Melanchólia sa začína ako veľkolepá predohra, hudobne podkreslená ničím iným ako Wagnerovým „Tristanom a Izoldou“. V tomto momente Lars von Trier dáva divákovi okamžite najavo, že v stávke nie je nič menej ako koniec ľudstva, koniec existencie ako ju poznáme. V spomalenom zábere sa neznáma planéta zrazí so Zemou, nevesta sa v malebnej záhrade snaží utiecť a napriek všetkému sa nikam nedostane. Melanchólia je v istom smere vlastne typickým Tierovým dielom, zosobňuje režisérove osobné úzkosti a depresie a dopĺňa ich pre režiséra typickými čiernohumornými situáciami a medziľudskými konfliktmi. Zároveň predstavuje Melanchólia takpovediac masovejšie orientovaného Lars von Triera. Napokon, na pomery človeka, ktorý stál za Dogmou 95 a spracoval čiary nakreslené na podlahe divadelnej scény ako filmovú kulisu, sa Melanchólia skutočne zdá byť umiernenejšia a zrozumiteľnejšia.

Prvá časť Melanchólie pripomína takmer domáci záznam svadobnej hostiny. Nažltnuté zábery svadobného chaosu sú lemované absurdným humorom oslavy, ktorej protagonistami sú všetko len nie pozitívne naladená, úprimne si dôverujúca skupina ľudí. Nevesta Justine (Kirsten Dunst) sa ocitá vo svojom živle, čiže v príznakoch mániodepresívnej nálady. Jej nevypočítateľnou náladovosťou trpia všetci zúčastnení, snáď s výnimkou jej matky (Charlotte Rampling). Justine sa odmieta oddať vynúteným pretvárkam a rituálom, svadobný plánovač (Udo Kier) je z číreho hnevu na nevestu v koncoch. Archetypálne vzťahové vzorce sú narúšané a odkrývajú pozadie, na ktorom sa rozvíja druhá, podstatne odlišne ladená časť filmu. V druhej časti sa pozornosť presunie na Claire, sestru, ktorá sa silou mocou snažila naviesť svadbu na správnu trať. Claire má čoraz väčšie obavy z tajomnej planéty s názvom Melanchólia, ktorá má údajne minúť Zem v tesnej blízkosti. V narastajúcej abstrakcii sa postupne vytrácajú posledné vedľajšie postavy, obe sestry stoja proti sebe ako protiklady. Koniec Zeme, ako ju poznáme, je takmer za rohom…

Hoci sa tak Melanchólia môže zdať v porovnaní so zvyškom Trierovej tvorby „diváckejšia“, sledovať ju nie je úplne jednoduché, už len z dôvodu, že správanie jednotlivých postáv, pochádzajúcich z hornej priečky spoločenského rebríčka, je divákovi častokrát proti srsti. S tým súvisí aj rozporuplný vývoj postáv. Snímka sa vyznačuje zámernou rozpoltenosťou, istá skupina divákov bude preferovať prvú polovicu, iná zasa tonálne podstatne odlišnejšiu druhú. V druhej polovici sa ešte dodatočne kryštalizuje konflikt medzi obomi sestrami, kontrastnými postavami, ktorých protichodné postoje a nálady akoby mali stelesňovať Trierovu vlastnú rozpoltenosť. Apatická a rezignovaná Justine je pripravená na najhoršie, jej depresívne stavy pozbavené ilúzií a vôle k životu sú protikladom k starostlivosti sestry, ktorá túži mať veci pod kontrolou. Justine sa odmieta podriadiť spoločenským nárokom, Claire v nich nachádza existenciálnu oporu. Justinina melanchólia akoby privolávala rovnomennú planétu, s blížiacou sa katastrofou sa možno zmieriť iba so špecifickým pohľadom na svet. Von Trier to divákovi neuľahčuje ani z hľadiska rozuzlenia zápletky. Celý film má ďaleko od komediálneho ladenia, no von Trier inscenuje Justinine fázy a stavy častokrát pomerne ľahkovážne a občas si nájde čas aj na svojské humorné vsuvky ako napríklad opakujúci sa gag so svadobným plánovačom, ktorý si zakrýva tvár rukami zakaždým, keď stretne Justine: už sa nemôže dívať na nevestu, ktorá mu zničila prípravy.

Centrálnou pre film je teda téma „depresie“. Melanchóliu možno chápať ako obraz absolútnej rezignácie, metaforu mániodepresívneho stavu, ale aj vysporiadania sa s depresiou. Izolácia niekoľkých ľudí, zdanlivo neexistujúci vonkajší svet a neodvratnosť osudu sú všetko obrazy, ktoré danú tému podporujú. Ako do seba presne zapadajú jednotlivé prvky, najmä dve ústredné dejové línie filmu, nie je zrejmé. Zostáva v rukách diváka, aby ich interpretoval.

Melanchólia, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, 2011
Dĺžlka: 130 minút
Réžia: Lars von Trier
Scenár: Lars von Trier
Kamera: Manuel Alberto Claro
Hudba: Richard Wagner
Strih: Molly Marlene Stensgaard
Scénografia: Jette Lehmann
Masky: Linda Boije af Gennäs, Marina Ritvall
Kostýmy: Manon Rasmussen
Produkcia: Bettina Brokemper, Meta Louise Foldager Sørensen
Hrajú: Kirsten Dunst, Charlotte Gainsbourg, Kiefer Sutherland, Charlotte Rampling, Udo Kier, Alexander Skarsgård, Stellan Skarsgård, John Hurt, Jesper Christensen, Brady Corbet, Claire Miller, Katrine A. Sahlstrøm, Gary Whitaker, Peter Ekedahl, Deborah Fronko
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 23. februára 2023
Foto: ASFK