Mohlo by sa zdať, že množstvo príbehov, inšpirovaných holocaustom už dosiahlo istú kritickú hranicu a tragické osudy židov počas druhej svetovej vojny sa prehrávajú vo viacmenej známých variáciách. Režisér Vadim Perelman so scenáristom Iľjom Cofinom vo filme Perzské lekcie však prinášajú príbeh s anekdotickým jadrom, v ktorom chytrý žid zatočí s hlúpym Nemcom. V istom zmysle pripomína židovský vtip o tom, ako si starý Mojše poradil s pápežom, ktorý sa rozhodol vyhnať židov z Ríma. O všetkom má rozhodnúť verejná diskusia. Mojše trvá na tom, že sa odohrá mlčky, len za pomoci gest a keď pápež nakoniec rezignuje s tým, že ide o génia, starec vysvetľuje, že si len vybalil obed. Filmový príbeh dômyselne odkazuje na tradíciu židovských vtipov, ale rozohráva ho v mračnom prostredí koncentračního tábora.

Antverpský žid Gilles pri ceste na popravu, vymení za kus chleba knihu perzských mýtov a keď ide do tuhého tvrdí, že je Peržan Réza, poukazom na práve získanú trofej. Netuší, že život sa ochotne postavil na jeho stranu. Veliteľ tábora Klaus Koch, bývalý kuchár, si chce totiž po vojne otvoriť v Teheráne nemeckú reštauráciu a potrebuje sa naučiť základy perštiny. Zúfalo improvizuje, lebo, samozrejme, jazyk neovláda a všetko, čím autoritatívneho obmedzenca zásobuje, je výsledkom jeho jazykovej vynachádzavosti.

Portrét reality koncentračního tábora sa značne vymyká obvyklým stereotypom, ktoré by sme mohli označiť ako bežnú každodennosť. Je to interný pohľad do vzťahov strážcov. Koch má okrem adminstratívy na starosti kuchyňu. Rézu/Gillesa zaradí do tohto, pre väzňa, ktorého život visí permanentne na vlásku, milosrdného zamestnania. Nemusí do kameňolomu, kde sa ťažko pracuje a rýchle umiera. Vlastne sa tam dostane len na chvíľu, keď má Koch dojem, že ho prichytil pri klamstve, lebo si pomýlil slovíčka. Nakoniec ho ubezpečí, že pre označenie stromu a chleba má perština jedno slovo. V kancelárii spočiatku pracuje pod jeho vedením i Elsa (Leonie Benesh). Má zapisovať mená väzňov do registra, ale jej rukopis je strašný, a tak je prevelená do kuchyne a zlosť si vylieva na väzenkyni. Neváha jej údajne špinavé ruky ponoriť do vriaceho oleja. Keď ako milenka veliteľa označí jeho penis za miniatúrny, putuje na východný front. Udá ju kolegyňa Jana (Luisa-Céline Gaffron). Ďalším hráčom, urputne nedôverujúcim Rézovej verzii pôvodu, je rotný Max (Jonas Nay). Striehne na Gillesa a čaká na príležitosť. Až na Kocha, prejavujúceho aspoň zbytky nejakej ľudskosti, sú vzťahy medzi Nemcami zbavené akejkoľvek vzájomnej ohľaduplnosti.

Ku kritickému momentu, hroziacemu katastrofou, dochádza s príchodom nových väzňov po tom, čo velenie tábora vypraví všetkých na istú smrť do Poľska. Je medzi nimi i britský letec a podľa informácií jedného z vojakov, je to Peržan. Max triumfuje, konečne dôjde na jeho slová. Gillesovi sa však vráti jeho pomoc jednému z talianskych bratov, ktorému priniesol mu z Kochovej kancelárie konzervu, a tak sa britský Peržan nedožije rána. Nájdu ho s podrezaným hrdlom.

Vojna sa chýli ku koncu a velenie tábora sa chystá k evakuácii. Koch má svoj vlastný záložný plán, ktorý celkom nevyjde, ale na záver prichádza pointa. Pred britským dôstojníkom, vypočúvajúcim preživších väzňov, je Gilles schopný vymenovať takmer dvetisíc mien, zapísaných v registri. Koch ho vymenil za neschopnú Elsu a on si menami pomáhal pri vymýšľaní perzských slov. Tichý, emóciami nabitý záver, tak dojímavo dovŕšil humanistickú líniu príbehu, v ktorom dôvtip a múdrosť zvíťazili nad smrťou.

Pozoruhodnou devízou filmu je, okrem pôsobivého príbehu, aj schopnosť režiséra udržať v realistickej línii jeho nevšedný humor, organicky včelený do prostredia, na míle vzdialeného všetkému, čo môže pripomínať akúkoľvek komiku. Americký spisovateľ Saul Bellow kedysi povedal, že „utláčaní ľudia sú obvykle vtipní“ a v tomto ohľade je druh humoru naozaj osobitý, poučený tragickými okolnosťami židovských osudov. Nemá žiadne zábrany a tabuizované témy, dokáže siahnuť kamkoľvek a takmer vždy je nablízku smrť.

Pri bližšom pohľade na tvorivý tandem je zrejmé, že sa židovské témy už dávno odpútali od akýchkoľvek hraníc a židovskí spisovatelia i filmári (a nielen) generujú čosi, čo snáď môžme nazvať globalizovaný naratív. Podieľajú sa na ňom tvorcovia s najrôznejšími pasmi, Vadim Perelman, označný v ruských zdrojoch ako americký režisér, ruský scenárista, producenti z takmer všetkých bývalých sovietskych republík, vrátane hollywoodského Kazacha Timura Bekmambetova, ktorý mal pôvodne film režírovať, Raufa Atalimbekova narodeného v azerbajdžanskom Baku a skupiny nemeckých, talianských, belgických, bieloruských i ruských hercov. Príbeh, inšpirovaný knihou nemeckého spisovateľa a režiséra Wolfganga Kohlhaasa (Erfindung einer Sprache, 2004) je čitateľný takmer všade, vrátane Iránu, aj keď tam sa najskôr objaví z politických dôvodov len zásluhou neverejných zdrojov. Iste sa mu potešia.

Perzské lekcie (Уроки фарси/ Persian Lesons), Rusko, Nemecko, Bielorusko, 2020
Dĺžka: 127 minút
Réžia: Vadim Perelman
Scenár: Ilja Cofin
Kamera: Vladislav Opeljanc
Hudba: Jevgenij Galperin, Sacha Galperine
Strih: Vessela Martschewski
Produkcia: Rauf Atamalibekov, Timur Bekmambetov, Vadim Perelman, Ilja Stewart, Ilja Cofin
Hrajú: Leonie Benesch, David Schütter, Lars Eidinger, Jonas Nay, Nahuel Pérez Biscayart, Alexander Beyer, Luisa-Céline Gaffron, Giuseppe Schillaci, Nico Ehrenteit, Andreas Hofer, Marcus Calvin, Peter Beck, Ingo Hülsmann, Felix von Bredow
Premiéra v SR: 24. júna 2021
Distribúcia: Film Europe
Foto: Film Europe