Fínska výtvarníčka a spisovateľka Tove Jansson (1914-2001) vytvorila postavičky muminkov v polovici 40. rokov a ich popularita sa prostredníctvom knižiek, ktoré nielen písala, ale aj ilustrovala, rýchle šírila svetom. Dala im podobu hrošíkov a ich svet situovala do údolia, kde žijú spolu s ostatnými bytosťami rozprávkovým životom. Režisérka Zaida Bergroth v snímke Tove rámcuje pohľad do života svojej hrdinky dvadsaťročím, od polovice 40.do 50. rokov.

Tove sledujeme ako málo sebavedomú maliarku, tvoriacu v tieni otca, známeho sochára Viktora Janssona. Neriadi sa ani jeho vkusom, ani radami a dostáva sa jej z kruhov, podporujúcich umelcov, málo pozornosti. Nemá často na nájom a žije skromne. Tvorba pre časopisy, ktoré žiadajú jej príbehy i kresby muminkov je v príbehu okrajová, ten sa zameriava na svet jej vzťahov a do značnej miery na prostredie helsinskej bohémy. Tove sa zamiluje do Vivecy Bangler (Krista Kosonen, známa z filmu Bergrothovej Miami i z nórskeho seriálu Sprítomnení), dcéry primátora a divadelnej režisérky. Peripetie tohto vzťahu tvoria značnú časť života Tove Janssen z určeného obdobia. Viveca city opätuje, ale sféra záujmov bohatej a atraktívnej ženy je široká a rovnako to platí i na jej rozptýlené vzťahy. Príde s nápadom využiť muminkov ako postavy muzikálu a vidíme aj jeho útržky s optimistickým predpokladom, že si tvorcovia dali prácu s dobovou pravdepodobnosťou divadelnej verzie.

Ďalšou reálnou postavou zo života Tove bol Atos Wirtanen (švédsky herec Shanty Roney), ľavicový politik, člen parlamentu za Sociálno-demokratickú stranu. Ponúkne Tove manželstvo napriek tomu, že sa v rozhovore prizná k lesbickým vzťahom. Podľa všetkého inšpiroval postavičku so zeleným klobúkom (Snufkin) z rozprávkového sveta Janssenovej. Ona síce sobáš zvažuje, ale nakoniec ostanú len dobrými priateľmi.

Podobne ako v predchádzajúcom filme režisérky Máriin raj (2019) o kresťanskej sekte, nazvanej podľa jej zakladateľky Márie Akerblom, je konštrukcia dejovej línie skôr epická, bez zodpovedajúcich dramatických akcentov. Tove akosi nenaráža ani na otcov diktát, ani na kritiku meštiackeho prostredia, pre ktoré nie je nápadná, Janssenovej vo filme evidentná a v tejto dobe určite neprijateľná sexuálna orientácia. Stačí si spomenúť na film Tom of Finland (2017) režiséra Dome Karukoskiho a prenasledovanie odlišne orientovaných umelcov. Aj keď v tomto ohľade nebol status Tove jednoznačný a jej okolie to podľa dostupných zdrojov nikdy nepotvrdilo, film podáva tento fakt jednoznačne, vrátane lesbických sexuálnych scén.

Predstaviteľka hlavnej role Alma Poysti zosobnila Tove ako zložitú povahu, v mnohom nesebavedomú, introvertnú a zraniteľnú, ale na druhej strane výbušnú a náruživú. Jej vnútornej konštelácii však vo filme chýba tvorivá energia, kreatívny priestor, ten druh hravej imaginácie, kde sa rodili rozprávkové bytosti a žili svojim životom. Všetko, čo by malo odkrývať túto úroveň jej tvorby ostáva bokom, rovnako i vzťah k prírode, zdôrazňovaný v jej životopisných údajoch. Rovnako to platí aj na dobovú situáciu povojnového Fínska, zložité vzťahy so Sovietskym zväzom a obrovská vlna emigrácie. Naozaj treba dávať dobrý pozor, aby si divák všimol narážky na ruskú tradíciu a fakt, že aj Tove hovorila po švédsky je periférnou záležitosťou a nevieme, ani zďaleka, ako a prečo tomu tak bolo. Film, samozrejme, nemusí byť manuálom historických reálií, ale pri predpoklade, že by nemal byť určený len na queer festivaly, bol určite príležitosťou povedať čosi zmysluplné aj o spoločenských súvislostiach prostredia, v ktorom Tove žila a tvorila.

Omnoho zručnejšie a širšie je vyrozprávaný život svetoznámej švédskej autorky detskej literatúry Astrid Lindgrenovej (Zrodila sa Astrid, 2018) režisérky Pernilly Fischer Christensenovej. Veľmi dôsledne vytvára obraz nielen života spisovateľky, ale naznačuje aj konfliktné plochy jej energického charakteru a prísneho tlaku vtedajšej spoločnosti. To sú základné súradnice, v ktorých sa rodili okúzľujúce príbehy detí nielen pre deti.

I zo severských filmov dýcha snaha presadiť do príbehov charaktery, ilustrujúce snahu o realizáciu ideí politiky uznania, otvorenie tém sexuálnych menšín a ich práva na zviditeľnenie a rehabilitáciu ich postavenia. Deje sa tak čoraz častejšie a dominancia práve takejto interpretácie, nivelizujúcej ten druh tvorivého zmyslu ich životov, hraničí s artikuláciou ideologických cieľov. Tie, ako vieme, sú založené na stratégii vnucovania a nekompromisnej kultúrnej ofenzívy. Film triumfoval pri udeľovaní fínskych filmových cien Jussi, bol najlepším filmom, dostal cenu za najlepšiu réžiu, kameru, výpravu i masky a herečka Alma Poysti si odniesla cenu za najlepší ženský herecký výkon, čo dokazuje, že práve takáto interpretácia vyššie uvedených kritérií je ovenčená nadšeným spoločenským konsenzom.

Tove, Fínsko, 2020
Dĺžka: 116 minút
Réžia: Zaida Bergroth
Scenár: Eeva Putro
Kamera: Linda Wassberg
Hudba: Matti Bye
Strih: Samu Heikkilä
Zvuk: Micke Nyström
Scénografie: Catharina Nyqvist Ehrnrooth
Masky: Riikka Virtanen
Kostýmy: Eugen Tamberg
Produkcia: Aleksi Bardy, Andrea Reuter
Hrajú: Alma Pöysti, Krista Kosonen, Shanti Roney, Eeva Putro, Joanna Haartti, Kajsa Ernst, Robert Enckell, Jakob Öhrman, Wilhelm Enckell, Liisi Tandefelt, Emma Klingenberg, Juhana Ryynänen, Henrik Wolff, Dick Idman, Simon Häger, Kira-Emmi Pohtokari, Sanna Langinkoski, Saga Sarkola, Jon Henriksen, Lidia Taavitsainen, Heli Hyttinen, Paavo Järvenpää, Jan Korander, Oskar Pöysti, Iida Kuningas
Distribúcia : Film Europe
Premiérav SR 24. februára 2022
Foto: Film Europe