Po úspechu filmu Pomaľované vtáča je zrejmé, že českému filmu sa darí vytvoriť esteticky relevantné diela najmä v historickom žánri. Obraz nedávnych dejín je dostatočne umelecky aj ideovo štrukturovaný, v istom zmysle hodnotovo uzavretý, vieme rozlíšiť pozície kladných i záporných aktérov bez rizika nadhodnotenia i podhodnotenia reálneho priebehu jednotlivých udalostí. Tvorcovia sa tak môžu sústrediť na pôsobivú vizualizáciu rozprávania a vytvárať variácie i akcenty v rámci dostatočne intepretovaného historického materiálu.

Obdobie druhej svetovej vojny a následného divokého odsunu Nemcov z českého pohraničia je presne tento prípad. Film scenáristu Ivana Arsenjeva a režiséra Bohadana Slámu Krajina ve stínu sa drží overenej historickej topografie. Po vzniku Československa bolo Vitorazsko, kraj na južnej hranici, rozdelené a jeho časť pripadla Rakúsku. Pre zmiešané česko-nemecké obyvateľstvo boli preto následujúce udalosti zložitým procesom voľby národnej identity, nejasnej a vedenej najčastejšie pragmatickými dôvodmi. Dráma niekoľkonásobnej zmeny režimov je pre obyvateľov malej dediny skúškou morálnych postojov v situácii, keď nikto nevie, kto bude víťazom a kto porazeným. Nemecká časť nové pomery československej republiky prijíma kriticky, nepáči sa im nedostatok podpory zo strany vlády a najradšej by patrili na druhú stranu. Príchod nacistov teda prijíma väčšina s úľavou, aj keď treba narukovať do nemeckej armády a na židovskú rodinu sa vzťahujú neblahé norimberské zákony. Odchádza starý majiteľ miestneho obchodu (Pavel Nový) i so svojou manželkou. Sú to svokrovci učiteľa Josefa Pachla (Csongor Kassai), komunistu a jediného organizátora nešikovného partizánskeho odporu. Doplatí naň uväzenením a po vojne sa s podlomeným zdravím vracia domov. Ďalšími aktérmi drámy sú manželia Veberovci, on Nemec (Stanislav Majer), ona Češka (Magdaléna Borová). K Čechom sa napriek všetkému hlási a ticho podlieha tlaku švagrinej (Petra Špalková), keď treba šiť návleky s hákovými krížmi. Tá je oddanou Nemkou do momentu, keď jej príde oznámenie, že syn padol na fronte. V kolektívnom pronemeckom nadšení sa české protesty strácajú, prevaha je zreteľná, aj keď sa po porážke nacistov nájdu vykonávatelia spravodlivosti takmer okamžite. Časť Nemcov, vrátane Vebera i jeho sestry skončí v pivnici a po výroku poľného súdu, vedeného Pachlom si kráčajú kopať hromadný hrob. Iná časť je odvelená ku hranici, kde majú čakať na odsun. Veberovej s dvoma deťmi udelia právo na návrat. Vracia sa do takmer prázdneho domu, kde ostatní rozkradli, čo sa dalo. Pachl jej veľkoryso dovolí, aby si kúpila z obecného skladu nábytku aký potrebuje. Celý majetok dedina zabavuje až na malý kúsok poľa, aby sa nejako uživili. Po čase dostáva povel na odsun do vnútrozemia. Na zbalenie má tri hodiny. Je práve po žatve, ale celá úroda musí zostať v stodole.

Najvýraznejšou kvalitou tohto príbehu je jeho čiernobiela vizualita, výrazne sa podpisujúca na atmosfére roľníckeho sveta, s jeho pochmúrnymi lyrickými podtónmi, jednoduchého a priamočiareho, určeného diktátom práce a prežitia. Prispieva k nej i dôkladná výprava, exteriéry i interiéry majú značný podiel na obdivuhodnej autenticite prostredia. Zakrývajú tak nedostatky v dramaturgickej rovine. Množstvo postáv zužuje priestor pre ich hlbšie psychologické portréty a pripomínajú tak viac figúrky na šachovnici, kde je však každý ťah predvídateľný. I o tej najzaujímavejšej, Josefovi Pachlovi, sa tak viac musí dopovedať v dialógoch, napríklad, že v koncentračnom tábore udával spoluväzňov a potom sa pokúsil o samovraždu. Radikálna zmena tohto vykonávateľa „spravodlivosti“, obvineného následne úradníkom z nelegálneho súdu bez dôkazov, sa v celom zrýchlenom koncepte demonštrácie nespravodlivej pomsty a ukážkovej bezohľadnej krutosti, stráca. Všetko sa však deje akosi nechtiac, z vôle kohosi, alebo čohosi, čo on sám úplne nechce a najradšej by všetko stornoval. Tento tragický alibizmus je sám osebe akýmsi stavebným prvkom stredoeurópskej psyché a bolo by nesmierne zaujímavé uzrieť jeho koncentrovanejšiu polohu v akejkoľvek filmovej podobe. Predpokladá však viac, než metódu umeleckej publicistiky, spoliehajúcu na mapovanie zmapovaného.

Účinnejšia významová hierarchia postáv by nesporne celému dramatickému konceptu prospela. Na tomto mieste sa nedá nespomenúť nezabudnuteľný Adam Brtko z Obchodu na korze, bezvýznamný malý človek, smiešny i tragický zároveň. V hereckom stvárnení Jozefa Kronera sa stal ikonou smrtiacej doby, s jej hlbokými jazvami na svedomí všetkých, ktorí podliehajú dojmu, že morálka vydrží šikovné kompromisy. Keď sme už pri porovnávaní, treba pripomenúť i Kachyňov dokonalý film Kočiar do Viedne (1966), kde sa na jednoduchej, komornej situácii odohralo všetko, čo sa v Slámovom filme tak povážlivo stráca, ľudská dráma, bez hraníc medzi vinníkom a obeťou. K tomuto portfóliu nesporne patrí aj nedocenený film Juraja Herza Habermanov mlyn (2014), kde sa v podstate odohráva identická situácia ako v Krajine ve stínu. V omnoho sofistikovanejšej verzii predostiera zložitosť výkonu historickej spravodlivosti. V jej hodnotení je vždy dôležitá miera a príbehy, v ktorých sa k nej dnes vraciame nemôžu mať charakter jednostranného súdu. Jej objektívnemu obrazu nepomôže ani ono české „sebemrskačství“, ani šťavnaté a umelecky bohaté popisy spektakulárnej brutality nacistických a všelijakých iných nepriateľov.

Väčšiu kritiku si, samozrejme, film Krajina ve stínu, aj napriek vážnym výhradám, nezaslúži, je to čestný výkon skvelej filmárskej práce. Pripomínať časy a podmienky, za ktorých vyliezajú z dier bezohľadní oportunisti, ochotní na pokyn vraždiť a kradnúť, je vždy aktuálne. Stačí kývnuť a sú tu hneď.

Krajina ve stínu (Shadow Country), Česko, 2020
Dĺžka: 135 minút
Réžia: Bohdan Sláma
Scenár: Ivan Arsenjev
Kamera: Diviš Marek
Hudba: Jakub Kudláč
Strih: Jan Daňhel
Zvuk: Marek Poledna
Scénografia: Jan Pjena Novotný
Masky: Lukáš Král
Kostýmy: Zuzana Krejzková
Producenti: Jindřich Motýl, Martin Růžička
Hrajú: Magdaléna Borová, Stanislav Majer, Csongor Kassai, Barbora Poláková, Pavel Nový, Petra Špalková, Zuzana Kronerová, Ági Gubíková, Robert Mikluš, Marek Pospíchal, Ondřej Malý, Anežka Kubátová, Marie Ludvíková, Cyril Drozda, Denisa Barešová, Tomáš Jeřábek, Halka Třešňáková, Ladislav Dušek, Jiří Wohanka, Adam Langer, Hana Frejková, Jan Lepšík, Michael Goldschmid, Philipp Schenker, Marek Taclík, Miloslav Pecháček, Jiří Černý
Distribúcia: Bontonfilm
Mimoriadna premiéra 5. marca 2021: Kino Lumière -   online Kino Doma
Foto: Bontonfilm