Dario Argento sa vo svojom rannom období zaslúžil o jedny z najdôležitejších hororových snímok, ktoré dodnes inšpirujú filmárov po celom svete. Najmä Suspiria (1977), je jeden z tých hororov, ktoré by mal každý priaznivec, nie len hororového žánru, aspoň raz vo svojom živote vidieť. Avšak od 90. rokov, a najmä po roku 2000, začala kvalita Argentovej tvorby prudko klesať. Jej definitívny úpadok korunoval film Dracula 3D (2012). Ubehlo 10 rokov, a legenda talianskeho giallo hororu je späť so snímkou, s ktorou sa vracia ku svojim krvou nasiaknutým koreňom. Čierne okuliare napísal spolu so svojim častým spolupacovníkom Francom Ferrinim. V hlavných rolách sa predstavili Ilenia Pastorelli, Andrea Zhang a dokonca aj Argentova dcéra, Asia Argento.

Príbeh sa odohráva v Ríme, kde je miestna prostitútka Diana (Ilenia Pastorelli) prenasledovaná záhadným, sériovým vrahom. Jednej noci, pri snahe mu uniknúť, sa Diana stane obeťou tragickej autohavárie, pri ktorej príde o zrak. Po niekoľkých dňoch učenia sa žiť v tme, s čím jej pomáha sociálna pracovníčka Rita (Asia Argento), sa jej skríži cesta s chlapcom Chinom (Andrea Zhang). Chin prišiel následkom Dianinej nešťastnej autohavárie o svojich rodičov. Diana sa chlapca z výčitiek svedomia nelegálne ujme, aby mu pomohla vyhnúť sa detskému domovu. Avšak záhadný vrah a strojca tejto tragédie, je stále na slobode. A jeho nutkanie dokončiť, čo začal, ukojí až Dianin posledný výdych do tmy.

Narozdiel od Argentových neskorších filmov, sú Čierne okuliare návratom k jeho tvorbe v 70. a 80. rokoch. Snímka je mixom klasického giallo hororu, teda talianskej, mysteriózno-hororovej detektívky s expresívnym audiovizuálnym prevedením, ktorá je v tomto prípade prekvapivo spojená s niečím, čo pripomína citlivú charakterovú drámu. Tá vyplýva zo vzťahu medzi Dianou a čínskym chlapcom Chinom. Tieto postavy spoločne prežili tragédiu, pri ktorej prišli o všetko. Ich cesta za vzájomným vyrovnaním sa, s touto traumou, medzi nimi vytvorí puto, ktoré je silnejšie, ako ich kultúrne zázemie. Z filmu je občas cítiť, akoby Argentov dôraz na tento vzťah a emócie, prevládali nad hororovými prvkami. Akoby talianskemu majstrovi za tie roky otupel nôž a narástlo srdce. Režisérov úmysel o komornejšiu drámu je zaujímavý, avšak snímka je vo svojej podstate stále aj brakovým giallo, retro “úletom”, s takmer všetkým, čo k tomu patrí. A to vytvára tonálny problém, ktorý veľa divákov odradí.

Krvavých scén je síce menej, avšak keď na ne príde, sú to tie pravé, talianske “čvachtanice”. O praktické efekty sa postaral, podobne, ako pri väčšine Argentových filmoch, Sergio Stivaletti. Takže pokiaľ ste priaznivcami brutálnych praktických efektov, je sa na čo pozerať. Alebo prípadne nepozerať - podľa toho, ako takéto scény zvládate. Krv je navyše správne “profondo rosso” (sýto červená), čo priaznivci klasických giallo filmov ocenia. Samozrejme, tu máme vraha zahaleného až do posledných minút v tieni. V tomto prípade mu však chýba výraznejšia personalita, alebo aspoň ikonickejšia vizuálna črta. Argento to v tomto filme “vyriešil” iba bielou dodávkou, ktorá vo filme signalizuje nebezpečenstvo. Ústredná herečka Ilenia Pastorelli je krásna žena, čo Argento často exploatuje. Pre znalcov pôjde o očakávaný štylistický prvok, pre nezainteresovaných o čosi nevhodné - čo mimochodom sumarizuje celý film. Nechýba ani neschopná talianska polícia, ktorá je vrahom komicky “odstránená”, pri prvej príležitosti. Veľkým sklamaním je zúfalo nevyužitý koncept hlavnej postavy, ktorá je slepá. Čo je škoda, pretože je to asi najzaujímavejšia vec s akou Argento v tomto filme prišiel. Veľa scén vyslovene zachraňuje vynikajúca hudba Arnauda Rebotiniho. Jeho pulzujúci, retro, elektronický soundtrack pridáva filmu na šarme.

Nový Argento je krkolomnou kombináciou nie zrovna kompatibilných žánrových prvkov (emocionálna, charakterová dráma, giallo), ktorá vytvára z Čiernych okuliarov, spolu s dnes už nechcene smiešnou, retro hororovou nostalgiou, pri najlepšom - frustrujúci filmový zážitok. Skôr, ako triumfálnym návratom, sú Čierne okuliare milým pripomenutím Argentovej pôsobivej, rannej tvorby. Pre divákov, ktorí poznajú kontext, môže ísť o zaujímavý, dokonca zábavný film. Pre neznalých divákov, ktorí chcú vidieť “iba” nový horor, pôjde o trápenie.

Čierne okuliare (Occhiali neri/Black Glasses), Taliansko, Francúzsko, 2022
Dĺžka: 86 minút
Réžia: Dario Argento
Scenár: Dario Argento, Franco Ferrini
Kamera: Matteo Cocco
Hudba: Arnaud Rebotini
Strih: Flora Volpelière
Scénografia: Marcello Di Carlo
Produkcia: Conchita Airoldi, Brahim Chioua, Vincent Maraval, Noémie Devide, Laurentina Guidotti
Produkcia: Conchita Airoldi, Brahim Chioua, Vincent Maraval, Noémie Devide, Laurentina Guidotti
Hrajú: Ilenia Pastorelli, Asia Argento, Andrea Zhang, Guglielmo Favilla, Maria Rosaria Russo, Paola Sambo, Andrea Gherpelli, Ivan Alovisio, Mario Scerbo, Gennaro Iaccarino, Viktorie Ignoto, Maurizio Jiritano, Cristiano Simone Iannone
Distirbúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 20. októbra 2022
Foto: Forum Film