Perleťovo biele hlávky kvetov, množstvo pestrofarebnej zelene a žiarivých, v svižnom pohybe kamery sa strácajúcich farebných škvŕn a do toho harmonické melódie Valentina Hadjada. Mladí Léo (Eden Dambrine) a Rémi (Gustav De Waele) bežia cez vysoké pole kvetov tak rýchlo, že oko sotva dokáže zachytiť okolité detaily. Koniec koncov, dôležitými sú tu oni. Utečú zo spoločného úkrytu pred imaginárnou armádou, ktorú počujú len oni dvaja. Heslom dňa je hra a fantazírovanie so svojím najlepším priateľom, kým si tento čas možno bezstarostne užívať - detstvo sa ostatne končí príliš rýchlo. Avšak Léo a Rémi sú nerozluční, aj po začatí školského roku. Skoro ako bratia, aspoň takým spôsobom Léo kontruje sondujúcim otázkam svojich nových spolužiakov.

V skutočnosti je však vzájomná náklonnosť istou záhadou aj pre oboch chlapcov, dostávajú sa do veku, keď nevinná zábava pod tlakom okolia ustupuje potrebe definovať, kde končí hranica priateľstva a začína čosi viac. Blízko je film o dospievaní od relatívneho nováčika Lukasa Dhonta, ktorý nedávno vyhral Veľkú cenu poroty v Cannes za svoj uznávaný debut Dievča. V ňom sa zameral na problematiku transrodovosti. Belgičan rozpráva o intenzívnom priateľstve medzi dvoma 13-ročnými mladíkmi, ktorému hrozí nečakaný rozpad.

Lukas Dhont narába s postavami obdivuhodne citlivo, detskí herci presvedčivo zvládajú ako emocionálnejšiu polohu, tak aj dusenie citov a skrývanie bolesti za stoický múr. Svojou tematikou, ale aj chápavým, citlivým podaním Blízko do istej miery pripomína Daj mi tvoje meno. Na rozdiel od intenzívneho romantického ošiaľu panujúceho v oceňovanom filme Luca Guadagnina sme však v prípade snímky Blízko svedkami neistoty a váhania, prevládania nevysloveného, nevinných gest a zamyslených pohľadov. Dhont pre svoj film zvolil rámovanie ručnou kamerou, čo sa ukazuje ako správny krok vzhľadom na tendenciu postáv častokrát prezentovať svoje emocionálne rozpoloženie cez rýchly pohyb, počas ktorého tak kamera neopúšťa protagonistov. Najmä v prvej polovici filmu sú chlapci neustále v pohybe, ich spoločnosť pôsobí ako choreografia tanca každodennosti.

Do istej miery možno filmu vytknúť akúsi „dejovú vyprázdnenosť“ a miestami prílišné tlačenie na pílu v snahe o vyvolanie emocionálnej reakcie u diváka, pričom sa kľúčovým v tomto smere stáva využívanie hudby. Viac než na pútavý sujet kladie Blízko dôraz skôr na intenzitu emócií, ktorá presiaka cez zdanlivo bezpredmetné scény, na prvý pohľad nerozvíjajúce rozprávanie. V rámci pojednávania o danej tematike zostáva film pomerne nenásilný, dokonca sa vyznačuje istou vágnosťou, panujúcou neistotou, pre daný vek protagonistov tak typickou. Sledujeme rozkol v chovaní, postupný rozpad dlhoročného priateľstva. Léo sa pod tlakom nie príliš tolerantného okolia v podobe školskej mládeže snaží svojím rovesníkom prispôsobiť, svoje pocity skrýva, aby  zapadol do nového kolektívu. Naopak Remi zostáva svojím pocitom verný a následkom Leovej narastajúcej chladnosti trpí, zmätený a strápený sa stáva čoraz emocionálne labilnejším. Srdcom filmu je herec stvárňujúci mladého Léa. Eden Dambrine stelesňuje chlapca energicky, citlivo a s dojímavou melanchóliou. Film nesie na ramenách svojím vysoko autentickým, komplexným hereckým podaním.

Film Blizko, ktorý napísal Lukas Dhont napísal so spoluatorom Angelom Tijssensom, je intímna dráma, zameriavajúca sa na krátky okamih pred dospievaním, keď sa odohrávajú udalosti formatívne pre neskorší život a niektoré veci sa nenávratne končia. Film je pôsobivou pripomienkou skutočnosti, že pocity a činy majú vždy dôsledky nie len pre nás samých.

Blízko (Close), Belgicko, Holandsko, Francúzsko, 2022
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Lukas Dhont
Scenár: Lukas Dhont, Angelo Tijssens
Kamera: Frank van den Eeden
Hudba: Valentin Hadjadj
Strih: Alain Dessauvage
Scénografia: Eve Martin
Produkcia: Lukas Dhont, Dirk Impens, Michiel Dhont
Hrajú: Eden Dambrine, Gustav De Waele, Léa Drucker, Kevin Janssens, Émilie Dequenne, Igor van Dessel, Elodie Barthels
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 2. marca 2023
Foto: Film Europe