Kúsok neba predstavuje druhý celovečerný film švajčiarskeho režiséra Michaela Kocha. Podobne ako vo svojej prvotine Marija sa Koch v najnovšom projekte opäť zameriava na obraz obyčajného pracujúceho človeka, tentokrát však už nie v urbánnom prostredí, ale v odľahlej alpskej dedine, v ktorej akoby sa zastavil čas. V tomto zasadení rytmus a charakter života človeka určuje príroda. Snímka, zdanlivo nadväzujúca na tradíciu Heimatfilmov, už stihla inkasovať strieborného medveďa na Berlinale a možno ju už zhliadnuť v našich kinách.

Marco (Simon Wisler) je bezmenný muž s nejasnou minulosťou, ktorý pochádza z nížin a podstatne viac mlčí ako rozpráva. V hostinci sedí ďaleko od miestnych. Medzi ním a miestnou slobodnou mamičkou, čašníčkou a poštárkou Annou (Michèle Brand), sa vyvinie vzájomná láska, ktorá čoskoro povedie k manželstvu. Je to však naozaj láska, ktorá týchto dvoch rozdielnych ľudí spojila, alebo nejde o nič viac než o vytvorenie podporného, rodinného prostredia, do ktorého chce Anna vstúpiť najmä kvôli svojej dcére z iného vzťahu? Sú všetky gestá nežnosti a náklonnosti naozaj skutočné? A je základ pre tento vzťah skutočne dostatočne pevný v rámci archaicky pôsobiacej dedinskej komunity uprostred Álp? Keď Marcovi diagnostikujú nádor na mozgu a podstúpi operáciu, je ich manželstvo podrobené skúške – nemilosrdná choroba zásadne ovplyvňuje Marcove chovanie a kontrolu impulzov.

Michael Koch reflektuje pokojný, nikam sa nenáhliaci spôsob života alpských vrchárov vo formálnom spracovaní svojho filmu. Cez dlhé, statické zábery, ktoré sú informačne vyprázdnené, sledujeme malebný vidiek, umožňujúci miestnym ich spôsob života, zároveň však nemilosrdný vo svojej bezohľadnosti voči nim. Hoci by sa mohlo zdať, že Koch film štylizuje v istom realistickom tóne (typickom pre súčasné festivalovky) každodenné výjavy práce a vidieckeho života strieda vsuvkami spievajúceho chóru, ktorý akoby oddeľoval jednotlivé dejstvá a zároveň informoval o ich nasledujúcom smerovaní. Netreba sa však nechať pomýliť, Kúsok neba je skrz naskrz obraz predstavy, ktorá sa človeku naskytne pri pojme festivalový film. Nechýba formát 4:3, nadbytočná dĺžka záberov za hranicu ich doznenia, depresívna či fatalistická atmosféra. Až sa človeku naskytá otázka, čo by z filmu ostalo, ak by sa zredukoval na svoju fabulu a vyznačoval sa klasickejším formálnym spracovaním - som presvedčený, že daný, nie príliš komplikovaný a neokukaný príbeh, by sa dal vyrozprávať na priestore 90 minút.

Kúsok neba sa začína ako úsek zo života tvrdo pracujúcich ľudí, ktorí sú šťastní aj za to málo, čo sa ich smerom prikotúľa. Každodenné vystavovanie sa likvidovanému dobytku im pripomína vlastnú smrteľnosť a nevyhnutnosť konca. Od pomerne nevýraznej prvej tretiny sa film začína ponárať do existenciálnych vôd a nadobúda podobu akejsi antickej tragédie, pomerne univerzálneho príbehu o osude a hodnote ľudského života, zvlášť vo forme, v akej sa vyskytuje v prípade Marca. Dej skáče v rôznych časových úsekoch v priebehu troch zím spomenutých v pôvodnom názve filmu, ako strofy ľudových piesní, ktorými chór odráža udalosti v štýle gréckeho divadla. Faktor nevypovedaného a neviditeľného je tu rovnako dôležitý ako rustikálna krajina, v porovnaní s ktorou sa ľudské osudy zdajú byť nekonečne drobné a nepodstatné. Zdrvujúca sila osudu sa stáva jedinou konštantou, jedinou istotou Kochovho filmu, ktorého atmosféra melanchólie a krásy kontrastuje s tragickým dianím v rámci sujetu. Neprofesionálne herecké obsadenie umocňuje naturalizmus, ale aj istú vágnosť, nejednoznačnosť rozprávania, ktorého zámerné medzery musí divák vyplniť sám.

Kúsok neba (Drii Winter/A Piece of Sky), Švajčiarsko, Nemecko, 2022
Dĺžka: 136 minút
Réžia: Michael Koch
Scenár: Michael Koch
Kamera: Armin Dierolf
Hudba: Tobias Koch, Jannik Giger
Strih: Florian Riegel
Scénografia: Sara Giancane
Kostýmy: Sara Giancane
Produkcia: Christof Neracher
Hrajú: Michèle Brand, Simon Wisler, Elin Zgraggen, Daniela Barmettler, Josef Aschwanden
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 8. decembra 2022
Foto: Film Europa