Hodnotiť úspešnosť filmových a seriálových remakov, ktoré si pamätáme hlavne z detstva, je ošemetná záležitosť. To, čo sa môže zdať tinedžerovi v 70. rokoch, ako vrchol omračujúcej erotiky pri sledovaní filmovej série s Angelikou, markýzou anjelov v hlavnej roli, je o pár desaťročí len úsmevnou, naivnou záležitosťou. Normalizačnú bizarnosť ozvučuje fakt, že na tieto projekcie nás zo školskej družiny vodili do popradského Domu pionierov a mládeže. Po Arséne Lupinovi sa novej verzie dostalo aj pamätnému seriálu Bella a Sebastian (1965) podľa predlohy Cécile Aubry, herečky a režisérky, ktorá seriál i nakrútila. V spomínaných 70. rokoch tvorili ikonickí zvierací hrdinovia, krásna biela fena Bella spolu s inteligentným delfínom Flipperom, v tesnom závese s levicou Elsou z filmu Volanie divočiny a dokumentárnym seriálom Prežijú rok 2000?, celý súbor zoologicko-ekologicky orientovaných náučno-zábavných dielok.

Nové pokusy o repliku úspešnosti dvojice Bella a Sebastián vznikali v poslednom desaťročí niekoľkokrát bez výraznejšieho výsledku možno aj preto, že jednoduchá predloha ďalšie možnosti skrátka neposkytuje a pokus o progresívnejší update musí zákonite uviaznuť v melodramatickom závoze dojímavých vzťahov pes-človek, rámcovaných krásnou horskou prírodou. Nie je tomu inak ani v prípade najnovšej verzie Bella a Sebastian: Nová generácia, ale predsa len sa tu objavujú ozveny angažovaných teorém z progresivistickej agendy presadzovania práv zvierat a zvýšenej citlivosti k spôsobu, akým sa k nim chováme.

Film je preto zaujímavejší v kontexte nového naratívneho diskurzu, venovaného zvieratám, ako sám osebe, lebo ide o jednoduchý príbeh malého Sebastiana (Robinson Mensah Rouanet), mestského chlapca, s ktorým si matka Cecile (Caroline Anglade) nevie rady. Po malom incidente sa matka jeho kamaráta Dmitrija rozhodne, že Seba na Korziku nevezmú. Pre Cecile to je veľká komplikácia, lebo musí na služobnú cestu do Prahy (!). Poprosí teda svoju sestru Noemi (Alice David), aby sa nezvládnuteľného chlapca ujala. Ona žije aj s matkou Corinne (Michéle Laroque) v horách, majú ovčiu farmu a po smrti otca zvažuje matka predaj, čo šetrne pred Noemi tají. Tlačí na ňu aj sused s plánmi na turistické využitie pozemkov. Sebastian teda s tichým odporom, odtrhnutý od svojich mestských kamarátov, ide k tetke a babke na farmu. Vzpiera sa statočne. K zlomu dochádza, keď sa dostane k veľkému pastierskemu psovi Belle. Patrí Gusovi (Syrus Shahidi), mladému mužovi, nápadníkovi Noemi. Chová sa k Belle hrubo, bije ju a zaviera do klietky. Sebastian sa mu postaví do cesty a medzi chlapcom a psom vzniká priateľský vzťah. Idyla netrvá dlho, babička Corinne sa rozhodne, že farmu nepredá a Gus odhalí svoj skorumpovaný a násilnícky charakter.

Inovácie spočívajú v náznakoch, v úvode vidíme novú generáciu na skateboardoch, kamera zaberie grafiti, babička lieta na paraglidingovom krídle, ale v samotnom príbehu sú to rekvizity okrajové. Seb sa skôr do minulosti vracia. Rodina má ovce v letnom košiari vysoko v horách, tak ako to kedysi bolo aj u nás, zháňali sa do dedín len na jeseň. Vidí útok vlkov na ovčie stádo a spôsoby, ako sa ich obe ženy snažia odohnať. Pastierske reálie trochu zaváňajú povrchnými rešeršami, ale to by nebol najväčší problém filmu. Tento druh projektov musí nájsť to najpôsobivejšie spojenie melodrámy a prírodnej lyriky. Prvé si žiada vysoké emocionálne nasadenie vo vytváraní vzťahov medzi postavami a najmä v ťažiskovej väzbe medzi chlapcom a psom. Tam scenár i réžia strácala dych. Dôvody mohli spočívať v nedostatku skúseností s takto disponovanými požiadavkami žánru, ale otázne bolo i typologické obsadenie jednotlivých rolí. Babička Corinne i jej dcéra, obe farmárky, žijúce v prírode, vystavené ťažkej práci s ovcami, sa skôr hodili do mestských prostredí. V žiadnom prípade to neboli prototypy zemitých a ráznych žien, schopných zvládať fyzicky náročné práce. Lepšie na tom bol film s prírodným vizuálom, ale zábery z nádherného prostredia balansovali medzi turistickým a výtvarným poňatím a ostávali akosi mimo dynamického príbehu. Zručne ho vyrozprávať, so zmyslom pre dynamiku, štruktúru a kompozíciu scén, ešte neznamená, že ho tvorcovia dokážu naplniť jasnou ideovou koncepciou. Tá je chaotická, na jednej strane z nej trčí starý romantizujúci koncept o necitlivom, pragmatickom meste a krásnej prírode, ohrozenej technologickými mechanizmami. V tomto prípade predvádza podnikavý sused Corinny stroj na zasnežovanie a na hlučných motorkách sa prírodou premávajú zásadne negatívni hrdinovia. Do výsostne pozitívneho kontextu podľa tvorcov patrí i babka s tetkou Sebastiana, zvládajúce heroicky, zjavne bez akejkoľvek pomoci všetky práce okolo oviec a kôz. Zase jeden z feministických mýtov. Akosi vypadlo z rozlišovacích kompetencií tvorcov, že pre roľníkov a pastierov bola príroda vždy súperom, od ktorého museli namáhavo dobývať všetko, čo potrebovali k životu. Žiadna idyla, ale boj s počasím a všetkým, čo do života tohto druhu patrí.

Úsmevný je pokus akosi mýtizovať stádo vlkov, sledujúcich život okolo farmy, utrpenie Belly, odmietajúcej Gusovi poslušnosť a preto vystavenej trestom. Neustále sú naokolo, čo je v realite vylúčené a svedčí o tom, že kauzu vlci si scenáristi asi nestihli dôsledne naštudovať. Na jednej strane útočia na ovce a rodinka ich musí plašiť a strieľať, na druhej sú to láskavé tvory, plniace rozprávkovú rolu v tomto nevyrovnanom a kúzla zbavenom príbehu.

Bella a Sebastian: Nová generácia (Belle et Sébastien: Nouvelle génération), Francúzsko, 2022
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Pierre Coré
Scenár: Pierre Coré, Alexandre Coffre
Kamera: Gilles Porte
Hudba: David Menke
Hrajú: Robinson Mensah Rouanet, Michèle Laroque, Alice David, Caroline Anglade, Syrus Shahidi, Aurélien Recoing, Lou Lambrecht
Produkcia: Sidonie Dumas, Clément Miserez, Matthieu Warter
Scénografia: Philippe Chiffre
Kostýmy: Marie-Laure Lasson
Distribúcia: Forum Fim
Premiéra v SR: 2. marca 2023
Foto: Forum Film