Iránska diaspóra sa vo filme presadzuje stále intenzívnejšie a vytvára jeden z nových okruhov globalizujúcej sa filmovej tvorby, kde sa postupne stiera hranica medzi národnými kinematografiami a transkultúrnymi entitami. Multikultúrne spoločnosti vytvárajú priestor pre tvorbu vlastných menšín. Čerpajú námety nielen z krajín kde žijú, ale rovnako sa vyjadrujú aj k realite spoločností, ktoré opustili. Režisér Ali Abbasi, žijúci vo Švédsku, nedávno nakrútil film Svätý pavúk (2022), odohrávajúci sa v Iráne, ale kvôli tamojším pomerom ho realizoval v Jordánsku.

Zo Švédska štartoval svoju kariéru i Babak Najafi dnes sa s úspechom pohybuje aj v USA a Veľkej Británii. Jeho film Pád Londýna (2016) sme videli aj v našej distribúcii. V USA žije jedna z najznámejších postáv iránskej filmovej diaspóry fotografka a výtvarníčka Shirin Neshat. Za film Ženy bez mužov ( 2009) dostala na MFF v Benátkach Strieborného leva. V roku 2014 nakrútila svoj upíri western Sama nocou tmou ďalšia občianka USA Ana Lily Amirpour a nedávno dostala ocenenie publika na festivale v Sundance za film Persian Version Maryam Keshawarz. Vo Francúzsku žije Marjane Satrapi. Preslávila sa animovaným filmom Persepolis (2007). Vo výpočte významných zástupcov diaspóry sa dá dlho pokračovať.

Babak Jalali, iránsko-britský režisér, absolvent London Film School, autor Fremonta, sa do pozornosti svetového filmového publika dostal komédiou Radio Dreams (2016). Rozpráva v ňom príbeh iránskeho emigranta Hamida, ktorému sa zdá, že svoje spisovateľské ambície môže najlepšie realizovať v krajine snov, v Amerike. Skončí v malom provincionálnom rádiu, vysielajúcom pre iránsku menšinu a čelí nekompromisnému tlaku komerčných záujmov jeho majiteľov. Za film získal jedného z Tigrov na MFF Rotterdam. Za príbeh afganskej emigrantky Duni (Anaita Wali Zada), pracujúcej v čínskej výrobni na koláčiky šťastia, dostal Jalali Cenu za réžiu na MFF Karlove Vary. Jej malý svet napĺňa práca a úzka komunita v dielni. Nemôže spávať a sused, Afganec Salim jej prepustí schôdzku u psychiatra, na ktorú čaká už osem mesiacov od príchodu. Je mu ľúto peňazí na vlak a radšej by sa pustil na cestu po amerických prírodných parkoch. Dunia sa dostaví k psychiatrovi, doktorovi Antonimu. Ten ju podrobí vyšetreniu. Dozvieme sa, že pracovala ako tlmočníčka na základni americkej armáde. Afganistan opustila s vízom v jednom z evakuačných lietadiel. Doma ostali jej rodičia a brat. Taliban jej odkázal, že ak sa nevráti, odnesie to rodina. Jeden z kolegov nestačil odletieť a už nežije.

Je to film o samote v priestore, kde musí prežiť. Nachádza sa nejakom stave emocionálnej nehybnosti. Nevidíme žiadne prirodzené reakcie. Nedovedie ju k nim ani psychiater, vŕtajúci sa v jej minulosti. Chce od neho len tabletky na spanie. Nič viac. Nereaguje ani na jeho obdiv k vojnovým hrdinom, ani na žiadne iné impulzy. Odmieta i Salimove večerné poetické úvahy o hviezdach. Doma boli vždy na mieste, tu sú stále inde. Nerozumie ani snahám kolegyne Joanne, ktorá si hľadá partnera schôdzkami na slepo. Ušetrila by na nájomnom, keby boli dvaja. V jej izbičke niet miesta na ďalšiu posteľ. Dostane prácu po starej Číňanke, ktorá vymýšľala texty do koláčikov šťastia. Padla čelom na klávesnicu a bolo po nej.

Jalali zobrazuje prostredie, kde v podstate nevidíme žiadne americké kultúrne príznaky. Okolo sú Číňania, empatický majiteľ a jeho neempatická, pragmatická manželka. Nepáčia sa jej odchody Duni k psychiatrovi a chce, aby ju prepustil. Býva s ďalšími Afgancami, okrem Salima vidíme i rodinu s malým dieťaťom. Večeria v malej reštaurácii. Starý majiteľ sleduje v televízii akúsi dramatickú melodrámu a radí jej, aby si našla dobrého muža. Nebude musieť trčať po večeroch so starcom. Prvýkrát sa usmeje a je zrejmé, že v jej vnútri dochádza k akejsi zmene. Dunia sa rozhodne ísť v ústrety svojmu osudu.

Príbeh je zaujímavý multikultúrny variant tradičnej perzkej disciplíny, love story. Zbiehajú sa v nej úlomky, akési zbytkové alúzie na poetickú atmosféru, zosobnenú Salimom. Pomáha v podstate tragickej postave opusteného dievčaťa v cudzom svete hľadať a nájsť lásku. Tento príbeh je celkom dobre predstaviteľný v melodramatickej verzii, sprevádzaný emocionálnym nasadením. Tomu všetkému sa Jalali vyhýba v mene inej príznačnej charakteristike afganskej psyché. Tou je nepochybne hrdosť a dôstojnosť. Dunia ju reprezentuje s rozhodnou úspornosťou. Dáva najavo, že nestojí o súcit a nevykladá svoje city na požiadanie. Neprejavuje ani dojatie, ani hnev. Všetko znáša bez záchvevu. Keď po nej psychiater chce dôvody, prečo prišla práve do Ameriky, povie mu, že kľudne by mohla ísť aj do Francúzska, Nemecka, alebo na Salvador.

Režisér vkladá to tohto krúženia okolo hlavnej postavy jemné ironické detaily, spôsob, ako snaživý psychoterapeut zápasí s vrecúškom s koláčikom, je demonštráciou hry na rozdielne kultúrne levely. Rovnakú funkciu zohrá odkaz na román Jacka Londona Biely Tesák, asi jedinú a značne vzdialenú pomôcku ako sa dostať mlčanlivej a úsečnej Duni na kobylku. Snaží sa úspešne bezúspešne. Motív so sadrovým jeleňom, ktorého Dunia dostane namiesto schôdzky s potenciálnym záujemcom o jej city, je ďalšou ukážkou schopnosti pracovať nielen s iróniou, ale i nasadením distingvovanej bizarnosti.

Fremont, USA, 2023
Dĺžka: 88 minút
Réžia: Babak Jalali
Scenár: Babak Jalali, Carolina Cavalli
Kamera: Laura Valladao
Hudba: Mahmood Schricker
Strih: Babak Jalali
Zvuk: Giancarlo Rutigliano
Scénografia: Rob Riutta
Kostýmy: Caroline Sebastian
Produkcia: Marjaneh Moghimi, George Rush, Laura Wagner, Rachael Fung, Chris Martin, Sudnya Shroff
Hrajú: Anaita Wali Zada, Jeremy Allen White, Gregg Turkington, Hilda Schmelling, Avis See-tho, Siddique Ahmed, Taban Ibraz, Timur Nusratty, Divya Jakatdar, Fazil Seddiqui
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 23. novembra 2023
Foto: ASFK