Vraví sa, že doma nie je nikto prorokom. Možno meno a tvorbu slovenského výtvarníka Alexandra Mlynárčika poznajú viac vo Francúzsku, kde o ňom písal a propagoval ho napríklad renonomovaný výtvarný kritik Pierre Restany , než u nás doma. Nič to však nemení na konštatovaní teoretikov, že „je jedným z mála slovenských výtvarníkov, ktorým sa  podarilo zasiahnuť aj do vývoja západoeurópskeho výtvarného umenia.“

Problematickejšie je určiť jeho zameranie, teda, čím vlastne je – performer,  maliar, fotograf, akčný tvorca a organizátor? Alebo sa uspokojiť so všeobecnejším označením: neúnavný provokatér, hľadač slobody a radosti,  muž, ktorý hľadá vždy  inú stranu umenia, snaží sa objavovať  inak a dostať sa inde...  

Inde sa volá aj dokument o ňom, ktorý v týchto dňoch prichádza prostredníctvom ASFK do našej distribučnej siete (verejnosť sa s ním už stretla v rámci festivalov Febiofest, Art Film Fest v Košiciach a Cinematik v Piešťanoch).
Nakrútila ho dvojica dlhoročných spolupracovníkov Juraj Nvota (1954) a Marián Urban (1951). Mimochodom, pre známeho divadelného a filmového režiséra  Juraja Nvotu (spomeňme jeho filmy Kruté radosti, Muzika, Eštebák či Rukojemník) je to vari prvé stretnutie s dokumentom a spolu s Mariánom  Urbanom ho nakrúcali vyše štyroch rokov nielen na Slovensku, ale i v Čechách, Taliansku, Rakúsku  a Francúzsku. Vraj vždy, keď už chceli dokrútiť a začať materiál strihať, prišiel Alex Mlynárčik s ďalšou aktivitou, ktorú bolo, podľa neho, treba zaznamenať. Napríklad jeho účasť na Expo 2015 v talianskom Miláne, stretnutia s poslednými žijúcimi priateľmi vo Francúzsku v roku 2016 a napokon jeho ostatnú výstavu, akýsi návrat,  v parížskej galérii Lara Vincy v roku 2017. Ňou sa aj film začína. Pokračuje rozprávaním o jeho živote, stretnutiach, práci, dobe, ale hlavne o túžbe po slobode. Keď mal šesťnásť rokov  pokúsil sa ujsť za hranice. Následne strávil pol roka vo väzení...

Len tak akosi mimochodom sa dozvieme, že rodák zo Žiliny sa počas základnej vojenskej služby presadil ako športovec – šermiar, istý čas sa živil ako maliar - natierač, aranžér a fotograf, ale v roku 1959 sa stal poslucháčom VŠVU v Bratislave a neskôr AVU v Prahe. S mládežníckym zájazdom sa dostal do Mekky výtvarníkov – Paríža, kde si vybudoval istú pozíciu a  dodnes  sa tam pravidelne rok čo rok  vracia.

Úlomky spomienok a výpovede súputníkov či kamarátov, sa prelínajú s fotografiami, archívnymi i súčasnými  zábermi z výstav, podujatí, stretnutí a komentárom samotného Alexa Mlynárčika. Dýchne na nás napríklad uvoľnená atmosféra performancii – happeningov. Spomeňme hoci  Deň radosti – Keby všetky vlaky sveta, ktorý na filmový pás zachytil režisér Dušan Hanák, alebo  Evina svadba či Zem, ktorá zostáva, atď. Úsmevne pôsobí imaginárna hra na hlinené kráľovstvo Argillia. Zaujímavé sú momenty, v ktorých sledujeme, ako Mlynárčik  tvorí niektoré svoje artefakty pretransformovaním klasických obrazov alebo sa pohráva s fyzikálnymi objavmi a interaktivitou publika, ktoré necháva zasahovať do svojich diel. Vôbec, spolieha sa na to, že človek sa chce hrať a snaží sa zapojiť do svojej „hry“ vždy čo najviac umelcov alebo obyčajných ľudí, bez  ohľadu na národnosť.

Filmová skladačka má však napriek tomu niektoré hluché miesta a mnoho vynárajúcich sa otáznikov. Divák by sa chcel dozvedieť viac hoci aj zo súkromia umelca, pochopiť niektoré súvislosti a jeho pohnútky, prípadne by sa rád dozvedel aj odpovede na nepríjemné otázky, aby mu uveril. Diskutabilná a nedotiahnutá sa zdá aj  téma filozofie absolútnej slobody, ktorá hraničí s anarchizmom. Len okrajovo: každému nemusí vyhovovať  ani autentická drsnosť  protagonistovho vyjadrovania.  

Tvorcovia filmu nehodnotia, nesúdia, iba sledujú, zaznamenávajú, upozorňujú. Niekoho možno pobúria, iného potešia. Opakovane sa vracajú  k motívu stôp, ktoré návštevníci podujatí zanechávajú na veľkých plátnach a vytvárajú tak istý artefakt o metaforickej stope. Film Inde je sám pokusom zachytiť stopu osemdesiatnika Alexa Mlynárčika v čase  a podať o tom správu. V každom prípade, aj divák, ktorý nemá vzťah k modernému výtvarnému umeniu vari uzná, že je tu šanca dozvedieť sa o zaujímavom človeku, ktorý je uznávaný vo svete, ale doma, ako je to u nás zvykom, o ňom veľa nevieme.

Inde, Slovensko, Česko, 2018
Dĺžka: 80 minút
Réžia: Juraj Nvota, Marián Urban
Scenár: Juraj Nvota, Marián Urban
Kamera: Richard Krivda
Strih:  Alois  Fišárek, Darina Smržová
Hudba: Jakub  Kudláč
Účinkujú: Alex Mlynárčik, Ondrej Lišhák, Pierre Restany, Ivan Jančár, Jan Kukal, Cesar, Raoul-Jean Moulin, Henry Périer, Jiři Brodský, Marc Brusse, Dušan Hanák, Erik Dietman, Ján Budaj, Ľubomír Morbacher, Fernandes Rui, Youri Vincy a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 15.novembra 2018
Foto: ASFK