov tak, aby dávali potrebný význam.

„Bezvýkladovosť“ a ídeová vyprázdnenosť sú častým príznakom nielen českých, ale aj slovenských filmov. Dôvody pre túto amputáciu zmyslu, intelektuálnu nedostatočnosť pri hľadaní jeho originálnej podoby, sú rôzne, ale najčastejšie ich pripomína nejaký druh publicistiky, kde je najdôležitejšie zobraziť a zachytiť, popísať a odovzdať. Je to recept jednoduchý a netreba príliš rozmýšľať. Nepotrebujú ho ani niektoré žánre, detektívka celkom určite. Namiesto originálnej interpretácie ženského osudu, stavajú tvorkyne Andreu do role obete, a to z banálnych a triviálnych príčin, malomeštiacka matka, ochotná dať sa od dcéry korumpovať a rezignovať na nejaké morálne výhrady voči jej novému zamestnaniu, bezohľadná trénerka, technokraticky vymieňajúca telo za telo a široké sprisahanie prostredia, odcudzujúceho verejne, ale uctievajúceho tajne všetko s čím sláva pornoherečky súvisela. A ešte zrada muža, do ktorého bola ochotná sa zamilovať. To je myslím si dosť na vcelku gýčovitý vzorec. Režisérka Natálie Císařovská sa mu snaží vyhýbať, ale vybraný smer, oplakávania „úbohej Lízy“ už diktuje vlastné podmienky. Veľa sa podarilo preklenúť slušným hereckým výkonom Natalie Germani. Jej postave rozumieme, je skôr uzavretá, sústredená na výkon, zbytočne sa nikomu nevyplakáva a nedáva svoje emócie príliš najavo. Je odvážna, chystá sa na skok a dopadne to, ako nikto nečakal.

V súvislosti s filmom Jej telo, snažiacim sa pritiahnuť divákov hlavne na hojnú prítomnosť explicitných sexuálnych scén, treba spomenúť i Fair play (2014) Andrey Sedláčkovej. Aj tu je ambiciózna matka, vnucujúca dcére, špičkovej bežkyni, anaboliká, chce aby sa dcéra dostala na Olympiádu do Los Angeles. Replikovanie vzorcov klamaných a zneužitých žien, obetí rodičovských ambícií a exploatácie bezohľadným prostredím, asi nekončí a budú napĺňané aj naďalej kašírovaným súcitom a mechanickou morálkou.

Jej telo (Her Body), Česko, Slovensko, 2023
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Natálie Císařovská
Scenár: Natálie Císařovská, Aneta Honzková
Kamera: Klára Belicová
Hudba: Aid Kid
Strih: Jan Daňhel
Zvuk: František Šec
Scénografia: Jan Pjena Novotný
Kostýmy: Petra Krčmářová
Produkcia: Viktor Schwarcz, Alena Müllerová, Katarína Krnáčová
Hrajú: Natalia Germani, Denisa Barešová, Zuzana Mauréry, Martin Finger, Cyril Dobrý, Zuzana Stivínová, Tereza Švejdová, Karolína Krézlová, Štěpán Lustyk, Jiří Rendl, Andrej Polák, Roman Polák, Jan Fanta, Lucia Čižinská, Miroslav Maršálek, Jiří Miroslav Valůšek, Martina Mrakviová
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 23. novembra 2023
Foto: Bontonfilm