Indiana Jones a Nástroj osudu (Indiana Jones and the Dial of Destiny)
Návrat slávneho filmového archeológa a definitívne uzavretie hviezdnej ságy, aj na to lákal piaty diel Indianu Jones s názvom Indiana Jones a Nástroj osudu. Už prvé ohlasy z Cannes, ktoré prišli viac než mesiac pred oficiálnou premiérou, však naznačovali, že niektoré série by sa nemuseli vracať a že Hollywood je zbytočne posadnutý vŕtaním sa v minulosti miesto sústredenia sa na budúcnosť. Je na nich teda niečo pravdy, alebo je realita trochu komplikovanejšia?
V skutočnosti sú pravdivé asi obe odpovede. Nástroj osudu totiž nie je filmom, aký si vysnívali fanúšikovia a aký sľubovala marketingová kampaň. Respektíve, nie tak celkom. Nejde však ani o pohromu a divák odchovaný na dobrodružstvách tejto postavy, tak môže byť v konečnom dôsledku spokojný. Pokiaľ teda pristúpi na pravidlá hry a akceptuje fakt, že titulný charakter je vlastne reliktom minulostia najväčšiu slávu, ktorú zažíval v osemdesiatych rokoch predošlého storočia, už nemá ako napodobniť. Na tom už totiž narazila nejedna legendárna značka a kým štvorka spred dekády a pol to ešte dokázala zakrývať, päťka to má zase o niečo ťažšie.
Jadro zápletky sa odohráva dvanásť rokov po udalostiach Kráľovstva krištáľovej lebky. Konkrétne sa píše rok 1969 - Amerika rieši popri vojne vo Vietname i pristátie na Mesiaci, čo predstavuje atraktívne, hoc len málo využité zasadenie pre nového Indyho dobrodružstvo. Ten však už nie tým čo býval a vo svojom byte prežíva úplne sám, staroba sa ňom prejavuje čoraz viac a pomaly ho chcú vytlačiť do dôchodku aj z univerzity, kde vyučuje k histórii čoraz apatickejších študentov. Doba sa skrátka zmenila, no udalosti uvedie do pohybu znovustretnutie s krstnou dcérou Helenou (Phoebe Waller-Bridge) pátrajúcou po jemu dobre známom a údajne mocnom prastarom mechanizme z Antikytéry. A hoci Indy podľa vlastných slov neverí na mágiu, nakoniec sa s ňou rozhodne i navzdory diametrálne odlišným motiváciám spojiť sily.
Piaty Indiana Jones, ktorý je inak s 154 minútami jasne najdlhším dobrodružstvom tohto archeológa alias vykrádača hrobiek, možno v podstate rozdeliť na tri časti. Prvou je prológ, ktorý sa vracia ku koncu druhej svetovej vojny a slúži ako odrazový mostík pre neskoršie dianie. Nejednému divákovi pripomenie svojou výstavbou úvod k Poslednej krížovej výprave a to so všetkým dobrým či zlým. Ako nástup hrdinu na scénu totiž funguje, predstavuje i slušne digitálne omladeného Harrisona Forda, no rovnako sa dopúšťa menšieho prešlapu, kde nejde úplne nevidieť, že trvá dlhšie než by reálne musel. A toto vlastne platí pre celý film.
Druhá časť, ktorá predstavuje jadro zápletky a pozostáva z akčných scén prekladaných pátraním po ďalšom z magických MacGuffinov, totiž ani zďaleka nedisponuje energiou pôvodných snímok. Sčasti je to na istotu hrajúcim scenárom, sčasti zase trochu rutinným vedením Jamesa Mangolda, ktorý tentokrát nahradil na režijnej stoličke legendárneho Stevena Spielberga. Ani v jednom z aspektov pritom nijak zvlášť nezlyháva, vlastnú tvár sa však snímke vtisnúť nepodarilo a vlastne ani nevidieť, že by sa o to niekto snažil. Výsledkom je tak iba slušné remeslo, no bez skutočne pamätných momentov, ktoré by sa do budúcna trochu viac citovali. A hoci má k tomu asi najbližšie jazda koňom v metre, lepšia je na tom i chladnička odolná voči nukleárnej explózii z kontroverznej štvorky.
Aby to však neznelo až tak kriticky, film aj v týchto pasážach dvíha ústredná dvojica. Stále nezlyhávajúci Harrison Ford totiž disponuje neodškriepiteľnou charizmou a hoci je cítiť, že už nemá na akčné scény (aj preto tentokrát pozostávajú prevažne z naháňačiek, či už peších alebo na rôznych prepravných prostriedkoch) , v titulnej roli je ako doma. No nečakane výborná je i Phoebe Waller-Bridge, ktorej Helena je všetko, len nie jeho verzia v sukni. To preto, že obaja predstavujú výrazné protiklady a hoci ich poháňa spoločný cieľ, disponujú odlišnými motiváciami či charakterovým prekreslením. Vzájomné interakcie tak rozhodne nepostrádajú dynamiku a vývoj ich vzťahu s postupným odhaľovaním nových informácií z Indyho života patria k najväčším highlightom Nástroja osudu.
No a potom je tu samotný záver, ktorý má predpoklady fanúšikov rozdeľovať. Znova totiž ponúka úkrok od toho, čo sa očakáva od filmu s Indianom Jonesom a hoci to nie je nutne zle, nie každý to príjme bez výhrad. No keď už nič iné, aspoň prinúti diváka zbystriť pozornosť a nedá sa mu upierať ani veľkoleposť či vizuálna atraktivita. Dôstojné lúčenie s ikonickým hrdinom však zaisťuje až priamo nadväzujúci a emocionálne funkčný epilóg, kde sa dá iba pochváliť ako elegantne tvorcovia dokázali uzavrieť celú ságu. A toto nie je ani zďaleka samozrejmosť.
I vďaka tomu sa dá piatemu a dúfajme už poslednému Indymu prepáčiť trochu kostrbatá cesta k cieľu vrátane menej výrazných zloduchov (ako nacista Mads Mikkelsen, tak jeho poskok s tvárou Boyda Holbrooka). Raz za čas je skrátka príjemné zaspomínať si na staré časy v novom balení, pôvodné klasiky sú však predsa len nedostihnuteľné.
Indiana Jones a Nástroj osudu (Indiana Jones and the Dial of Destiny), USA, 2023
Dĺžka: 154 minút
Réžia: James Mangold
Scenár: James Mangold, David Koepp, Jez Butterworth, John-Henry Butterworth
Kamera: Phedon Papamichael
Strih: Andrew Buckland, Michael McCusker, Dirk Westervelt
Zvuk: Donald Sylvester, Gary Rydstrom, Paul Massey, David Giammarco
Scénografia: Adam Stockhausen, Anna Pinnock
Masky: Karen Cohen, Frances Hannon, Bill Corso, Chiara Ugolini, Sarah Nuth
Kostýmy: Joanna Johnston
Hudba: John Williams
Produkcia: Kathleen Kennedy, Frank Marshall, Simon Emanuel
Hrajú: Harrison Ford, Phoebe Waller-Bridge, Mads Mikkelsen, Antonio Banderas, Boyd Holbrook, Toby Jones, John Rhys-Davies, Thomas Kretschmann, Shaunette Renée Wilson, Corrado Invernizzi, Nasser Memarzia, Olivier Richters, Mark Killeen, Alaa Safi, Martin McDougall, Jill Winternitz, Alton Fitzgerald White
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 29. júna 2023
Foto: CinemArt SK