Posledný súboj (The Last Duel)
Francúzsko 29. decembra 1386. Na dvore kráľa Karola VI. (Alex Lawther) sa schyľuje k poslednému oficiálne uznanému duelu. Má tak byť z Božej vôle určený rozsudok v súdnom spore bez predložených dôkazov a očitých svedkov, kde jedna strana obviňuje a druhá úplne bez hanby obvinenie popiera. Normandský rytier Jean de Carrouges (Matt Damon) vyzval na skúšku bojom panoša Jacquesa Le Gris (Adam Driver), svojho kedysi veľmi dobrého priateľa. Bojovali po svojom boku v mnohých bitkách v službe kráľovi. Jean dokonca zachránil Jacquesovi život a Jacques bol krstným otcom Jeanovho zosnulého dieťaťa z prvého manželstva. Lenže potom do ich vzťahu zasiahli boje o majetky vyprovokované intrigujúcim grófom Pierreom d'Alençonom (Ben Affleck).
Ten kvôli starému sporu rád robil Jeanovi naprieky. Keď si Jean vzal za manželku Marguerite, rodenú de Thibouville (Jodie Comer), dcéru zradcu, ktorá mu už pri prvom stretnutí učarovala tak, že ihneď zatúžil prinavrátiť jej vlastnej rodine stratenú česť vlastným menom, gróf Pierre zariadil, aby Jean prišiel o vytúžený kus pozemku predstavujúci s manželstvom získané veno. A dal ho, samozrejme, Jacquesovi. Keď Jeanov otec zomrel a mal po ňom zdediť funkciu kapitána rodnej pevnosti, gróf Pierre opäť dal všetko svojmu obľúbenému panošovi. A akoby to nestačilo, Jean nebol jediný, komu krása Marguerite učarovala... Hoci Jacques mohol mať akúkoľvek zo žien na dvore, v nestráženej chvíli sa vkradol do domu rodiny de Carrouges a Marguerite znásilnil. Žena však nemlčala, ako očakával. V následnom súdnom spore, kde ani jedna zo súperiacich strán nemala ako dokázať oprávnenosť vlastných slov, to pre Marguerite znamenalo staviť svoj život na výsledok duelu. Pokiaľ by jej manžel boj neprežil, čakalo by ju bolestivé upálenie na hranici ako trest za krivé obvinenie.
Posledný súboj režiséra Ridleyho Scotta – vizuálneho mága, ktorý začiatkom tisícročia prakticky znovu zrodil divácky záujem o historické látky opätovným oživením kulís antického Ríma vo filme Gladiátor (2000), či križiacke výpravy v Kráľovstve nebeskom (2005) – sa pokúša priblížiť súdny spor týkajúci sa dvoch mužov a jednej ženy, ktorý sa vo Francúzsku stal významnou kultúrnou udalosťou, do dnešnej doby diskutovanou ako historikmi, tak právnikmi. Film vznikol podľa rovnomennej faktografickej knihy Erica Jagera a preberá naratívnu štruktúru legendárneho Rošómonu režiséra Akira Kurosawu. Predstavuje tri pohľady na spáchaný zločin videné z perspektívy troch kľúčových postáv. Jeden subjektívny pohľad dopĺňa o potrebné informácie iný, ďalší. Pričom sa niektoré zobrazované udalosti v určitých nuanciách od seba líšia - dotvárajú a významovo násobia, či spochybňujú. Konflikty spomínaných postáv odrazu začnú nadobúdať určitý myšlienkový presah, dokonca nejeden existenciálny podtext navyše. Prestanú sa vyjadrovať len k udalostiam zobrazovanej doby. Poukážu na možno až všeľudský, nadčasový problém - respektíve upozornia aj na problém súčasný.
Každá perspektíva so sebou prináša iné emocionálne zafarbenie, či určitú životnú filozofiu ovplyvnenú presne stanovenými životnými hodnotami, akými sa riadi tá ktorá postava. Či už publikum vidí „pravdu“ podľa rytiera Jeana de Carrougesa, panoša Jacquesa Le Gris alebo lady Marguerite, vždy treba mať na pamäti, že ide o nedôveryhodných rozprávačov. „Pravda podľa Jeana de Carrougesa“, ako znie názov prvej kapitoly príbehu, strieda veľkolepé scény davových bitiek, na ktoré sme si už v tvorbe režiséra zvykli, s komornými scénami. Naratívny tón odkazuje na určitý romanticko-dobrodružný, naivnejší pohľad na hrdinské, rytierske ideály a tiež aj dezilúziu prameniacu z ich nevyhnutnej konfrontácie s realitou. Režisér tak odkazuje na určitý typ historických príbehov, ku ktorým má z jeho vlastnej tvorby asi najbližšie Robin Hood z roku 2010. Scenáristicky je pod kapitolou podpísaný Matt Damon a charakterizuje postavu rytiera ako charizmatického drsného bojovníka, kompenzačne zosilňujúceho mužnosť vo svojom hlase, ktorý verí, že všetko, čo robí pre svoju zločinom poškodenú manželku, robí z lásky a pre česť vlastnej rodiny.
S kapitolou „Pravda podľa Jacquesa Le Gris“ napísanou Benom Affleckom, prichádza do príbehu pre jeho dôraznejšiu komplexnosť väčšia miera dezilúzie a o niečo triezvejší pohľad na politické pozadie celého konfliktu, či zlomyseľné intrigy. Zdôrazňuje sa ambivalentnosť charakteru Damonovho idealistického rytiera, dokonca aj určitá jeho zadubenosť. Skeptický panoš Jacques Le Gris pri tom vo chvíli znásilnenia jeho manželky dokonca sám verí, že to urobil z určitého citu voči nej. Zdanlivo antagonistická postava tak inteligentne zvrat od zvratu prichádza o svoju jednoznačnosť, pričom režisér opäť publiku ponúka iný žánrový pohľad na historický film. Akoby sa vrátil k svojmu brilantnému debutu Súperi (1977), kde počas napoleonských vojen nechával opakovane dvoch večných sokov čas od času zvádzať boj na život a na smrť kvôli kedysi prednesenej, nepodstatnej a možno už aj dávno zabudnutej urážke. Pričom podobne ako vtedy, aj tento raz v prípade Posledného súboja režiséra viac zaujíma tá negatívnejšia z postáv.
„Pravda podľa lady Marguerite“ napísaná Nicole Holofcener zdôrazňuje viac než kapitoly pred ňou slovko pravda. Naráža na spoločenské postavenie ženy v dobe, kedy sa film odohráva, nie ako ľudskej bytosti rovnej svojmu manželovi, ale ako súčasti jeho majetku. Znásilnením teda podľa vtedajšieho práva nebolo ublížené jej, ale bol ním poškodený rytier Jean de Carrouges. V tejto časti príbehu, ktorá veľavýznamne odkazuje na súčasné hnutie MeToo – a režisér tento raz využíva žáner historického filmu na rozriešenie problému súčasnosti - viac než v narážkach na vlastné dobové diela, pokračuje v odkaze svojej ikonickej, podstatne „modernejšej“ feministickej road movie Thelma a Louise (1991). Pričom si dáva pozor, aby sa mu posolstvo nevymklo z rúk podobne ako pri akčnej melodráme z armádneho výcvikového centra G. I. Jane (1997). Muži sú zbaveni akýchkoľvek ideálov a romantických predstáv o sebe. Sú majetníckymi tyranmi, voči ktorých nároku sa žena nedokáže brániť. Stáva sa pre nich akousi trofejou získanou v boji alebo paradoxne sú ochotní sa jej dokonca bezohľadne zbaviť, pokiaľ ju nemôžu mať len pre seba. Zatiaľ, čo obaja súperi v záverečnom dejstve zvádzajú jeden z vôbec najdravších a najsurovejších filmových zápasov v aréne, Marguerite riskujúca tiež svoj život, len pasívne, tŕpne stojí, pretože nikomu o ňu a jej vlastné zámery vôbec nejde. Ako Jeana, tak Jacquesa nezaujíma nič iné len pomsta za urazenú ješitnosť.
Posledný súboj svojím pre mainstreamovú tvorbu netradičným rozčlenením príbehu možno občas trochu vypadne so zavedeného tempa a prekvapí tým, že kladie dôraz viac na komorné, intímnejšie scény než davové rachotenie v brneniach a so zbraňami v rukách niekde na bojovom poli... Svoj príbeh však divákovi tlmočí s dôrazom na jeho hĺbavé aspekty a dáva jasne najavo, že nad podobnými témami stojí za to občas popremýšľať. Kamera Dariusza Wolskiho svojimi nádhernými kompozíciami len dokazuje, že v spracovaní historických látok Ridley Scott už celé dekády nemá konkurenciu. Nejedná sa však len o pekné obrázky prepracovanej presvedčivej výpravy Arthura Maxa, dekorácií Judy Farr alebo dobových kostýmov Janty Yates. Každý záber „dýcha“ vlastným životom a ako býva u režiséra zvykom, v drobných detailoch dynamicky rozvíja vlastné nenápadné mikropríbehy. Hudba Harryho Gregsona-Williamsa nádherne a až hymnicky znie v pozadí. Herci do jedného hrajú svoje úlohy bez zaváhania. Náročne obohacujú jednotlivé kľúčové charaktery o často kontrastné nové výrazové vrstvy – akoby boli hranými postavami trikrát odlišným spôsobom, pričom v tom vôbec nestrácali prehľad. Ak by predsa len mal niekto výhrady k tomu, žeby v stvárnení feministických podtextov mohol byť Posledný súboj až príliš poplatný dnešnej dobe, na to je Ridley Scott v osemdesiatich štyroch rokoch stále ešte mimoriadne inteligentným tvorcom. Dokladom tomu je, že aj v závere odhalená pravda, zostáva aj naďalej pravdou nejednoznačnou.
Poslední souboj (The Last Duel), USA, 2021
Dĺžka: 152 minút
Réžia: Ridley Scott
Predloha: Eric Jager (kniha)
Scenár: Matt Damon, Ben Affleck, Nicole Holofcener
Kamera: Dariusz Wolski
Hudba: Harry Gregson-Williams
Strih: Claire Simpson
Zvuk: Oliver Tarney
Scénografia: Arthur Max, Judy Farr
Kostýmy: Janty Yates
Produkcia: Ridley Scott, Nicole Holofcener, Kevin J. Walsh, Jennifer Fox
Hrajú: Matt Damon, Adam Driver, Jodie Comer, Ben Affleck, Harriet Walter, Marton Csokas, Željko Ivanek, Alex Lawther, Nathaniel Parker, Sam Hazeldine, Michael McElhatton, Clive Russell, Caoimhe O'Malley, Ian Pirie, Zoé Bruneau, Brian F. Mulvey, Simone Collins, Corinne Delacour, William Houston, Julian Firth, Serena Kennedy, Bosco Hogan (méně)
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 14. októbra 2021
Foto: CinemArt SK