Londýn, 1957. Dvanásť rokov po tom, čo jej milovaný manžel Eddie havaroval niekde v okolí Varšavy a bol od vtedy považovaný za nezvestného v boji, dostane pani Harrisová (vynikajúca Lesley Manville) balíček od Kráľovského letectva. Tušiac zlé správy, Ada poštu neotvorí. Namiesto toho uskutoční svoj každodenný rituál s vhodením si mince, očakávajúc tak odpoveď na otázku, aký bude mať nadchádzajúci deň... Živí sa ako upratovačka domácností bohatých paničiek, ktoré jej dobrosrdečnosť spravidla využívajú. Do práce chodieva zásadne autobusom a väčšinou spolu so svojou najlepšou kamarátkou a susedou Violet (Ellen Thomas). Nebyť Vi, nikdy by nedostala odvahu obávanú zásielku s odstupom času otvoriť a čeliť nevyhnutnej pravde...

Ťažko povedať, či po definitívnom vzdaní sa akýchkoľvek nádejí na manželov návrat, momentálne prežíva stav neurotického popierania alebo ako Fénix z popola metaforicky „vstáva“ do novej životnej etapy. Každopádne, prvotnú motiváciu začať si konečne plniť životné sny jej dodá až pohľad na nádherný model šiat od Diora v štýle haute couture, ktoré vlastní jedna z rozmaznaných, večne frflúcich zamestnávateliek. Pani Harrisová má v pláne jeden podobný, na mieru ušitý len pre ňu si kúpiť v Paríži. Tých 500 libier, čo naň potrebuje, už nejako „zláta“ dokopy svojou malinkou mzdou, šťastím v lotérií, či vďaka sympatiám miestneho organizátora stávok na psie dostihy Archieho (Jason Isaacs), ktorý po nej pokukuje a dúfa, že niekedy dostane príležitosť požiadať ju o tanec... Šerenie peňazí je už však samo o sebe jedna veľká, problematická odysea, kde sa šťastie strieda s nešťastím a občas zamieša kartami aj neočakávaná náhoda. Tobôž, čo ešte pani Harrisovú čaká, keď naozaj uskutoční svoju cestu do Paríža... Vzdorovať triednym predsudkom u jednej z hlavných predavačiek od Diora Claudine Colbertovej (Isabelle Huppert) nebude ľahké. Sympatie si ihneď získa u ovdovelého markíza de Chassagne (Lambert Wilson v prekvapivo nezápornej úlohe) a možno inšpiruje k plneniu si životných snov tiež miestneho účtovníka Andrého Fauvela (Lucas Bravo), ktorý je zahľadený do všetko len nie povrchnej modelky Natashe (Alba Baptista) so záľubou pre existenciálnu filozofiu Jeana-Paula Sartra.

Pani Harrisová ide do Paríža režiséra amerických koreňov, avšak zjavného anglofila Anthonyho Fabiana je adaptáciou prvej zo série kníh z pera Paula Gallica s názvom Kvety pre pani Harrisovú. Pod týmto názvom bola zadaptovaná do podoby divadelného muzikálu z roku 2016 pod taktovkou herca a režiséra Daniela Evansa. Na televízne obrazovky sa po prvý raz dostala v roku 1958, v čase svojho prvotného knižného vydania, ako stredometrážna inscenácia pre Studio One s Gracie Fields v hlavnej úlohe. V roku 1982 vznikol západonemecký celovečerný televízny film Ein Kleid von Dior a o desať rokov neskôr doposiaľ najpamätnejší, opäť televízny film Mrs. 'Arris Goes to Paris Anthonyho Pullena Shawa s Angelou Lansbury, Dianou Rigg a dokonca Omarom Sharifom. Aktuálna adaptácia so sebou prináša určitú optimistickú ľahkosť a štylizovanú farebnosť rozprávky pre dospelých, akú predchádzajúce spracovania v sebe nemali.

Scenár, na ktorom režisér spolupracoval s Carroll Cartwright, Keithom Thompsonom a Oliviou Hetreed, predstavuje jednotlivé charaktery ako jednoducho a presne definovaných nositeľov určitých názorových postojov. Tie sa potom s pribúdajúcimi zvratmi navzájom konfrontujú a nenápadne v akomsi myšlienkovom spodnom prúte pod pozlátkou štylizovaného, na prvý pohľad nerealisticky inšpiratívneho príbehu pre dobrý pocit publika, postarajú o nejeden takmer až existenciálny podtext. Napätie udržuje predovšetkým neistota v tom, či pani Harrisová koná tak, ako koná kvôli úniku pred zdrvujúcou osobnou tragédiou alebo reprezentuje človeka, ktorý sa už poučený odhodlal posunúť vo svojom živote ďalej. A je to neistota veľmi príjemne nezodpovedaná ani záverom snímky... Dráždiaca diváka od prvých minút s tým, že sa pri interpretácií videného raz prikláňa na jednu stranu, inokedy zas na druhú. Akákoľvek jednoznačná odpoveď by bola pre tvorcov alebo diváka zjednodušujúcou stratou.

Pani Harrisová sa „prechádza“ medzi ľuďmi, ktorí tiež vedome prežívajú nejakú životnú krízu a motivuje ich riešiť ju. Samozrejme, to čo potrebujú vyriešiť iní v príbehu, často súvisí aj s jej vlastnou osobnosťou. A nie úplne vždy jej to dochádza... Napriek prísľubu mnohých šťastných koncov, príbeh nezabúda ani na argument, že niektoré životné sny sú skrátka nedosiahnuteľné. Tým optimizmu snímky dodáva aj určitú náladovú protiváhu, ktorá pri správnom „dávkovaní“ dokáže zapôsobiť oveľa intenzívnejšie, než by divák spočiatku očakával. Scénografia Luciany Arrighi, dekorácie Istvana Margitu a Nóra Talmaiera, či dobové kostýmy Jenny Beavan – a to nielen tie od Diora - sú doslova pastvou pre oči. Reprezentujú únik od bežne zažívanej reality. Svet, do ktorého nahliadnuť môže byť pre jednotlivé postavy aj samotného diváka skutočným zážitkom. Lákadlo, ktorému však človek môže veľmi ľahko podľahnúť a doplatiť na to. Kamera Felixa Wiedemanna sleduje postavy, ako sa vo viacplánových kompozíciách „vnárajú“ do takto zdôrazneného prostredia a je otázne, či sa z neho niekedy aj vyslobodia späť. V detailoch sleduje každé gesto, jemný záchvev tváre v situáciách, kedy komplikovanejšie emócie nejde len tak potlačiť. Zvýrazňuje farebnosť kultivovane a elegantne nakrútených záberov. Luxus kontrastne kombinuje s prirodzenou špinavosťou každodennej reality tak, ako by ju zrejme vnímal napríklad Wes Anderson vo vlastných filmoch. A do toho všetkého nádherne znejú melódie Raela Jonesa.

Pani Harrisová ide do Paríža je veľmi príjemným, oddychovým výletom pre fanúšikov britských „doboviek“, kde sa emócie neprejavujú nijako zvlášť okato a väčšinou ich divák tuší len nenápadne bublať pod povrchom. Pre fanúšikov príbehov o postavách, čo už majú všeličo odžité, možno aj pôsobia na prvý pohľad trochu nudne, ale publikum im vždy drží palce a zaujíma sa o to, ako to s nimi nakoniec dopadne. Pre tých, čo si vždy radi vychutnajú zrelé herectvo a vôbec by im nevadilo, keby sa pani Harrisová v súlade so svojimi ďalšími knižnými dobrodružstvami ešte rada vydala do New Yorku, britského parlamentu, či Moskvy. Uvidíme... Možno sa jej to tento raz už konečne podarí.

Pani Harrisová ide do Paríža (Mrs. Harris Goes to Paris), Veľká Británia, Maďarsko, 2022
Dĺžka: 116 minút
Réžia: Anthony Fabian
Predloha: Paul Gallico (kniha)
Scenár: Carroll Cartwright, Anthony Fabian, Keith Thompson, Olivia Hetreed
Kamera: Felix Wiedemann
Hudba: Rael Jones
Strih: Barney Pilling
Scénografia: Luciana Arrighi
Masky: Brigitta Mogony, Ildikó Molnár
Kostýmy: Jenny Beavan
Produkcia: Guillaume Benski, Anthony Fabian, Xavier Marchand
Hrajú: Lesley Manville, Isabelle Huppert, Lambert Wilson, Alba Baptista, Lucas Bravo, Ellen Thomas, Rose Williams, Jason Isaacs, Anna Chancellor, Christian McKay, Freddie Fox, Guilaine Londez, Harry Szovik, Philippe Bertin, Roxane Duran, Dorottya Ilosvai, Balázs Csémy, Zsolt Páll, Panka Murányi, Igor Szász, Péter Végh, Barnabás Réti, Balázs Veres, Vincent Martin, Jeremy Wheeler, Declan Hannigan, Stephen Saracco
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 6. októbra 2022
Foto: CinemArt SK