Kde raky spievajú (Where the Crawdads Sing)
Dvadsaťpäťročná Kya Clarková (Daisy Edgar-Jones) prežila väčšinu svojho života v chatrči, skrytej niekde v rozľahlých močariskách Severnej Karolíny. Tam jej spolu s mamou (Ahna O'Reilly) a štyrmi súrodencami zabezpečil strechu nad hlavou pomerne nevyspytateľný, násilnícky otec (Garret Dillahunt), vojnový veterán, ktorý už stratil akékoľvek ilúzie o ľudstve. Život v súlade s prírodou bol pre matku rajom a radosťou, no náhle fyzické útoky zo strany manžela ju nakoniec motivovali k úteku. Ako čas plynul ďalej, trpezlivosť začali strácaj aj ostatní Kayni súrodenci – a zdá sa, že nikoho z nich ani len nenapadlo, žeby ju mohli vziať so sebou. Lenže ona akoby inštinktívne vedela na otcove nálady správne reagovať. Vedela ako prirodzene splynúť s životom v močariskách a asi aj chápala, prečo sa ľudí tak straní...
Po tom, čo odíde z domu aj otec sám a dievčaťu (v retrospektívach z mladosti hranej Jojo Reginou) začnú dochádzať aj posledné zvyšky krupice naposledy neochotne nakúpenej v obchode najbližšieho mestečka Barkley Cove, sa Kaya začne živiť zberom mušlí. Opatrné spojenectvo nachádza v Skokanovi (Sterling Macer, Jr.) a Mabel (Michael Hyatt), vlastníkoch miestnych potravín. A svoju prvú lásku v Tateovi Walkerovi (v detských rokoch Luke David Blumm, no neskôr z neho vyrastie Taylor John Smith), zdieľajúcemu s ňou záľubu v preskúmavaní prírody... Pre väčšinu obyvateľov fiktívneho južanského mestečka v Spojených štátoch 60. rokov, ktorí majú strach zo všetkého, čo sa od nich akokoľvek líši, je však Kya výstrednou „Močiarnou dievčinou“, ako ju s predsudkami volajú. A aj keď zatiaľ neprejavujú voči nej svoju nevôľu inak než slovne, pri prvom náznaku akýchkoľvek problémov, čo by sa ich dotýkali, by boli ochotní aj pritvrdiť. Problém nastane vo chvíli, keď sa v blízkosti močiara nájde telo populárneho futbalového rozohrávača Chasea Andrewsa (Harris Dickinson). Jeho pád z požiarnej veže mohol byť pokojne aj nehodou. Prečo však možno nájsť na „mieste činu“ známky dôkladného zahládzania stôp, vrátane Chaseho chýbajúcich odtlačkov na zábradlí a mušľového prívesku, ktorý nosieval prakticky za každých okolností? Z Kyay je hneď prvý podozrivý z vraždy 1. stupňa a nezostáva jej nič iné len spoliehať sa na obhajobu Toma Miltona (David Strathairn), sympatického právnika na dôchodku, ktorý si ju ešte pamätá z čias, kedy pobehovala po okolí úplne bosá...
Kde raky spievajú režisérky Olivie Newman je adaptáciou rovnomennej literárnej predlohy z roku 2018 od spisovateľky Delie Owens. Zakladá si na porovnávaní života v ústraní, previazaného s prírodou a každodennou mestskou všednosťou. Kombinuje lyrické scény v močariskách ako návštevu úplne iného sveta, než je ten divákov. Preplieta milostné motívy s kriminálnou zápletkou, sľubujúcou síce strhujúce zvraty a prekvapivé pointy, avšak všetko to drží s osviežujúcou pokorou pri zemi. Scenár Lucy Alibar sa úspešne vyhýba akejkoľvek možnosti dej prekombinovať. Predstavuje postavy, ich spôsob života, názory s prirodzenosťou a prehľadom. Necháva ich konfrontovať sa s názorovými oponentmi a dáva divákovi dostatok priestoru zžiť sa s jednotlivými životnými osudmi tak, že vlastne nemá ani inú možnosť ako držať protagonistom palce. Príbeh sám o sebe možno neprináša nič nové alebo inovatívne, je však prerozprávaný bez zbytočného zaváhania a s remeselnou istotou. Dokonca ani očakávaná sentimentalita milostných zápletiek neprekáža, pretože za zainteresovanými stranami už premisou naznačeného milostného trojuholníka je viac než len dekoratívne postávanie v obrazovom ráme záberu a povrchne srdcu bôľne povzdychy.
Za mnohé snímka vďačí hercom v hlavných úlohách. Predovšetkým Daisy Edgar-Jones, ktorá dokáže premôcť počiatočnú divácku nedôveru v to, žeby mladé dievča dokázalo konštruktívne prežívať v podmienkach, pre ktoré sa rozhodlo. Nemusí to nutne pôsobiť realisticky. Je to skôr o návšteve úplne iného sveta, než je ten obývaný divákom. Sympatický Taylor John Smith zahrá na poetickú strunu vo chvíľach, keď sa pokúša o svojráznu komunikáciu s Kyou za pomoci pierok vtákov rôznych druhov – pričom už od čias Leona (1994) režiséra Luca Bessona všetci vieme, že nič tak nedoženie publikum k bezprostrednej emocionálnej reakcií a postavy k vzájomnému zblíženiu, ako snaha naučiť jeden druhého čítať... Harris Dickinson pripomína Tateovo zlé dvojča. Nachvíľu s ním splynie v zmysle Kyinej nedoriešenej psychickej projekcie. Zneisťuje drobnými náznakmi. Znervózňuje tým viac, v čím väčšej miere vychádza najavo jeho charakterová odlišnosť od Tatea. A vrchol toho všetkého: Zrelosť do príbehu mladých dospelých neodolateľne vnáša starnúci obhajca Davida Strathairna. Jemná gestikulácia, prirodzený prednes replík a sem-tam aj niečo nedefinovateľné, čo v sebe mal aj James Stewart, keď stvárňoval južanského právnika vo filme Anatómia vraždy (1959) režiséra Otta Premingera.
Kamera Polly Morgan dômyselne odpútava diváka od každodennej všednosti pocitovými, lyricky vrstvenými kompozíciami. Príroda, močariská, lesy – všetko si žije vlastným životom, zatiaľ čo dôležité postavy príbehu v riešení vlastných osudových zápletiek prechádzajú okolo. Kontrastne k Kyaninmu domovu vytvára výprava Sue Chan akýsi modernizovaný ekvivalent dobových rysov malomesta – na prvý pohľad pohľadnicovo zidealizovaný, skrytý v „nánose“ nostalgie, ale vo svojej podstate tiež falošný. Dekorácie Alice Baker a kostýmy Mirren Gordon-Crozier strácajú svoj dobový „podpis“, čím viac postavy zachádzajú do oblasti spievajúcich rakov, čím viac splývajú s nadčasovou prírodou. Hudba Mychaela Danna poteší nejedného milovníka filmových melódií. Netlačí na emócie, skôr ich len dotvára. A s postupným „odrolovaním“ sa záverečných titulkov príde vhod aj toľko propagovaná pieseň „Carolina“ od Taylor Swift.
Kde raky spievajú je veľmi príjemné žánrové remeslo, ktoré sa dosť vymyká aktuálnym mainstreamovým trendom. Tiež akoby chcelo na moment uviaznuť v akomsi prirodzenom „nečase“. Osloví mladších aj skôr narodených. Nesnaží sa veľmi experimentovať, ani pohrávať sa s diváckym očakávaním. Len skrátka prerozpráva svoj horkosladký, polorealistický - polorozprávkový príbeh tak, ako si to od prvej po poslednú minútu zaslúži.
Kde raky spievajú (Where the Crawdads Sing), USA, 2022
Dĺžka: 125 minút
Réžia: Olivia Newman
Predloha: Delia Owens (kniha)
Scenár: Lucy Alibar
Kamera: Polly Morgan
Hudba: Mychael Danna
Strih: Alan Edward Bell
Zvuk: Kevin O'Connell
Scénografia: Sue Chan
Kostýmy: Mirren Gordon-Crozier
Produkcia: Reese Witherspoon, Lauren Levy Neustadter
Hrajú: Daisy Edgar-Jones, Taylor John Smith, Harris Dickinson, David Strathairn, Michael Hyatt, Sterling Macer Jr., Logan Macrae, Bill Kelly, Ahna O'Reilly, Garret Dillahunt, Jojo Regina, Luke David Blumm, Blue Clarke, Will Bundon, Jayson Warner Smith, Dane Rhodes, Eric Ladin, Charlie Talbert, Billy Slaughter, Caroline Cole, Jerri Tubbs, Sarah Durn, Joe Chrest, Sharon Landry, Don Stallings
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 29. septembra 2022
Foto: Itafilm