Adolf Hitler sa stal ultimátnym obrazom ľudského zla 20. storočia. Poznámky k Hitlerovi, dokument založený na knihe Sebastiana Haffnera z roku 1978, si to uvedomuje. Avšak mytológia a fascinácia okolo Hitlera naďalej pretrváva. V úvode je povedané, že skôr než na sprostredkovanie dávno známych informácií sa dokument zameriava na okolnosti kultivácie tohto mýtu a jeho vnímania dnes. Nedokáže však úplne uniknúť z tejto pasce. Ale to by sme predbiehali. Haffner žil v Berlíne počas vzostupu Hitlera a NSDAP, pričom v roku 1938 emigroval do Veľkej Británie. Z prvej ruky mal teda možnosť zažiť začiatky Hitlerovho populizmu, demagógie a budovania kultu osobnosti.

Režisérmi dokumentu sú manželia Michael Tucker a Petra Epperlein, pričom Eppperlain sa zhostila aj role rozprávača. Vo filme sa objavuje niekoľko historikov zaoberajúcich sa holokaustom ako napríklad Saul Friedländer, Yehuda Bauer a Deborah Lipstadt, ako aj spisovatelia Martin Amis a Francine Prose, ktorí rôznymi spôsobmi interpretujú aspekty persony Hitlera a tragédie nacistického obdobia. Prostredníctvom poľského archeológa Wojciecha Mazureka nám film poskytuje bližší pohľad na nacistické zločiny, napríklad v Sobibore. Eppelrein a Tutcker prechádzajú Hitlerovou biografiou a prestrihávajú ju s rozhovormi so skupinkou odborníkov, akademikov a psychológov, odkrývajú rôzne podoby propagandy, lží, špekulácií a posmrtného prikrášľovania. Skrze komparáciu s minulosťou sa Poznámky k Hitlerovi vyjadrujú k súčasnému stavu krajnej pravice – doma i v zahraničí. Vo všetkých prípadoch je pritom zaujímavá tendencia propagovania konkrétnych nacistických myšlienok bez explicitného zmienenia Hitlera. Režiséri Tucker a Epperlein si na seba vzali neľahkú úlohu, a to odkryť potrebu fašistu po mýtizovaní bez toho, aby ho v tomto procese mýtizovali oni sami.

Čo snímke nemožno uprieť je zaujímavé spracovanie s častokrát pomerne agresívnou, ale aj hravou vizuálnou stránkou využívajúcou rôznorodé formy animácie a koláže bez toho, aby pôsobila nesúrodo. Dokument vo svojom ekletickom charaktere mieša hovoriace hlavy s filmovými scénami, archívnymi zábermi, ako aj návštevami historických pamiatok. Zábery Epperleinovej s klapkou alebo mikrofónom v obraze, hlas Tuckera, ktorý kladie otázky subjektom evokujú dojem, akoby sme boli prítomní pri nakrúcaní samotného filmu. Podstatná časť dokumentu je strávená s notorickým popieračom holokaustu Davidom Irvingom, ktorý v snímke pôsobí ako sprievodca v koncentračnom tábore Treblinka. Je otázne, prečo bolo potrebné tak rozsiahlu časť stopáže venovať Irvingovi, ktorého meno bolo v tejto súvislosti už miliónkrát omieľané v médiách či rôznych dokumentoch. Tento problém sa vo filme netýka len Irvinga. Vďaka častému striedaniu rôznych odborníkov zostáva film zaujímavým, ale z faktického hľadiska skôr unavuje a otravuje než informuje. Príliš veľa času trávi recyklovaním známej ikonografie, filmových klipov (zas a raz scény z Reifenstahlovej Triumfu vôle), či familiárneho biografického a historického materiálu.

Tvorcom tak uniká hlavná premisa filmu, tj. osvetliť príčiny príťažlivosti fašizmu a hitlerovského mýtu. Navyše, pri všetkej snahe nájsť príčiny v minulosti, zabúdajú spomenúť napríklad dobové socio-ekonomické podmienky, stav povojnového Nemecka, zlyhania jednotlivých vlád a inštitúcií, ktoré viedli k prijatiu fašizmu. Na druhej strane jeden z prvých bodov na začiatku filmu hovorí, že pochopenie Hitlera nie je možné. Podľa tohto vyjadrenia je teda akékoľvek kinematografické usilovanie sa o odhalenie tajomstva tejto osobnosti zbytočným úsilím. To však nezastavilo tvorcov filmu. Všetci odborníci pritom majú nejasno v otázke „významu Hitlera“, pričom niektorí tvrdia, že je „mimo nášho chápania”. Tvorcovia sa tak snažia sústrediť viac na súčasné otázky týkajúce sa odkazu Hitlera, na globálne rozširujúci sa fenomén pravicového nacionalizmu. Dokument teda v konečnom dôsledku vyznieva (možno zámerne) skôr neuspokojivo. Autori sa dominantne sústreďujú na vytváranie rôznych asociácií a (často pochybných) paralel s Hitlerovým psychickým stavom a súčasnými demagógmi (napríklad Donald Trump) a dnešným stavom nacionalizmu.

Poznámky k Hitlerovi (The Meaning of Hitler), USA, 2020
Dĺžka: 92 minút
Réžia: Petra Epperlein, Michael Tucker
Scenár: Michael Tucker
Kamera: Michael Tucker
Strih:Michael Tucker
Produkcia: Petra Epperlein, Michael Tucker
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 4. mája 2023
Foto: Film Europe