Pre muzikál Hair ma nadchla priateľka, ktorá žila v zahraničí a v roku 1969 mi venovala LP platňu s anglickými nahrávkami. Až po rokoch som spoznala aj  jeho  divadelnú podobu, ktorá ma však natoľko neupútala. Filmové spracovanie z roku 1979, pod ktoré sa podpísal Miloš Forman ma však uchvacuje dodnes, rovnako ako divákov a kritikov na celom svete. O to viac oceňujem jeho zaradenie do tohto ročníka dlhodobej „najväčšej putovnej prehliadky filmov na Slovensku – Projekt 100".

Napriek častým reprízam muzikálu Vlasy na televíznej obrazovke je totiž zážitok z premietania na filmovom plátne nenahraditeľný. Nevraviac o tom, že napriek časovému vymedzeniu príbehu do obdobia vojny vo Vietname a hipisáckeho hnutia, si divák uvedomuje istú nadčasovosť a aktuálnosť, niečo, čo jeden z kritikov označil ako „gén tolerantnej slobody, empatie a priateľstva“, ktorý oslovuje a  inšpiruje  bez ohľadu na  generačnú príslušnosť a letopočet.

Čo možno dnes napísať o filme ako sú Vlasy? Každý ho predsa pozná, videl ho, či aspoň o ňom čítal alebo počul. Oplatí sa však pripomenúť základný príbeh: Claude Hooper Bukowski (John Savage) odchádza z otcovej farmy do New Yorku, aby narukoval a odišiel bojovať do Vietnamu. Niekoľko posledných voľných dní chce využiť, aby spoznal mesto. V Central Parku však narazí na skupinu  dlhovlasých hipisákov, Tí, na rozdiel od neho, povolávacie rozkazy do armády spálili, rebelujú proti všetkému a všetkým, užívajú si drogy, promiskuitný sex, hudbu, tanec, anarchizmus a nezáväznú slobodu bez práce a povinností. Ich vodca, charizmatický Berger (Treat Williams), pozve do tohto sveta aj Clauda. Ponúkne mu drogy i priateľstvo a pomáha mu zblížiť sa s bohatou Sheilou (Beverly D´Angelo), ktorú uvideli na vychádzke na koni. Claude sa síce platonicky zamiloval do dievčaťa z vyššej spoločenskej vrstvy, ale konanie hipisákov považuje za bláznivé a nezmyselné. Verí, že jeho morálnou povinnosťou voči rodičom i vlasti je ísť za nich bojovať. Takže narukuje a podrobí sa tvrdému vojenskému výcviku kdesi v Nevade. Postupne si však uvedomuje, o čo všetko prišiel a napíše Sheile, že by ju chcel ešte raz pred odchodom vidieť. Plán, aby sa dvojica mohla napriek všetkým vojenským zákazom stretnúť, vymyslí Berger. Na niekoľko hodín sa s Claudom vymení, aby on mohol za Sheilou. V jeho uniforme, ostrihaný a pod jeho menom čaká v ubikácii. Netuší, že nečakane príde rozkaz odletieť...

Keď vznikol divadelný muzikál, vyvolal nesmierne pobúrenie, ale i nadšenie. O desať rokov neskôr, keď Forman nakrúcal film, bolo už všetko pasé. Spoločnosť si zvykla na trpkú chuť vojnovej porážky, dĺžku vlasov, drogy, promiskuitu i rebelov. Texty niektorých piesní i niektoré filmové scény možno pôsobia aj dnes provokačne (napríklad text piesne, v ktorej sa hromadia tzv. tabuizované slová ako sodomia, pederastia a podobne, či scéna odvodu, kde sa hovorí o sexuálnej príťažlivosti čiernych či bielych mužov, prípadne pieseň, v ktorej sa sebaironizujúco spieva o diskriminácii farebného obyvateľstva). Divák sa však necháva unášať úplne inou líniou – dala by sa označiť ako vzťahová a sebaspytujúca. Naplno sa prejavuje v piesňach kanadského skladateľa Galta MacDermota a toho čo do textov vložili píšuci a spievajúci herci Gerome Ragni a James Rado. Nejde len o preslávené tituly ako je Aquarius či Good morning Starshine, ale napríklad aj o pieseň Hudovej  snúbenice, ktorá so synčekom chce zabojovať o lásku jeho otca a opakuje vyčítavo: Prečo sú ľudia takí  bezcitní a radšej pomôžu  davu bezmenných a nie tomu, čo trpí vedľa nich.

Poučený divák vie, čo sa dialo vo Vietname, čo sa deje vo všetkých vojnách, takže vníma citlivo aj podtexty piesní, v ktorých sa hovorí náznakovo o obetiach a istej predurčenosti. Dievča s ázijskými črtami spieva o tele a duši, ktoré sa zmietajú niekde vo vesmíre. Claude na jednom mieste spieva o tom, že nevie prečo a kam ide a podobne. Mimochodom v úvodnej scéne hudba nezaznie. Počujeme zvuky prírody, poľnohospodárskych strojov, prichádzajúceho autobusu a dialóg, v ktorom sa Claude lúči s otcom pred odchodom do New Yorku. Až keď sa v nočnom Central Parku ozvú prvé tóny piesne Aquarius vybuchne ten omamný koktail piesní a tanečných vystúpení v pestrých kostýmoch a výbornej choreografii spojenej s menom Twyla Tharp. To všetko nasnímané skvostným českým kameramanom Miroslavom Ondříčkom a pod taktovkou českej legendy svetového filmu, oscarového režiséra Miloša Formana.

Muž, ktorý od roku 1968 žil a pracoval v USA, kde sa zaradil medzi najuznávanejších režisérov, sa väčšinou spomína v súvislostiach s filmami Amadeus a Prelet nad kukučím hniezdom, nevraviac o rade ďalších slávnych tituloch. Muzikal Vlasy má však v jeho filmografii nezabudnuteľné miesto. Dokázal z pôvodnej predlohy vyťažiť to, o čom jej autori možno ani nesnívali. Pozrel sa na ňu akoby z iného uhla pohľadu, aby sa prihovoril nám, všetkým v žánri, kde má rozhodujúce slovo pieseň. Podarilo sa mu tie skvelé piesne pospájať tak, že pôsobia prirodzene a diváka nielenže vťahujú do deja, ale jednoducho strhávajú a evokujú to, čo prežíva v niektorých momentoch každý z nás. Lebo dejinné kulisy sa menia, ale láska, túžba po slobode, po mieri, po harmónii a pocit bezmocnosti z toho, že sa stále niekde bojuje  a nedokážeme to zmeniť i keď veľmi chceme, pretrváva.

Vlasy patria k filmom, kde sa kritik nemusí obávať hovoriť o závere, lebo všetci vedia, ako sa to skončilo vo filme i v skutočnosti. Môžem sa teda priznať, že najpôsobivejšou je pre mňa scéna, v ktorej pochodujú vojaci do útrob lietadla, medzi nimi zúfalý Berger. S predtuchou smrti spievajú Manchester England...  Časový strih a vidíme cintorín s morom bielych krížov, kam sa prišli s priateľom rozlúčiť naši protagonisti. Opäť strih. Hlas mimo obraz spieva „Pusťte sem slnko“ a vidíme záplavu mladých ľudí, ktorí  bežia po trávniku, aby protestovali pred Bielym domom. Spievajú o tom, že nechcú zomierať, chcú žiť...
„Prekonané, staré,“ vyhlásila jedna priateľka, keď som hovorila, že si  idem pozrieť Vlasy do kina. Každý má právo na svoj názor, ale zaprotestovala som. A teraz to iba zduplikujem. Film Vlasy síce vznikol v roku 1979, ale filmársky, myšlienkovo a hudobne je neprekonaný. Nuž a tie piesne z neho mi znejú v ušiach ešte aj teraz a dlho ešte znieť budú.

Vlasy (Hair)
USA, 1979
Dĺžka:121 minút
Réžia: Miloš Forman
Scenár:  muzikál autorov Gerome Ragni a James Rado
Kamera: Miroslav Ondříček
Hudba: Galt MacDermot
Texty piesní: Gerome Ragni, James Rado
Strih: Alain Heim, Lynzee Klingman, Stanley Warnow
Hrajú: John Savage, Treat Williams, Beverly D´Angelo, Annie Golden, Dorsey Wright, Don Dacus, Richard Bright, Nicholas Rae, Miles Chapin, Suzanna Love, Michael Jeter, Charlayne Woodard, Laird Stuart, Melba Moore, Grand L. Buch, Adrienne King, Peter Maloney, Fern Tailer a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 13.septembra 2018
Foto: ASFK