Film režiséra Ľubomíra Jána Slivku Andy Warhol- americký sen je o ikone moderného umenia, maliarovi a grafikovi, a vpisuje sa do kontextu hľadania a mapovania slávnych osobností, spojených so Slovenskom najrôznejšími väzbami, či už sa tu narodili, alebo odtiaľ pochádzali ich rodičia. Túto líniu úspešne začal film Dežo Hoffman – fotograf Beatles (2022) Patrika Lančariča a Laury Sivákovej- Paššovej, ocenený minulý rok ako najlepší dokument Slnkom v sieti. Je to veľmi cenný smer aj preto, že mnohí ideologickým sitom minulého režimu z najrôznejších príčin neprešli a o ich pôvode sa preto mlčalo.

O Warholovej identite sa vo filme hovorí hneď v úvode. „Nebol Slovák, bol Američan rusínskeho pôvodu“, hovorí kunsthistorička Katarína Bajcurová zo SNG. Citácia jeho výroku: Pochádzam odnikiaľ, dopĺňa zložitú krížovku jeho pôvodu. Z ďalšieho rozprávania pochopíme, že sa hlásil predovšetkým k tomu, čo v jeho živote predstavovala matka Júlia, pochádzajúca z Mikovej, dedinke na severovýchode Slovenska, 14 km od Medzilaboriec, kde dnes sídli Múzeum moderného umenia Andy Warhola. V dobe, keď sa vybrala za mužom do Ameriky patrilo toto územie do Rakúsko-Uhorska. Ondrej Warchola odišiel skôr aj preto, aby sa vyhol mobilizácii v čase vypuknutia prvej svetovej vojny. Júlia absolvovala ťažkú plavbu do Ameriky, stretli sa v New Yorku a odišli do Pittsburghu, kde sa narodil Andy ako najmladší syn. Mal dvoch starších bratov Paula a Johna. Matka, ktorej hlas, modlitbu počujeme z audiozáznamu, bola veriaca a viera hrala v živote Andyho rovnako dôležitú rolu. Svet greko-katolíckeho kostola, najmä význam a forma ikony, sa vpísala do jeho širokého inšpiračného poľa ako trvalá väzba na matku. Ovládala rusínsky folklór, veľa synovi rozprávala a spievala. Bol ako dieťa chorľavý, trpel tancom sv. Víta a trávil s ňou doma veľa času. Zdedil po nej tvorivého ducha, pracovnú disciplínu od otca, hovorí jeho synovec James Warhola, uznávaný výtvarník a ilustrátor.

Migranti, ku ktorým patrili jeho rodičia, prišli do Ameriky za lepším životom, vymenili roľnícku biedu východnej Európy za drinu v ťažkom priemysle, v oceliarniach a baniach, ale s budúcnosťou. Táto cesta nebola ľahká, s označením Hunkies, odvodený od domnelého maďarského pôvodu, sa zaradili na najspodnejšie miesto v spoločenskom rebríčku. Bratranec Ján Závacký komentuje fotografiu, ktorú im poslali z Ameriky, murované domy, pekné oblečenie a dokonca i klobúčik na hlave Júliinej sestry. Ondrej šetril trinásť rokov, aby si mohol kúpiť dom za 3200 dolárov pri plate 40 centov za hodinu. Aj to bola realita ich skromnej existencie. Sprevádza po ňom John Zavacky, priateľ z detstva. Otec umiera ako 52- ročný, v roku 1942, keď sa napil v bani závadnej vody a poškodil si žalúdok. Andy mal štrnásť rokov. Našetril synovi na vysokú školu, lebo veril, že je talentovaný a raz budú naň hrdí.

Konfrontácia dvoch generácií, rodičov a detí, je dôkazom rýchlej sociálnej mobility, podporenej ťažkou prácou, ktorá mala na rozdiel od východnej Európy, odkiaľ pochádzali, váhu a hodnotu. Andy si cez leto privyrábal si u Jamesovho otca predajom zeleniny. Jeho kresby zákazníkov presvedčili profesorov z Carnegie Mellon University, kde začal študovať. „Pochopil, že jeho umenie dokáže hovoriť za neho, vytvárať v ľuďoch emócie a spájať ich“ hovorí James.

Jeho ďalšia životná dráha smeruje z Pittsburghu, kde by ho prinajlepšom čakala kariéra učiteľa kreslenia, do New Yorku a začiatky sa odohrávajú v dobovej komercii. Tú však dokáže tvorivo využiť. Okrem dôkladného výkladu Andyho tvorby, film podáva i širší americký umelecký kontext konca 40. a 50. rokov. Ovláda ho abstraktný expresionizmus, veľké plátna a záplava farieb, čo rozhodne nebol Andyho štýl, vysvetľuje Steve Watson, spisovateľ a publicista. Ladislav Snopko dodáva, že k slovu sa dostávala skupina umelcov s ambíciou prechádzať naprieč žánrami a sprostredkovávať svet, formovaný optikou mestskej kultúry. Podstatným pre nový realizmus sa stalo revolučné gesto Marcela Duchampa, objav nájdeného už vytvoreného predmetu a jeho pretvorenie situovaním do nového priestoru.

Snímka popisuje úspešnú Warholovu kariéru, založenie štúdia Factory, kde sa nielen pracovalo, ale slúžila ako sociálny priestor, navštevovaný množstvom slávnych osobností. Imidž tichého, málovravného človeka si zachoval do konca, časom ako hviezdnu manieru, ale viac ako spôsob na uchovanie vlastnej integrity. Na jeho osude dokázali tvorcovia rozvinúť nielen zaujímavú a v mnohých detailoch objavnú biografiu, ale zároveň interpretovať účinne i dobové pozadie a podať výklad jeho umeleckej scény. V tomto ohľade má dokument aj zásluhou početných komentárov odborníkov, okrem Kataríny Bajcurovej, Daniely Mrázkovej, či Ladislava Snopka aj autora knihy o Warholovi, fotografa Ruda Prekopa , zakladateľa Warholovho múzea Michala Bycka a jeho súčasného riaditeľa Martina Cubjaka, aj nespornú edukatívnu kvalitu. Asi jedinou výhradou je dosť vzdialená odbočka k českému undergroundu a Charte 77. K Warholovi nemá príliš významné komentáre i herečka Bára Štěpánová.

Film je i dôležitým odkazom k histórii migrácie pred prvou i druhou svetovou vojnou a všetkému, čo pracovitým a odhodlaným malým ľuďom z východnej Európy ponúkol americký sen, vykreslený realisticky, bez zbytočného pátosu a hlavne pravdivo.

Andy Warhol – americký sen (Andy Warhol – The American Dream), Slovensko, 2023
Dĺžka: 90 minút (Televízna verzia: 2x55 minút)
Réžia: Ľubomír Ján Slivka
Hrajú: Andy Warhol
Distribúcia: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 14. septembra 2023
Foto: ČSFD cz. a archív