Posledný autoportrét

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Autoportret2 resizePo vyše jednej dekáde sa dokumentarista Marek Kuboš rozhodol nakrútiť Posledný autoportrét. Reflexiu otázky, ktorá bola dlho kladená na jeho osobu nejedným umelcom. Prečo sa tento vynikajúci režisér z dokumentárnej scény na taký dlhý čas odmlčal, zatiaľ čo jeho spolužiaci z Generácie 90 ako Juraj Lehotský, Marko Škop, Jaro Vojtek, PeterKerekes či Robert Kirchhoff aj naďalej aktívne tvorili?

Prečo niekoľko jeho pokusov nakrútiť dokumentárne filmy zlyhalo? A prečo sa tieto snímky nikdy nedostali do distribúcie? Hodnota snímky spočíva v zodpovedaní na tieto, ale aj mnohé iné, síce explicitne nevyslovené, no určite sprítomnené otázky. Posledný autoportrét tvorí akúsi pomyselnú tour naprieč režisérovou tvorbou. Skrz jeho Autoportret3 resizezrealizované, ale aj nedokončené filmy, keď už režisér kvôli vlastným etickým princípom nemohol pokračovať. Pre filmy Mareka Kuboša je príznačná fascinácia výnimočnými jednotlivcami, samotármi, ale aj slovenskou spoločnosťou, ku ktorým pristupoval kriticky (Taká malá propaganda, Hlas 98) alebo s humorom a nadhľadom (Železničná stanica 2.triedy Kraľovany). Prečo sú ale jeho filmy také tiché a opatrné? Prečo sa ľudí sa dotýka iba mierne a s obavou? Pretože jeho filmy sú dokonalou reflexiou samotného režiséra. Napriek tomu, že snímka obsahuje niekoľko viac-menej odvážnych záberov na Mareka Kuboša, on sám je mimoriadne opatrný odhaľovať vlastné vnútro. Dôvody jeho uzavretosti, osamelosti a Autoportret4 resizenaviazanosti na milovanú osobu reflektuje mierne satiricky. Pravde sa však, či už mimovoľne alebo zámerne, podarilo preniknúť na povrch.

Neustále opakujúcim sa motívom je sloboda. Sloboda prejavu. Nosnou témou Posledného autoportrétu sa tak, prirodzene, stáva neustála konfrontácia s (filmársky lepšou) minulosťou bezprostredne po nežnej revolúcii a upozorňovanie na veľmi okresanú mieru slobody v súčasnosti. Kuboš sa opätovne vracia na pôvodné lokácie jeho filmov a svojim respondentom kladie základnú otázku: Boli by ochotní stať sa znova súčasťou takýchto projektov? Mnohí z nich si však chránia svoje Autoportret5 resizesúkromie a na túto fundamentálnu otázku odpovedajú záporne, pretože iba tesne po revolúcii „vládla“ na Slovensku skutočná sloboda. A dnes je to strach. Strach pred stratou cenného zamestnania. Strach pred stratou súkromia. Pretože to je to najcennejšie (jediné), čo ľuďom ostalo. Zatiaľ čo Marek Kuboš svoj prvý film - autoportrét na VŠMU nakrúcal s elánom a reflektoval v ňom všetko, čo mal rád, v prípade posledného tak urobil z vnútornej potreby. Sloboda prejavu totižto sužuje aj samotného autora, ktorý svoje niekoľkoročné mlčanie prerušil až teraz.

Spočiatku sa nám môže zdať, že z filmu srší kontinuálna línia Autoportret6 resizedôvodov a (možno) výhovoriek, prečo sa dnes na Slovensku nedá nakrútiť dobrý dokument. Čo je však zaujímavé, kameňom úrazu nie je tak dookola omieľaný alibistický problém financovania, ale etické princípy a stará otravná byrokracia. Kuboš je stále naviazaný na dva základné problémy – povolenie nakrúcať a s ním súvisiacu ujmu, ktorá respondentovi v dôsledku neuvážených slov môže profesijne aj osobne uškodiť. Film hovorí, že „predtým (po nežnej revolúcii) ľudia ovládli predpisy, no teraz je to naopak“. Niektorí z režisérov sa podobne ako Marek Kuboš striktne riadia týmito povoleniami. Iní tieto „papierovačky“ v dnešnej dobe z rôznych dôvodov už nerešpektujú a prekračujú nepísané etické zákony.

Autoportret resizeCelý film je teda Sofiinou voľbou frustrovaného a umelecky vykoreneného režiséra s cieľom urobiť zásadné životné rozhodnutie. Zanechať milovanú prácu v prospech etickej čistoty alebo sa vydať na cestu morálneho nepokoja? Veľmi jednoducho povedané, Marek Kuboš sa rozhodol svoje morálne hranice ponechať, zavesil svoju kariéru dokumentaristu, takpovediac, „na klinec“ a vydáva sa na cestu hraného filmu, kde ho azda táto životná dilema zožierať nebude.


Autoportret8 resizePosledný autoportrét, SR, 2018
Dĺžka: 72 minút
Réžia, scenár, kamera, hudba: Marek Kuboš
Strih: Rado Dúbravský
Hrajú: Jaro Sýkora, Jano B., Jozef Brezovský , Jozef Pátrovič a Soňa Balková, Jozef Drengubjak, Anna Kubošová – Baková, Štefan Durčák, Veronika Brúderová, Marek Majeský, Soňa Holičková a Mário Homolka, Ivan Ostrochovský, Jaro Vojtek, Braňo Špaček, Zuza Piussi, Peter Kerekes, Alexander Strelinger, Tomáš Pašteka, Martin Šulík, Miro Remo, Marek Šulík, Juraj Lehotský, Robert Kirchhoff, Maroš Berák, Mišo Suchý, Ľubo Štecko a Marek Kuboša ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 6. septembra 2018
Foto: ASFK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.