Bilancia masakru na nórskom ostrove Utøya 22. júla 2011 je 77 mŕtvych, trvala 72 minút, 99 ľudí  bolo ťažko zranených a vyše 300 utrpelo ťažkú psychickú traumu. Nakrútiť tak krátko po udalostiach film bola odvaha, ale mal ju režisér Erik Poppe a snímku nazval Utøya, 22 júla.

Režisér, scenárista a producent Erik Poppe (1960) sa rozhodol nenakrútiť príbeh o masovom vrahovi Andersovi Behringovi Breivikovi, vo filme sa objaví len raz, aj to sa len z diaľky mihne, ale o obetiach. Na letnom tábore nórskej sociálno - demokratickej mládeže, na ostrove neďaleko Osla, stihne mladých nečakaná správa – v hlavnom meste odpálil niekto bombu. Deti sú znepokojené, volajú rodičom. S matkou sa skontaktuje aj hlavná hrdinka Kaja (Andrea Berntzen) a upokojuje ju, že sú na najbezpečnejšom mieste na svete, nemá si robiť o ňu starostí ani o sestru Emilie (Elli Rhiannon Müller Osbourne), dá na ňu pozor. To netuší, že malý ostrovček je v tej chvíli to najnebezpečnejšie miesto na svete. Po roztržke so sestrou, ktorá je ochotná robiť všetko len staršiu neposlúchať, sa zrazu strhne streľba. Nikto netuší čo sa deje, kto strieľa, je to jeden alebo viac strelcov. Isté je, že streľba vyše hodiny neutícha, mladí behajú z jedného miesta na druhé, nikde nie sú istí. Mŕtvych pribúda. Počas celého príbehu sledujeme snahu Kaje nájsť sestru a uniknúť guľkám. Na každom kroku sa stretáva s nešťastím, mŕtvymi a zomierajúcimi. A funguje aj zákon schválnosti, zbytočne majú mobily, tí čo by mali dvíhať telefóny ich neberú, najmä polícia, ktorá ich zmätočným, nervóznym správam možno ani neverí. Veď všetci sú zaujatí bombovým útokom v Osle a s týmto nikto nerátal. Práve v tom bol Breivikom čin, na jednej strane až geniálne premyslený, na druhej rafinovane krutý a bezohľadný. Prosto výplod chorého mozgu.

Skutočne je na zamyslenie, či po siedmych rokoch nie je ešte priskoro jatriť rany. Tvorcovia to vyriešili priam geniálne. Vyhli sa drastickým scénam, že na vás niekto mieri a poprave sa nevyhnete, počujete len streľbu a neviete odkiaľ prichádza. Príbeh sa odohráva takpovediac jedným dychom, teda v reálnom čase. Vražedné zbrane, ktoré mal ten šialenec pri sebe, nikdy nevidíme, počujeme len streľbu, streľbu a streľbu. A práve jej zvuky prichádzajúce z diaľky a zo všetkých strán sú zlopovestnejšie, ako všetky realistické výjavy. Tušíme, nič nevidíme, len sa s hrdinami 92 minút bojíme. Nakrútiť snímku v jednom dlhom zábere má svoje úskalia a filmári ju nevyužívajú často. Poppemu však musíme priznať, že mu tento zámer vyšiel na sto percent. Nedá tak divákovi vydýchnuť, pritom ho nešokuje do bezvedomia, ale dostatočne postraší. Postraší do tej miery, ako to asi pociťovali mladí, ktorí si tento osud v nijakom prípade nezaslúžili.

Film má však aj veľa momentov pri, ktorých je nutné sa zastaviť. Jednou z nich je scéna, keď Kaja natrafí na smrteľne ranené dievča a za každú cenu sa jej snaží pomôcť. Málokedy som videla citlivejšie nakrútenú scénu zomierania, bezmocnosti a aj istej dávky zlosti. V neposlednom rade si zaslúži zmienku aj priateľstvo Kaje s Magnusom  (Aleksander Holmen). Z nich dvoch je Magnus ten rozváženejší, praktickejší a možno aj zodpovednejší. Rozhodne mu nechýba pud sebazáchovy a snaží sa dievčine pomáhať – v hľadaní sestry, ale nie do takej miery, aby riskovala svoj život. Kaja zasa sľúbila matke, že na Emilie dá pozor a chce ho za každú cenu dodržať. Na týchto dvoch mladých režisér najplastickejšie vykreslil dva charaktery – jeden prezentuje rozvahu a chladné rozhodovanie, druhý zodpovednosť a prílišné emócie. Pritom nesúdi ani jedného, ukazuje len to, ako sa ľudia v krízových situáciách odlišne správajú. Prežívame ich trápenia a rozhodnutia, v ktorých ide o nič menej ako o život.

Pre hlavnú predstaviteľku Andreu Bertzen to bola prvá filmová úloha a zvládla ju na výbornú. Na začiatku sa s ňou stretávame ako s veľkou bojovníčkou, ktorá rada diskutuje a presadzuje si svoj názor, neskôr ustráchanou dievčinou neustále hľadajúcu svoju sestru, osobou večne na úteku. Neprestajne sa presúva z miesta na miesto a do istej miery si dáva aj pozor. Jej duševné rozpoloženie plne chápeme, stotožníme sa s jej strachom tak o sestru, ako aj o holý život. Podala skutočne autentický výkon, bez barličiek a zbytočného pátosu. Dobre jej nahrával aj spomínaný Alexander Holmen v úlohe, rozvážneho a chápajúceho Magnusa.

Film sa nenakrúcal na ostrove Utøya, ale na blízkom ostrovčeku, zrejme z úcty k zosnulým. Je však vernou kópiou pôvodného ostrova a možno len domáci postrehnú nejaké zmeny oproti originálu. Tvorcovia vraj mali len päť dní na narútenie toho šokujúceho príbehu a za ten krátky čas sa im podarilo adekvátne zobraziť hrôzu, ktorá sa tam pred siedmymi rokmi odohrala. Nemalú zásluhu má na tom aj kameraman filmu Martin Otterbeck, ktorý svojou striedmou a emotívnou kamerou perfektne podčiarkol atmosféru, strachu a neistoty. Skutočne výkon hodný povšimnutia. Na celkovom kladnom vyznení má veľkú zásluhu aj režisér filmu Erik Poppe, ktorý to peklo čo tam mládež musela zažívať, nakrútil najmú s citom pre mieru, ale dostatočne dramaticky.

Snímka Utøya 22 júla je mementom a zároveň úctou obetiam tragédie. Mementom preto, že podobných bláznov ako Breivik behá po svete až priveľa a všetci by sme mali vstúpiť do seba a lepšie si všímať ľudí, ktorí okolo nás žijú. Neskôr si spomenúť, že sa to dalo očakávať, je už zbytočné. Úctou obetiam preto, že divák bude mať možnosť aspoň na chvíľu prežiť, čo je to pocit strachu o holý život a ako sa v takých chvíľach zachovať. Snímka, ako som už spomenula, nezobrazuje osudy priamych účastníkov, ale opisuje udalosti na základe svedectiev účastníkov, ktorí toto besnenie prežili. Nezabudnite si pozrieť tento film a zamyslite sa nad tým čo sa 22. júla 2011 na ostrove Utøya stalo.
 
Utøya, 22. júla (Utøya 22. juli), Nórsko, 2018
Dĺžka: 92 minút
Režie: Erik Poppe
Scénář: Anna Bache-Wiig, Siv Rajendram Eliassen
Kamera: Martin Otterbeck
Hudba: Wolfgang Plagge
Hrají: : Andrea Berntzen, Aleksander Holmen, Brede Fristad, Ingeborg Enes Kjevik, Jenny Svennevig, Elli Rhiannon Müller Osbourne, Sorosh Sadat, Daniel Sang Tran, Mariann Gherdbakk a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 6. septembra 2018
Foto: Film Europe