Turnus (The Shift)

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

Nus resizeVerzie slovenskej reality sa v dokumentárnych filmoch rôznia a už z povahy svojho zamerania sa obvykle navážajú do kritických spoločenských javov. Primárne v tejto vrstve filmov ide o interpretáciu fungovania štátu a jeho systémových štruktúr, od politickej reprezentácie, cez súdnictvo, ľudskoprávnu agendu, väzenstvo, alebo stav kultúrno-historickej identity. Nakoľko tento druh reflexie zodpovedá reálnemu stavu spoločnosti a môže byť dôveryhodným zdrojom určovania jej kvalitatívnych súradníc, pomáha k poznaniu a odčítaniu širšej kultúrnej paradigmy, základného konceptu, do ktorého sa vpisujú podmienky skupinového myslenia, chovania a najrôznejšieho druhu vzájomných interakcií, je otázka pre mnohých pozorovateľov, vrátane filmových kritikov.

Dokument Turnus režiséra Jara Vojteka nás uvádza do sveta námezdných pracovných síl, odchádzajúcich do zahraničia za prácou. Sledujeme osudy Nus2 resizeslovenskej opatrovateľky v nemenovanej rakúskej dedinke, kde sa stará o poloparalyzovaného starca, ďalej sme so skupinkou remeselníkov, opravujúcich akýsi byt a nakoniec s vodičmi kamiónov.

Tvorcovia nejdú po sociológii vymedzených javov, nesnažia sa o ich plošné hodnotenie, zaujímajú ich skôr individuálne ľudské osudy. Žena v stredných rokoch podrobne popisuje svoje pracovné povinnosti i pocity, sprevádzajúce depresívnu izoláciu s umierajúcim mužom. Napriek svojmu stavu jej robí návrhy a sleduje ju cez dierku v stene, keď sa sprchuje. Starostlivo ju upcháva sadrou. Na Slovensku má dospievajúcu dcéru. Nechala ju so svojou matkou a má o jej štúdium starosti, počas rozhovoru cez skype sa ju snaží direktívne vychovávať. Je presvedčená, že by si ešte mohla niekoho nájsť, ale jej vyhliadky sú kvôli práci mizivé. Zaujímavým momentom je i rozprávanie jej klienta o tom, ako slúžil vo Wehrmachte a neskôr ako strážca v koncentračnom tábore.

Nus3 resizeOdchody za prácou je téma s dlhou históriou, vpísanou do slovenských osudov už stáročia. Začína sa kdesi u drotárov a murárov za monarchie a pokračuje medzivojnovým vysťahovalectvom. Obvykle sa pozornosť sústreďovala na mužskú líniu a ženy v nej neveľmi figurovali, aj keď slúžky migrovali rovnako usilovne, ako nám to pripomenul román Hany Lasicovej, sfilmovaný Marinou Čengel Solčanskou. Kapitola ošetrovateliek je v tomto kontexte nová a má dve protichodné roviny. Na jednej strane ponúkla znesiteľnejšie pracovné príležitosti, než napríklad ťažkú prácu v továrňach, ale na druhej vrhá nepríliš pozitívne svetlo na stav domácich pomerov. Ide veľmi často o východisko zo zložitej existenčnej situácie rodín, čeliacich odchodu matiek s deťmi. Nie je to však jediný dôvod pracovného angažmán, ale jeden z mnohých.

Nasleduje štvorica remeselníkov odkiaľsi z východného Slovenska. Dorazia do bytu, kde podľa všetkého robia rekonštrukciu a žijú v skromnom provizóriu  spoločného podnájmu a trávia voľný čas v krčmách, pri pive, cigaretách a pizze. Sú to autentické portréty plné typickej obyčajnosti, v ktorých sa mieša žoviálna otvorenosť s pokorou. Posledným Nus4 resizeobrazom je návšteva jedného zo štvorice na cintoríne. Zastane pred krížom, prežehná sa a ukrižovanému sa adresuje slovo „prepáč“. Ani veľmi nevieme, prečo sa ospravedlňuje, možno za svoju nedokonalosť a nemohúcosť realizovať čosi, čo by jeho život posunulo vyššie, bližšie ku hviezdam, ktoré tak rád ďalekohľadom pozoruje.

Tretí pohľad obracia režisér k dlhovlasému rockerovi, vodičovi kamiónu. Z jeho lásky k hudbe ostalo len príležitostné koncertovanie na parkovisku. Prežíva sklamanie z rodiny a detí. Má narodeniny a nikto z blízkych mu nepoprial všetko najlepšie, ani syn Maťko, čo je ostatne názov kapitoly. Pomýšľal aj na samovraždu, chcel si to z brehu namieriť v kamióne do večnosti. Všetci od neho čakajú len peniaze. Stretne na ceste kamaráta. Gitaristu. Najďalej bol v Maďarsku a nikdy nevidel more. Je sám. So ženami sa vysporiadal. Na zubnú protézu, ktorú by potreboval, nemá. Užije si drahý hotel pre pánov s príťažlivým dievčatami a konečne more. Amatérsky astronóm sa osamote prihovára hviezdam. Dom, kde slúžila opatrovateľka je pustý. Jeho majiteľ umrel. Ani nestihla dokončiť turnus.

Nus5 resizeFilm, v ktorom režisér využil kombinovanú dokumentárnu a hranú metódu je nesporne autentický. Vstupuje do reálnych životov a rozumieme, ako ho jeho postavy žijú. Čo mu chýba, je výraznejšia pointa. Konštatovať len ich smutný priebeh, márnu snahu otočiť čosi inde a inam, bezvýznamnosť utopenú v samote, malosti a bezvýchodnosti, je pohľad zvonku. Iste sa nevidia v roliach bezmocných stratencov, odkázaných len na úmornú prácu, krčmy a predajnú lásku prostitútok. Skóre trochu zvyšuje záver, smerujúci vyššie, než je ich tristný pozemský údel.

Každý z nich by pri troche invencie, hry s humorným alebo akýmkoľvek kontrastom, či nejakým druhom paradoxu, mohol generovať bohatší príbeh, než je jednostrunné, v podstate publicisticky ploché bolestínstvo, akokoľvek je všetko, čo zdieľame autentické. Nemáme tu akosi na výber, môžeme s hrdinami solidárne súcitiť a hlavne ich ľutovať. Takto vystavená a rétorizovaná „diagnóza“ je nefunkčná, ak teda nemala jediný cieľ, ukázať, ako nevinní ľudia trpia. Už len formulácia takéhoto záveru znie Nus6 resizeškolácky a nezrelo. Tento druh sociálnej melanchólie a alarmujúcej submisivity konvenuje tragickému životnému postoju, ktorý ktovie prečo tak neodbytne sprevádza nielen slovenské dokumenty, ale usilovne je implantovaný i do hraných filmov. Už by sme sa týmto útrpným figúram mohli odučiť a prestať so šírením imidžu východoeurópskeho nešťastia a chudoby. Nikto ho nepotrebuje. Ľudia sa chovajú pragmaticky a dokážu si pomôcť aj napriek nečinnosti politikov, čo je viac než optimistické konštatovanie. Nejde o ignoranciu témy, ide o akcenty, prostredníctvom ktorých sa o nej hovorí. Sú z registra, ktorý je už passé a posúva sa znateľne k označeniu myšlienkový výpredaj. Bolo by načase prísť s nejakou inovovanejšou a originálnejšou interpretáciou „verzie slovenskej reality“. Mení sa nám pred očami.

Turnus (The Shift), Slovensko, 2022
Dĺžka: 68 minút
Réžia: Jaroslav Vojtek
Scenár: Marek Leščák, Jaroslav Vojtek
Kamera: Tomáš Stanek, Peter Balcar, Norbert Hudec
Hudba: Michal Nejtek
Strih: Peter Harum, Maroš Šlapeta
Zvuk: Dušan Kozák
Produkcia: Ivan Ostrochovský
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 30. marca 2023
Foto: Filmtopia

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.