Rok 1947, povojnové Benátky: Hercule Poirot (v postave si stále herecky istejší Kenneth Branagh), najslávnejší detektív sveta, si sám, no nie osamelý vychutnáva zaslúžený odpočinok a dve donášky koláčikov gondolami denne. Pred domom, ktorý práve obýva, sa síce zväčšujú rady ľudí túžiacich, aby sa zaoberal ich prípadmi. Poirotov osobný strážca Vitale Portfoglio (Riccardo Scamarcio) si s nimi však dokáže hravo poradiť zopár úspornými, presne mierenými chvatmi. Tie ani zďaleka neplatia na Ariadne Oliverovú (Tina Fey), spisovateľku detektívok s 27 hitmi z celkového počtu 30, Poirotovu starú známu, čo podľa neho vytvorila postavu akéhosi svojrázneho fínskeho vyšetrovateľa – hoci zlé jazyky tvrdia, že to Poirot sa v skutočnosti štylizuje do jeho literárnej podoby. Okamžite po príchode obviní Poirota, že trpí existenciálnou krízou, a preto by preňho bolo najlepšie, ak by ju sprevádzal na jednu plánovanú halloweensku seansu. Keby nič iné, aspoň jej pomôže odhaliť jeden profesionálne zrealizovaný podvod...

Hoci sám na duchov a posmrtný život neverí, dokonca si z podobne veriacich zvykne skôr robiť žarty, Ariadnine argumenty ho presvedčia. Miesto, kde sa seansa má uskutočniť, je polorozpadnutý, tajomný a vraj tiež prekliaty palác momentálne vo vlastníctve bývalej opernej speváčky Roweny Drakeovej (Kelly Reilly). Pôvodne bol sirotincom, ktorého zamestnanci sa o opustené deti veľmi nestarali. Ich duše akoby sa podľa majiteľkiných slov stále prechádzali chodbami paláca a čas od času uskutočnili svoju „detskú pomstu“ najmä voči lekárom a zdravotným sestrám. Nie je to tak dávno, čo v takto bezútešných podmienkach našla smrť vlastnou rukou Rowenina dcéra Alicia (Rowan Robinson). Duševne choré dievča sa vraj v neustráženej chvíli utopilo - aj keď matka je presvedčená, že jej do hrobu pomohli buď bývalí „nájomníci“ alebo, keď nie oni, tak určite niektorí z hostí pozvaných na seansu. Na zozname podozrivých je možné nájsť napríklad Olgu Seminoff (Camille Cottin), Aliciinu ošetrovateľku a bývalú pani domácu, vojnového chirurga Dr. Leslieho Ferriera (Jamie Dornan), poznačeného udalosťami druhej svetovej vojny natoľko, že často prehliada drobné zranenia alebo viditeľné príznaky chorôb, keď od neho niekto vyžaduje lekárske vyjadrenie... Bez svojho malého, priam strašidelne dospelého syna Leopolda (skvelý Jude Hill) by sotva dokázal komunikovať s väčšou skupinkou ľudí. A potom je tu ešte Aliciin bývalý priateľ Nicholas Holland (Ali Khan), ktorý ju vraj svojho času opustil, pretože preňho nebola dostatočne bohatá. Vyvolávanie duší má na starosti svetoznáme médium pani Joyce Reynoldsová (Michelle Yeoh). Poirot síce po chvíľke odhalí pár jej pomocníkov ťahajúcich za nitky za scénou v podobe maďarských vojnových utečencov, nedokáže však vysvetliť úplne každý jej predvedený trik. Keď sa mu medzi štyrmi očami zdôverí: „Videla som vraždu!“ a chvíľu na to sama príde o život, nezostáva mu nič iné, ako pripustiť, že nie úplne všetko, čo sa v paláci doposiaľ udialo, musel byť zákonite podvod...

Režisér a herecký predstaviteľ ikonického detektíva Kenneth Branagh sa po dvoch takmer shakespearovských tragédiách s Herculom Poirotom v hlavnej úlohe Vražde v Orient exprese (2017) a Smrti na Níle (2022), z ktorých druhý spomínaný bol tiež popkultúrne rafinovaným príbehom pôvodu jedných dosť svojráznych fúzov, aktuálnym Prízrakom v Benátkach náladovo vracia k svojmu úžasnému „záhrobnému“ thrilleru Zomrieť znovu z roku 1991. Hoci by sme v románovej tvorbe legendárnej kráľovnej britskej detektívky Agathy Christie prípad s uvedeným názvom hľadali márne, je nakrútený na motívy 41. knižného Poirotovho dobrodružstva Halloweensky večierok (v našich končinách známeho tiež pod názvom Videla som vraždu) z roku 1969. A tak, ako sa v predchádzajúcich branaghovských interpretáciách pôvodných textov čoraz viac začal prejavovať režisérov vlastný autorský vklad a snaha preskúmať neprebádané zákutia curriculum vitae hlavného protagonistu po svojom, Prízrak v Benátkach v štylistických odlišnostiach zachádza asi najďalej. A robí to pre niekoho trochu „kontroverzne“, pre iného však možno dosť osviežujúcim spôsobom. Záleží na rozhodnutím diváka, či inovatívny pohľad na vykreslenie titulnej postavy, predložené zápletky, zvraty a zväčša prekvapivé pointy prijme alebo nie.

Kým Vražda v Orient exprese a Smrť na Níle boli akýmisi modernými ekvivalentmi už pred tým pre strieborné plátna zadaptovaných, pravdepodobne z celej knižnej série „najvýpravnejších“ prípadov – prvý a asi najslávnejší z roku 1974 s Albertom Finneym a v réžií Sidneyho Lumeta, druhý z roku 1978 s Peterom Ustinovom a režírovaný Johnom Guillerminom – Prízrakom v Benátkach sa režisér vzpiera očakávaniu, že vo vlastnej filmovej sérií nadviaže na ďalšie ustinovovské herecké stvárnenie detektíva v Zle pod slnkom (1982) Guya Hamiltona. Prečo si však z veľkého počtu literárnych predlôh do tretice vybral práve Halloweensky večierok? V čom je komorný príbeh odohrávajúci sa medzi múrmi jedného domu, prípadne na upravenej záhrade v jeho blízkosti kdesi na anglickom vidieku taký výnimočný, žeby si nevystačil „len“ so zadaptovaním pre televízne obrazovky? Očarila tvorcov možnosť priblížiť publiku aj niektorý z neskorších, či dokonca by sa dalo povedať takmer posledných Poirotových prípadov? Porovnávanie minulých udalostí s ich vplyvom na práve sa odohrávajúcu dobovú „súčasnosť“ príbehu? Jedno je isté – po prvý raz v sérií divák netuší, kto môže byť vrah, pretože pointy predošlých Branaghových dielov boli, priznajme si to, notoricky známe...

Scenár Michaela Greena pre potreby väčšej výpravnosti presúva dej do talianskych Benátok, pripúšťa možnosť nadprirodzených vplyvov na gradovanie zápletky, v porovnaní s predlohou robí pár „rošád“ medzi postavami a vôbec s odôvodnením ich účasti v príbehu, mierne pozmení motivácie jednotlivých charakterov k činom, chronológiu zvratov a s tým aj prekvapivé rozuzlenia. Šikovne sa pohráva s tradičnými klišé filmových historiek o strašidelných domoch. Predvečer sviatku všetkých svätých a vôbec jeho tradičný zmysel ako oslavnej chvíle, kedy sa človek skrz strašidlá, duchov a zahaleniu v maskách rôznorodých monštier snaží vyrovnať s vlastnou smrteľnosťou a pominuteľnosťou svojich blízkych, prípadne čeliť v strachu sa prejavujúcim pocitom viny a zlého svedomia voči milovaným zosnulým, hrá v deji dôležitú rolu nielen pre podozrivých, obete ale aj samotného Poirota. Rovnako tak nevyhnutne sa potápajúce Benátky, ďalšia pripomienka pominuteľnosti... Prítomnosť druhej „detektívky“ v podobe postavy Ariadne Oliverovej v prekvapivom podaní komediálnej herečky Tiny Fey vnáša do príbehu určitú štylistickú, intertextovo ironickú myšlienkovú vrstvu. Veď už nielen v literárnej predlohe, ale aj iných poirotovských knižných príbehoch bola akýmsi alter egom samotnej Agathy Christie.

Všetko to s maximálnou efektivitou, gradovaním napätej neistoty a prostredníctvom šikovných náznakov dráždiacich divácku predstavivosť sleduje kamera Harisa Zambarloukosa v šerosvitných záberoch s nezvyčajnými uhlami a pohybmi kamery, povedľa pochmúrnych hudobných tónov Hildura Guðnadóttira nahrádzajúceho režisérovi už toľkokrát osvedčeného Patricka Doylea. Výprava Johna Paula Kellyho sa tento raz menej spolieha na dotvorenie prostredia CGI grafikou, ako tomu bolo minule a predminule. Dekorácie Celie Bobak a dobové kostýmy Sammyho Sheldona pomáhajú dotvoriť výtvarnú podobu snímky, aby pôsobila ešte o niečo pôsobivejšie, až priam goticky desivo v porovnaní s jej už tak dostatočne vizuálne atraktívnymi predchodcami. Čo sú možno kvality, ktorými román Halloweensky večierok v rozhlasovom prevedení ako hra pre BBC Radio premiérovo odvysielaná 30. októbra 1993, či druhá epizóda dvanástej sezóny mimoriadne populárneho britského televízneho seriálu Poirot s Davidom Suchetom z roku 2010, až v takej miere nedisponoval.

Prízrak v Benátkach je veľmi vítaným pokračovaním, mon ami. Pútavým, neopozeraným, sviežim a prekvapivo aj dosť strašidelným. Dokáže si sebavedomo obhájiť, že jednoznačne patrí do prítmia kinosály. A čo je potešiteľné, zdá sa, že pre Poirotove šedé mozgové bunky v podaní Kennetha Branagha určite nebude posledným.

Prízrak v Benátkách (A Haunting in Venice), USA, 2023
Dĺžka: 103 minút
Réžia: Kenneth Branagh
Predloha: Agatha Christie (kniha)
Scenár: Michael Green
Kamera: Haris Zambarloukos
Hudba: Hildur Guðnadóttir
Strih: Lucy Donaldson
Zvuk: Andy Nelson, Colin Nicolson
Scénografia: John Paul Kelly, Celia Bobak
Kostýmy: Sammy Sheldon Differ
Produkcia: Kenneth Branagh, Judy Hofflund, Mark Gordon
Hrajú: Kenneth Branagh, Kyle Allen, Camille Cottin, Jamie Dornan, Tina Fey, Jude Hill, Kelly Reilly, Riccardo Scamarcio, Michelle Yeoh, Emma Laird, Ali Khan, Amir El-Masry, Lorenzo Acquaviva, David Menkin, Vanessa Ifediora
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 14. septembra 2023
Foto: CinemArt SK