V roku 2020 sme mohli vidieť výborný dokumentárny film Králi videa režiséra Lukáša Bulavu. Film bol nostalgickým ohliadnutím za fenoménom rychlodabingu v ikonických žánrových filmoch, ktoré sa v 80. a 90. rokoch nelegálne dostávali na územie Československa. Tento mimoriadne zábavný, dokumentárny film by nefungoval tak dobre, nebyť vynikajúceho strihu, o ktorý sa postaral skúsený strihač a filmový znalec - Peter Pavlík. Po práci na tomto projekte a jeho značnom úspechu, začal Peter Pavlík pracovať na svojom vlastnom, celovečernom debute. Tým bol dokumentárny film 7829 km od Wu-chanu (2021), ktorý zachytával prvých 365 dní pandémie koronavírusu v meste Rimavská Sobota. Pavlíkovo remeselne kvalitné a detailné zobrazenie života počas pandémie bez príkras, by mohlo bez problémov slúžiť, ako edukatívny materiál pre budúce generácie, ktoré pandémiu nezažili a dúfajme, že ani nezažijú.

Pavlíkov najnovší film sa opäť drží tematiky pandémie koronavírusu, avšak je o niečo špecifickejší. Napovedá tomu už jeho recesijný názov Ouca- (ne)skutoční príbech. Tentokrát ide o mokument, teda hraný dokumentárny film, ktorý je fiktívnym portrétom zanieteného antivaxera a konšpirátora Ľuboša (Peter Pavlík), každodenne pôsobiaceho na dezinformačnej scéne. Ľuboš žije v Rimavskej Sobote so svojou sestrou Kamilou (Katarína Smaczna) a neterou. Je nezamestnaný, a aj vďaka tomu má dostatok času na to, aby o sebe nakrútil film, ktorý, ako tvorcovia uvádzajú v oficiálnom popise filmu - pomôže ľudstvo vymaniť z pút “covid otroctva”. Ľuboš totiž nie je Ouca!

Film sa skladá zo série video vlogov Ľuboša (Peter Pavlík), ktorý nás (väčšinou pri fľaši vína), ako divákov, informuje o rôznych konšpiráciách v podobe noviniek na dezinformačnej scéne, pochybných myšlienkových pochodoch a prípravách na antivaxerské protesty. Absurdita Ľubošových výrokov a hypotéz, vie občas dobre rozosmiať, až kým si s hrôzou neuvedomíme, že títo ľudia existujú, pohybujú sa medzi nami a majú právo voliť. Samozrejme, Ľubošov prípad je extrémny, avšak stále reálny. V snímke môžeme vidieť aj niekoľko nepríjemných scén, v ktorých Ľuboš so svojimi presvedčeniami konfrontuje bežných ľudí, ako napríklad zdravotníkov, pracovníkov v obchodoch, alebo priateľov pri večernom posedení. Druhá, osobnejšia rovina, zachytáva jeho problematické spolunažívanie so sestrou a neterou. Práve zúfalá sestra Kamila zastupuje v príbehu protipól k Ľubošovmu skreslenému vnímaniu sveta. Zaujímavým vkladom je, ako ich nekonečná výmena názorov ohľadom pandémie mätie, a celkovo negatívne vplýva na psychologické rozpoloženie mladej netere. Vplyv dezinformácií na tých najmenších obyvateľov Slovenska je aspektom pandémie, ktorému sa neprikladá dostatočne veľa pozornosti. To však neplatí v Pavlíkovom najnovšom filme. S pribúdajúcimi minútami vzrastá dezilúzia hlavnej postavy, rovnako ako aj jej čoraz väčšie odlúčenie od spoločnosti, až nakoniec vyústi vo veľmi efektívne, tragické finále.

Peter Pavlík pracoval na mokumente Ouca- (ne)kutoční príbech sám, a to vo veľmi skromných podmienkach - čo v tomto prípade znamená takmer nulový rozpočet a nedostačujúce technické vybavenie. Ako sa hovorí, film vznikal tak trochu “na kolene”. Avšak všetky tieto na prvý pohľad nedostatky, prispievajú k vierohodnej forme a autorskému zámeru. Predsa len, film má byť fiktívnym dokumentom človeka, u ktorého sa dá predpokladať, že drží v rukách kameru prvý krát. Aj napriek limitovaným možnostiam, sa Pavlíkovi podarilo vďaka kreatívne zvoleným uhlom kamery a dynamickým strihom, udržať film počas celej 79 minútovej stopáže, pútavý. Film funguje aj vďaka presvedčivým hereckým výkonom. Najmä samotný Peter Pavlík v hlavnej roli, je “dezolátom” na pohľadanie. To, samozrejme, myslím, ako kompliment. Katarína Smaczna v úlohe sestry Kamily, je uveriteľne zúfalá, akoby bol asi každý príčetný človek v podobnej situácii.

Film občas zbytočne prekročí hranicu uveriteľnosti. Napríklad pri Ľubošovom rapovom čísle, ktoré je nasilu pridané do príbehu, ako vtipná vsuvka, a zbytočne doslovné zosmiešnenie hlavnej postavy, a s ňou aj celej komunity. Taktiež, aj keď je to cielené, tak “amatérské” prevedenie nemusí sadnúť každému - film má takto pomerne vymedzenú cieľovú skupinu, ale s tým sa muselo rátať. Avšak aj napriek tomu je Ouca- (ne)skutoční príbech kreatívnou, originálnou a dokonca aj zábavnou reflexiou na jednu veľkú katastrofu, a najmä skupinu ľudí, ktorá spochybňuje jej závažnosť. Film môže taktiež zaujímavo oživiť diskusiu o danej problematike, prípadne otvoriť oči ľuďom, o ktorých pojednáva. Práve takéto projekty, ktoré sa pozerajú na svetové problémy originálnou a zábavnou formou, majú potenciál osloviť a otvoriť diskusiu medzi mladými ľuďmi. Režisér Peter Pavlík vníma tento film po debute 7829 km od Wu-chanu (2021), ako druhý diel vo svojej “covidovej trilógii”. Takže zatiaľ neskladajte rúška. Čaká nás ešte jeden.

Ouca- (ne)skutoční príbech (Scheep–(an)Real Stori), Slovensko, 2022
Dĺžka: 79 minút
Réžia: Peter Pavlík
Scenár: Peter Pavlík
Hrajú: Peter Pavlík, Katarína Smaczna
Strih: Peter Pavlík
Distribúcia: Artactive production
Premiéra v SR: 20. októbra 2022
Foto: ČSFD cz.